D024: 02OKT2023
Xi’an → Shànghǎi

Ráno náš vlak ide z inej vlakovky ako sme prišli. Ešte dobre, že sme si to večer skontrolovali. Musíme ísť metrom na modernú rýchlo-stanicu. Tam je mega veľa ľudí a my si dávame raňajky z McDonalds. Náš prvý v Číne. 1.500 km robíme za 6 hodín, najvyššiu rýchlosť vidíme 309km za hodinu. Zalievam čaje, pri toaletách je mašina na horúcu vodu . Zlievam ich do papierových kelímkov z Mekesa. Prihovára sa nám staručký dedko po anglicky a myslí si, že sme z Rumunska, lebo už nepočuje moc dobre. Kúsok po štarte nám prestane fungovať internet, tak sme celú cestu offline. Nová kowbojka začína na megastanici v Šanghaji. Tam nezoženieme obchod na dokúpenie kreditu a bez netu nevieme ani platiť cez appky.
Metro mašina nám nevydá hotovosť, tak všetko zle. V metre sme chvíľu hotspotnutí od babeniek čo sedia vedľa, no kredit nám nevedia pomôcť kúpiť.
Vonku vyjdeme z metra a zase nás hotspotuje iná okolostojaca dievčina, aby sme aspoň vedeli nájsť hotel.
Izba je malá, je tam teplo. Vo výťahu sa zasa vozí robot, ale tu to vyzerá, že nosí objednané jedlo od donášky z recepcie na izbu. Cez asistentku Glóriu z Pingyao nájdeme v AliPay správnu ikonku a dobijeme si kredit. Celý problém bol v tom, že tá ikonka na dobitie kreditu je iba v klasickej čínskej verzii, v international verzii je iná ikonka, ktorou to dobiť nejde. Dáta nám zostali, len aby bola platná SIMka na ďalší mesiac, treba mat aspoň 1Y kreditu.
Okolie hotela je celkom kľudné, je tu viacero reštaurácií a obchodov so živými žabami. Na ulici je vozík so živými kvetmi, dnes máme výročie, tak kúpim K črepníkové ružičky. Večeriame mäso na paličkách od akýchsi etnických fešákov, čo vyzerajú dosť mongolsky. Navyberáme si kadejaké rôzne, aj jahňacie a aj nejaké vnútornosti – obličky. Nie je to úplne najlacnejšie, ale je to super chutné. Od vedľajšieho stola dostaneme aj pivo. Chlapík rozoberá 6pack a jedno nám ponúkne. Platíme hotovosťou, lebo ju chceme domíňať a je to celkom oštara. Nevedia nám ani vydať a tip 3Y nechcú akceptovať ani za svet.

D025: 03OKT2023
Shànghǎi

Prejavuje sa u mňa akási pliaga. Očervenie mi jedno oko a riadne to bolí. Asi mi niekde nafúkalo. Bojím sa, aby mi to neprešlo aj na pravé a niekomu na letisku to nevadilo. Zbehneme radšej do farmácie, kde sa pomocou prekladača v telefóne dopracujeme k ružovým kvapkám do oka a akýmsi prírodnými tabletami na zníženie tepla v tele. Cestou z farmácie si zoberieme na obed burger v stánku. Večer pre jednoduchosť vybehneme na mäso na paličkách, dnes sa nám podarí vybrať ešte drahšie kúsky a pri platení hotovosťou je stále kowbojka. Cestou obdivujeme živé žaby a kraby v krabiciach na predaj. Čerstvejšie to už veru nebude.

D026: 04OKT2023
Shànghǎi

Ráno nechávame prádlo na recepčného. Je tam samoobsluha na kávu a pranie. Kávu už viem aj sám, ale na pranie vyzerá byť čakačka. No minimálne teraz niekto perie a nechce sa nám zabiť pol dňa striehnutím na práčku a sušičku. Na raňajky si kupujeme ovocie v luxusnom ovocnom obchode vedľa hotela. Majú tam aj umývadlo, tak si umyjeme a ošúpeme mandarinky.
Metrom sa zvezieme na E Nanjing Road že sa prejdeme pozrieť na Bund. Vonku z metra sú samé butiky a reštiky a všade kopa ľudí.
Za poslednú hotovosť si K vyberá prívesok robotka. Je ich tam toľko veľa, že si nevie vybrať. Následne sa necháme ofajčiť starou reklamou na pivo a nevedomky si doprajeme 8EURové pivá. To sa samo dozviem až pri platení. Po hustej pešej ulici prejdeme až ku rieke na preplnenú promenádu.
Ostré uhly v oplotení rieky okupujú profi fotografovia, ktorí majú stánočky s počítačmi a tlačiarňou a na počkanie robia fyzické fotky s pozadím Bundu – vežami Šanghaja.
Vyberieme sa peši do ďaľšej hitovky – Yùyuán Gardens & Bazaar. Cestou si dávame rýchly obed v jednej z nekonečne veľa reštaurácií. Majú tu aj stinky tofu, ale nie je to taká sláva ako na Taiwane.
V bazáre si nám učaruje matcha zmrzka, nastrelení kupujeme vstup do záhrad. Je tu riadna tlačenka, takže oáza pokoja je ťažko prestaviteľná.
Vonku si cestou na metro kupujeme Michelin buchtičky, plnené krevetami a krabím mäskom. Na metro síce nastúpime, no naša prestupná stanica ‚E Nanjing Road‘ je uzavretá. Tak sa vraciame späť, no zavretá je aj opačným smerom. Jendoducho sa tam nedá vystúpiť a teda ani prestúpiť. Navigoška v telefóne je tiež nejaká zmätená a tak nakoniec skončíme zasa na pôvodnom smere, len obídeme celé mesto a na našu líniu prestúpime z druhej strany. V práčovni nás už čaká vysušené prádlo, tak sme radi, že aspoň to klaplo.
Posledná večera je obžerstvo. Vyberieme si podnik plný seniorov v športových uniformách, čo si grilujú vo veľkých hlinených griloch v strede stola. Menu je len po čínsky a bez obrázkov. Pomocou telefónu objednáme niekoľko jedál, ako sme boli zvyknutí z Pingyao. Donesú nám 5 veľkých jedál. Riadne sa prepcháme, a musíme aj niečo nechať, no necítim sa až tak previnilo, lebo pri vedľajšom stole nechali aj kopec otvorených a neotvorených pív. A veľa jedál bolo ani nie do polky zjedených. Je to dobré, no máme trošku pocit, že pri takom veľkom objeme jedla cítime už trochu aj MSG. Platíme novo aktivovaným WeChatom, ktorý som konečne po 15dňoch zákazu (kôli nesprávne zadanému číslu pasu) dokázal rozbehať. V ovocníctve si kupujeme manďošky na cestu a cez AliPay Didi si na ráno objednávame taxík na Pudong letisko. Metro totiž začína jazdiť dosť neskoro – 06:30 – a to by bolo na náš skorý let už dosť o držku a ani Maglev v tomto čase ešte nepremáva.

D027: 05OKT2023
Shànghǎi → Fukuoka

Taxík Didi príde celkom načas, mešká asi len 5 minút. Je to naša prvá Tesla a nevieme ani otvoriť dvere. Spomeniem si, že treba prejsť rukou po zasunutej kľučke a nejako sa dostaneme dnu. Najhoršie je, že nevieme ani vystúpiť. A ani nič nahmatať. Tak len čakáme na šoféra, aby nás vypustil.