D019: 27SEPT2023
Luoyang
9 hodinovú cestu predriemkame v kupáku – soft sleeper – kde sú len 4 postele. Dve nad sebou po stranách. Máme aj čisté prádlo. Pred našou zastávkou nás prídu vyhodiť von, aby mohli vymeniť prádlo pre ľudí po nás.
Vonku mrholí a kým nájdeme zástavku busu, obídeme do kruhu mega križovatku, aby sme sa vrátili za roh stanice.
MHD je tu iba za 1Y a ideme cez celé mesto do historickej časti. Zo zastávky šlapeme ešte dosť dlho do centra a tam 20 minút hľadáme hotel. Nakoniec tam zavoláme a z dverí za nami výjdu von ľudia. Keď nás zbadajú už tušíme, že čosi nie je v poriadku. Nemáme signál, tak sa necháme hotspotnúť, aby sme vykomunikovali, aký je problém. Problém je, že nie sme Číňania. Čo na tom, že na trip.com majú napísané, že berú všetkých. Jednoducho nás neubytujú.
So stiahnutým chvostom sa poberieme do centra, kde sa schováme pod strieškou a keďže kávu ešte nerobia, kupujeme si aspoň druhý dáždnik, lebo to vôbec nevyzerá, že by chcelo prestať pršať.
Riešime zrušenie rezervácie a do pol hodky bookujeme nové ubytko. To je pre istotu zase cez polku mesta späť smerom ku stanici. Nesmierna radosť.
Zo zástavky busu ideme podľa Amap, no nepresne to ukazuje polohu hotela a zase ho nevieme nájsť. Zavolám na hotel spred veľkého interkontinentálu a strčím chlápkovi nastupujúcemu do auta telefón, nech im povie, kde v prdeli sme a kam máme ísť. Ten sa posunkami snaží vysvetliť, že sa máme vrátiť tam, skadiaľ sme prišli. Na hlavnej teda cupitáme späť a zrazu na nás niekto trúbi. Je to ten teepek, čo volal do hotela. Ukazuje nám, nech sa pozrieme hore, kde konečne zbadáme nápis – názov nášho hotela. Ešte stále tu stojí nákladiačik s posteľným prádlo. To bol jeden z dôvodov, prečo sme vstup do hotela nevideli, druhý bol, že nápis hovorí o kaviarni, a hotelový nápis je dosť vysoko hore, asi lepšie viditeľný z opačnej strany ulice.
Čekin trvá deliriózne dlho, pýtajú sa skade sme prišli, kam ideme, dobre, že nechcú vedieť veľkosť papúč. Tatami izba je celkom fajn.
Cez mapy nájdem supermarket, ktorý je na ulici s reštauráciami. Zapadneme do prvej a majú tam super čínske hambáčiky (sekané bravčové časti v lístkovom ceste) a misu polievky. Po večeri predsa len ideme pozrieť nás prvý čínsky SM. Ceny tu nie sú o moc nižšie ako v malých obchodíkoch. Predávajú tu kadejaké divočiny, je to dosť iné ako európske SM. Nakúpime si ale aspoň kadejaké suché kexíky ako proviant a vodu. Termosky na čaj tu nemajú a pivo je len teplé.
Zasa mrholí a tak na izbe bukujeme vlaky do konca pobytu v Číne.
D020: 28SEPT2023
Luoyang: Longmen cave
Mrholenie pokračuje napriek predpovedi, že nebude.
Berieme MHD k atrakcii. Vstupenka sa dá kúpiť iba v hotovosti.
Začíname na západnej (pravej) strane od rieky. Cesta z pokladne je lemovaná množstvom suvenírových obchodov a reštaurácii, potom ideme asi kilometer cez park. Všetko je tu brutálne predimenzované.
Sochy Budhov sú podobné ako predtým, no sú tu vysekané do serióznejšieho kameňa, ako tie pieskovcove. Detaily sú preto zachovalejšie, i keď strašne veľa Budhov má odbité tváre. Veľa sôch a hláv taktiež skončilo v zbierkach v Európe a USA. Revolúcia potom zvandalizovala veľkú časť zbytku.
Na obed si podľa vzoru domácich kupujeme studené štipľavé nudle a šúľok kukurice.
Na konci prejdeme mostom na východnú stranu, kde je toho menej a viac v teréne.
Páči sa nám mozaika s 1000 ručným/očným vyobrazením.
Vyšliapeme si na kopec, kde je chrám s vilou a pekným výhľadom. Von z komplexu zoberieme skratku a podarí sa nám obehnúť všetky obchody.
Našťastie nám dedko v stánku pri zastávke má ako rozmeniť. Bez dlhšieho zaváhania mi dá 10Y bankovku10 mincí. Je vidieť, že peniaze nerozmieňa prvý krát.
Cestou späť platíme iba 1Y, lebo nie sme na Exprese. Ten stojí 2.5Y a keď nás pred mestom dobehne, ide potom celý čas v zápche za nami. Takže nie rýchlejšie.
Dávame si po tom sparnom chodení v daždi sprchu a k pivu donesiem jeden jediný čínsky burger. Druhý mi teta nechcela spraviť. Neviem prečo. Stál síce až 10Y, ale bol veľký a najlepší aký sme kedy mali. Kusy mäsa vyberala z hrnca, kde sa to všetko varilo, nasekala tam aj cibuľu aj cesnak a ešte to trošku poliala vývarom z toho mäsa.
Hotel má vlastnú reštauráciu, tak to skúšame omrknúť, no menu majú len elektronické a nejde nám načítať, tak na to prdíme
Ideme na neďaleké námestie a dávame si dažďové fotenie. Palácový komplex na námestí vyzerá ako v Thajsku. Potom sa prejdeme na megaveľké čínske burgre, už nám spravia dva. K sa zdá, že pár vyzerá mongolsky. Babka tam má manžela a ten teraz robí brugre. Babka mu len všetko seká. Sú minimálne tak dobre, ako ten obedný. Pán si nás potom natáča na čínsky IG.