02OCT2022
Houston → Panama City
Po rannej káve v predzáhradke s Irinou, prechádzke so Zuzkou, ktorá nám ešte chce ukázať niečo iné ako park, nás po obede Zuzka hádže na letisko.
Nervozita graduje, lebo cesta trvá dlhšie ako autobusom a Google furt píše, že let má meškanie. To nás vôbec neteší, lebo na prestup v Miami máme len nejakých 45 minút.
Druhý let je ale medzinárodný a nechce nás to začekovať. Pokúšame sa to riešiť na checkine, kde namiesto toho aby sa pokúsili pochopiť a riešiť náš problém robia to primárne čo vedia, chcú nás skásnuť za batožinu. Nakoniec po X pokusoch jedna pani zobere k automatu a tam konečne pochopí, že to nejde a vyjadrí nádej, že snáď borci na bráne to dajú. Na gaťkách potvrdzujú meškanie a stiedavo sa pokúšame získať checkin aj na druhý let. Mne sa podarí, že nás aspoň prehodia do 5 riadku v lietadle, aby sme skôr vypadli z lietka a mali tak väčšiu šancu dobehnúť pri presadaní. Katke neskôr nájde borca, ktorý nás začekuje aj do druhého letu a vytlačí nám letenku. Teraz už len stihnúť druhé lietko.
Keď vyhlásia, že hľadajú dobrovoľníkov, čo sa vzdajú tohoto letu a dostanú prachy alebo iný let, tak sa prihlásime, lebo veď to stále vyzerá blede. Črtá sa upgrade – priamy let inou leteckou spoločnosťou, no nakoniec nám nič nenájdu. Oficiálny problém je, že nie je pilot.
Jediná dobrá správa je, že v StartBucks dopĺňali kávu zadarmo. Ale už z prvej a toho všetkého stresu sme celkom vyklepaní, tak si do druhej dávame radšej aj trochu mlieka.
Lietko nakoniec priletí, letíme do Miami, kde máme asi 5 minút na prestup, s tým, že sme na úlne opačnom konci letiska. Na konci s dychom prebehneme 15 minútovku a aj toto lietadlo (do Panamy) odlieta s meškaním, tak sa vydýchavame a píšeme taxikárovi v Panama city, že budeme meškať.
03OCT2022
Panama City
Pristávame po polnoci, ale aspoň cez migráciu to ide friško. Dohodnutý taxikár nás čaká s tabuľkou s menom (prvý krát v živote) a frčíme diaľnicou a cez prázdne ulice starého mesta. Takí sme grogy, že ani nevieme trafiť do dverí Casablanca– Hotel Columbia. Po sprche padáme do postele s klímou na 26C.
Ráno po super káve v UNIDO berieme Uber k Péďovi po cedule a uzatvárame túto kapitolu.
Dáme si lacný obed za $7.50 (kartou) a strihanie, to išlo už na $5.
Po dvoch rokoch dobíjame metrokartičku a poďho metrom do Albrook-u (obchoďák a autobusová stanica). Zisťujeme bus do Dávid-u a kupujeme SIMku, Claro ale sklame. V meste ide ešte ako tak, ale potom už len sem tam ráno.
Metrom sa vraciame na stanicu 5teho Mája, na rybí trh. Ten je žiaľ v pondelok zatvorený pre čistenie. Cez cestu ale nájdeme to čo sme hlavne chceli – ceviche, a na tomto rohu je s ľadovým pivkom($1.5) za $13 a dá sa platiť aj kartou, vyzerá, že všade sa dá platiť kartou.
Cigarák má už zatvorené, ale po použití správneho slova NACIONAL, nás pošlú do správneho obchodu a z plastového vreca kupujeme 6 cigár, stále po 50 centov.
Náš obľúbený supermarket Rey je sklamaním. Že pravé krídlo alkoholovej sekcie nahradili lekárňou by som ešte prežil, ale že zmizlo mäso a netrvanlivé a nespracované potraviny ma šokovalo. Jediná dobrá správa je, že majú akciu 10% zľava pri nákupe 4ks vybraných tovarov. Jedným z takých tovarov je 2dcl ploskačka Dedka (Abuelo – všadeprítomný panamský rum), ktorý je dokonca lacnejší ako litrovka. A čo by sme preboha robili so 4 litrovkami rumu? (Až na posledný deň zistíme, že potraviny sú presunuté na poschodí, kde bývala drogéria.)
Prebehneme námestím Herrera, a ten náš krásny dom stále ešte nie je hotový.
U Číňana kupujeme limetky a na posledný večer doma opekáme stejk z mletého japonského mäsa.
Kathy sa zastaví po $100 za 2 noci, viac nemá voľné a vracia nám aj prsteň, čo som tam zabudol pri umývaní posledného riadu, pred rokom a pól.
04OCT2022
Panama City
O 10 sa presúvame do hipsterského hotela. Check inn je až po 15h, ale môžeme si tu nechať veci.
Na 5Mayo a prejdeme sa po hlavnej triede okolo Mačetáza do Rana Dorada. Zastavíme sa v kafíku kôli tlači a majú tam aj kokosy. Tlačenie ide cez WhatsApp a kokos pocuckávame, kým leje.
V Rana Dorada tentokrát nepušujú jedlo, ale aj tak si dáme. Nestojí to ale za moc. HH cena piva už ani nie je polovičná ako bývala. Treba si radšej dať ľahký snack predtým ako sem nabudúce pôjdeme.
V hipsterskom hoteli máme možnosť bazéna do 16h. Je to celkom haluz, lebo checkin je o 15h, takže instagramáč na jednu noc nemá moc času na fotenie. Neváhame teda a keďže nepochopíme poriadne inšktrukcie k hotelovej komnate, tak sa fajne povozíme v mikro-výťahu, do ktorého sa s našimi kabiňákmi ledva zmestíme. Nie je to vôbec sranda a keď skončíme na streche s vakmi, tak sa na nás pozerajú ako na homlesákov. Konečne nájdeme našu izbičku a v plavkách frčíme výťahom na strechu a Instagramujeme sa v bazéne. Keď sa nám minie čas, berieme novú cigaru na výhľad na mrakodrapy spolu s 2cl rumom do priľahlého parku.Večera u Santa Barbary je príjemným prekvapením. Cez deň je to kadernícky salón a večer restobar. Sushi je super a barman sa riadne vyhrá s drinkami. K to tam skoro podpáli, keď sa jej servítka chytí od sviečky. Dvihnem ju do vzduchu a zľahka ňou zamávam, ale je dobre rozprestretá a plameň začne šľahať ešte jasnejšie. Naveľa naveľa – keď mi to už pomaly chytá prsty a panika vypuká aj v kaderníctve – mi napadne hodiť to na zem a podupať. Nezískam síce žiaden aplauz, ale aspoň nič – teda okrem servítky – nezhorelo.
Vonku leje ako z krhly tak posedávame ešte aj po zaplatení účtu a pozorujeme kvapky na skle a okoloidúcich na ulici. Našťastie do náš butiquehotela je to kúsok, tak keď to trochu ochabne popod balkóniky kľučkujeme na izbu.
05OCT2022
Panama City → David
Checkout je o 12, tak si dáme hotelovú kávu a ideme za pomotkať po okolí. Cigarár má dnes otvorené a ukazuje nám fermentované tabakové listy z Chitré. Kupujeme 10ks za $5. Sem ešte inflácia nedorazila. Cena cigary je 50centov posledných 5 rokov. Testujeme cigaru v parku u Herreru. Tiene v dvoch rohoch sú už permanentne zabraté reštikami. Okolo idú decká čo úplne v strede hodia plasty na zem, ale keď idú okolo nás tak vedia, že si fajčením kazíme zdravie a robia z toho riadnu šou. Už sa teším, keď budem mať takú španielčinu, aby som ich aj s tými ich plastovými fľaškami poslal do prdele.
Dávame si výborný obed vo vývarovni pri Číňanovi za $7.5 a aj tu sa dá platiť kartou. Potom omŕzame v na kávičke a internete v Unido. Prechádzku starým mestom pred ďažďom ukončíme večerou u Santa Barbary. Tam nemajú ani ingrediencie a ani barmana, ale nejaké drinky predsa len vykúzlia. Pred hotelom berieme Uber na stanicu Albrook a čakáme na 6 hodinový bus o 10pm do Davidu.
Záchodová taxa 50 centov sa dá ešte zaplatiť v hotovosti, ale odchodovú taxu 0.10 na hlavu už ani na metro kartu nedáme, platia ju za nás milí domáci s americkou angličtinou, čo vyprevádzali dcéru.
Máme dvojposchodový bus, sedíme hore úplne vpredu vpravo s prasknutým sklom a neuzatvoriteľnou klímou. Lietame tam ako mokré prádlo, vonku leje ako z krhly a keď prechádzame mostom cez panamský kanál, máme už na sebe všetko oblečenie. Snáď to okno vydrží a hádam aj nezamrzneme.