06OCT2022
David → Boquete
O 4 ráno rozospatí vystupujeme v Davide. Ešte je celkom príjemne chladno. Teta v stánku s kávou nás tipuje na Boquete a dodáva, že o 5 pôjde prvý bus.
Ten ide asi až 5.30 a aj to ho len tak náhodou zachytíme, keď už odchádza z úplne iného nástupiska pomerne plný zo stanice. Je to ázijský bus s troma sedačkami namiesto dvoch. Nevieme sa tam vôbec naskladať a tak si každý sadáme na 3jku. Bus ale cestou nazbiera kopu ľudí a musíme sa napchať s batožinou na kolenách ku spolu cestujúcim. Biedny internet od Claro sa nachvíľu preberie, hľadám aspoň niečo na raňajky o tejto skorej hodine. Za odvoz platíme asi len $3.75 za dvoch a rovno zapadneme na raňajky do Maye Bounore. Nevieme poriadne ako to chodí, tak si len prstom ukážeme na kadejaké pečivká, objednáme jedny vajcia a dve kávy. Dá sa platiť kartou a majú tu dosť brutálne – kyselinu indukujúce, ale zato chutné – štipľavky v ploskačkách.
V guesthouse sa môžeme ubytovať až po 13 a tak sedíme u hipsterov oproti cez námestie na káve. Schádza sa tam cháska obecných hipíkov a namiesto marihuany nosia vrecúška s kávovými zrnami, ktoré si pražia v mikropražiarničke a zaliate vo forme kávy ich pocuckávajú.
Je to celkom srandovný zážitok. Človek by myslel, že dílujú a oni si len preberajú a vážia zrnká surovej kávy na praženie. Skúšame nejakú lokálnu špeci zalievanú kávu, ale chutí nám to ako čaj zo šupiek. Machiato je úplne fpohode a aj celkom lacné.
Ubytko – Dona Cata je 2 poschodvý mega barák na námestí, izba je minimalistická, do sprchy a toalety musíme po schodoch dole, kuchyňa je priestranná a upratovačka výkonná. Moc ľudí tu nie je, a tí dvaja čo sú, tak sú v hostelovej izbe na prízemí. K je celkom nervózna z matracov na chodbe – vždy myslí na bedbugs, ale časom sa ukáže, že asi len opravovali posteľ.
Na obed je ponuka v raňajkovom vývarovníctve lepšia ako na raňajky a za nejakých $11 na kartu máme dve plné menučká aj s pohárom vody. Na výber je viacero bravčových mies, niečo morské, kura a kadejaké zeleniny. Majú dokonc aj dva druhy ryže.
Po jedle študujeme online výstup na najvyšší bod Volcán Barú. Počasie je nestále, podchvíľou prší. Chceme sa dobre aklimatizovať, treba sa poriadne najesť, ale pizza Vulkán nám moc nevyjde. Brazílska pizzerka je aj celkom fajn, ale necháme sa ukecať na ich špecialitu, čo je tekutý (ne)čedar v kôrke a to nás teda vôbec neberie. Ešteže druhá polka je normálna – fajná stejková.
07OCT2022
Boquete
Boli sme tu pred 10 rokmi a bola to taká malá diera. Vôbec to tu teraz nespoznávame. Až keď si pozeráme náš blog, identifikujeme náš vtedajší hostel, na inom rohu toho istého námestia. Predtým sa nám to zdalo 3 bloky od námestia. Kúsok od námestia je aj SM Barú, ktorý vyzerá dosť gringo – majú tu kopec importu, hlavne zo Španielska. Až ku koncu sa odhodlám do SM pri zdravotnom centre, kde majú aj Rey akcie – 4 položky s 10% zľavou. Snažíme sa vypapkať, kávičkujeme a podľa počasia máme túto noc jedinú šancu, lebo nejaký ten hurikán ide cez Guatemalu a má niekoľko dní vkuse pršať. A aj dnes vnoci.
S recepčným Andrésom dohadujeme odvoz o polnoci (ak nebude pršať) a žúrujeme s Mouchami na terase nášho baráku.
08OCT2022
Volcán Barú
Do polnoci spíme 2 hodiny, v aute je nejaká uškriekaná Američanka a ešte jeden mladík z posady.
Boquete vyzerá v tme efektne nasvietené. Mladí sa našťastie hneď na začiatku odtrhnú, tak Američanku nemusíme počúvať.
Stúpanie je náročné, výšlap je v úplnej tme 13.5 km. Zo začiatku svieti trochu aj mesiac ale veru nie je úplná zívačka, celkové prevýšenie je 1800m. Keď sa cesta zúži a sme v tieni stromov treba už aj čelovky. K do čelovky vletí netopier a potom aj kadejaký hmyz. Tiene zverov lietajú okolo ako v horore.
Sem tam je pri ceste značka indikujúca km zo spodu nahor. V kilometrickej polovici myslíme, že máme fajn čas a budeme tam so svitaním no posledný úsek je riadne peklo. Ledva sa vlečieme. Tá nadmorská výška je masaker, nejako to nedávam.
Na vrchole v 3474m sme kúsok po svitaní. Obloha je čiastočne zatiahnutá, sem tam sa oblaky roztrhnú a vidíme Bocas de Toro v Karibiku, ale aj Tichý oceán sa ukáže na druhej strane na pár sekúnd. Pacifická strana sa ale zatiahne a už tak zostane.
Hore sú krásne kvety, nazbierame aj huby, ktoré sa ale neodvážime pripraviť. Najeme sa a pálime dole, nech nás slnko alebo dážď nepripraví o ilúzie.
Kúsok pod vrcholom sú telefónne antény, ktoré stráži starý kotomundi. Je celkom chlpatý a vypasený, asi ho prikrmujú turisti. Pred nami boli dva páriky a po nás už nikto.
Cesta nadol je nuda a peklo zároveň. Je to nekonečné dlhé a po rozbitej ceste sa nám nedá isť oveľa rýchlejšie ako dohora. Musíme ale makať – blíži sa tropická búrka a na tejto ceste nebude žiadna sranda, keď bude blato.
Ponárame sa do hmly a začína mrholiť. Dole, kde nás ráno vyhodil taxík čakáme na mikrobus asi 10 minút. Ideme rovno na obed a tam nás chytí už seriózny dážď. Potom už len leje a leje a leje do večera, celú noc a celý deň. Perfektne nám to vyšlo. Tropická búrka uzavrie všetky cesty ani po okolí sa nedá chodiť. Ani noví turisti, čo mali našu izbu rezervovanú neprídu.
09OCT2022- 10OCT2022
Boquete
Nasledujúce dva dni leje v kuse. Deň po výstupe oddychujeme, ten nasledujúci ostávame zaháknutí, lebo sa neskoro vytrepeme a recepčná nám povie, že do Bocas del Toro to dnes už nedáme.
Na raňajky robievam palacinky, potom chodíme na hipsterské kávičky a obedové menu. Na hoteli majú ale inak slušnú fitrovanú kávu.
Robíme si prechádzky po okolí a začína sa nám tu páčiť. Riskneme aj pizzošku pod oknom. Ujde to. V telke vidíme záplavy a zosuvy, čo priniesla búrka.