D089: 2015/03/09 Puno: Plávajúce ostrovy Uros
Budíme sa na dážď, hlad prebíjame bielkovinou. O ôsmej je ešte celé mesto zavreté, raňajkujeme syrovú a avokádovú žemľu a slabú tržnicovú kávu bez cukru. Hotel má akési problémy s vodou. Na jednej strane skoro vôbec netečie, na druhej tečie ale nejde sprcha. Tak si musíme vypýtať kľúče od 301ky, kde sme sa posledne sprchovali v teplej vode. Dnes žiaľ ide iba ľadová voda.
Zastavíme sa po proviant v supermarkete a poďho do prístavu, že pozrieme plávajúce ostrovy kmeňa Uros. V prístave nás naženú do okienka, kde spiatočný lístok stojí 10 Solov a do druhého okienka kde sa platí vstupné 5 Solov. Odvedú nás do prázdnej loďky, kde máme čakať na ďaľších 8 pasažierov. Že práve odišla loďka, ešte ju vidno v diaľke. Super časovanie zase máme. Nakoniec čakáme hodinu, zbehnem aj na WC, lebo na lodi ho skonvertovali na skladisko bordelu. Cestou zariešim aj dve pivká na cestu a slušné dvojité espresso.
Konečne vyrazíme a po polhodinovej plavbe začína ostrovná exkurzia. Na jednom zo slamených ostrovov nás privítajú bosé baby v krojoch. Z jedného z pasažierov sa vykľuje nielen sprievodca ale aj prezident ostrova, ktorý nám všetko povysvetľuje a poukazuje. Pred očami nám máva nástrojmi, zbraňami a zdochnutou potápkou na demonštráciu spôsobu obživy. Nakoniec nás priradí jednej z mladúch, ktorá nás odvedie ku svojej mame do chalupy. Tam si chvíľku pokecáme a poď ho nakupovať suveníry. Každý si má u toho svojho niečo kúpiť, aby mu tak prispel.
Nastupujeme do slamenej lode, ktorej jadro tvorí 2500 plastových fliaš. Sedíme a čakáme kým vyrazíme. Baby z brehu nám spievajú. Vedúci vyzbiera 15PEN za pár a vyrážame. Slamenú loďku tlačí motorový čln. Ideme na hlavný ostrov, kde sa môžeme najesť. Decká chodia hore dole, spievajú a podávajú nám ruky. Potom behajú hore dole s čiapkou a vyzbieravajú peniaze.
Dorazíme na hlavný ostrov, kde je reštaurácia s dvoma stolíkmi a menučkom za 18PEN. Dostaneme rybaciu polievku a pstruha na prírodno. Prikúpime si ešte pivo. Pri objednávaní piva sa pýtam, či tu majú WC, lebo na ostrove predtým nemali a skoro som padol do rákosia, keď som čúral medzi domami.
WC majú, len ma buď malý sopliak obtiahol, alebo šéfko zabudol povedať, že nie je v cene. Dopapáme a ja idem okolo diery v ostrove, v ktorej sa do kruhu preháňajú húfy rýb – niektoré aj poriadne veľké. Pýtam sa mladého na smer toalety a malý sopľoš sa mi postaví do cesty, že jeden sol. Mal som chuť ho sotiť medzi ryby, no bol som celkom v pohodke napapaný, že si reku nebudem kaziť náladu, tak som mu ten Sol dal. Po 30 metroch chodníka z dosák na trstine som narazil na dve latríny. Nebol to najlepší zážitok dňa. Keď som sa vracal späť, mladý obťahoval ďaľšieho chlápka. Ten ho ale len rozmrzenie odsunul do rákosia a šiel na WC.
Medzičasom slamená loď zmizla a priplávala naša motorová. Nastúpili sme si a šli späť do Puna. V prístave sme si dopriali ešte jednu kávu a šli domov. Zo sály sme v nemom úžase pozorovali, že na kolajniciach, ktoré sme považovali a odstavené stojí lokomotíva. Normálne – uprostred križovatky so semaformi. Potom zaliezla do stanice vedľa supermarketu, ktorá je normálne zavretá. Autá prešli a keď im naskočila červená, zase vyšla do križovatky. Zrejme sa tam chodila otáčať, kým jej menili výhybku.
Okolo piatej ideme cez námestia zmrzlinku konečne na vyhliadku s kondorom. Je to vraj cez 700schodov – nevieme, lebo K po 200 zabudla počítať, no výšlap to bol riadny. Hore sa pokocháme poslednými slnečnými lúčmi, pofotíme, natočíme ďalšie video pre Stevena a poďho na turistické informácie a večeru do číny.