Hanoi 2

D49: 2013/12/21 Hanoi → Sapa
Raňajky postrádajú svoju bývalú slávu. Máme len dve šialky kávy, omeletu bez rajčiniek a žiadne banány. Tie potom reklamujem a dostaneme aspoň dve malé vody. Vedúca sa nás pýta, že čo dnes, tak jej hovoríme, že ideme do Sapa. Ponúka nám luxusný bus za 350000D ($16,70) no všade na ulici majú ponuku za $15, tak ju odmietame. Povie, že to skúsi vytelefonovať a nakoniec nám predá ten luxusný za 310000D na hlavu. S lístkami vo vrecku sa teda odubytujeme a ideme si užívať posledný deň v Hanoi.
Zháňame kávu pre Maja, Vietnamca z PD, ideme si obzrieť megatržnicu s oblečením. Majú občas niečo zaujímavé pre malé deti, ale dospelácke veci sú jednak strašne malé a neviem, kto by to nosil. Okolo tržnice sú stánky s rybami. Chvíľu sledujeme krvavý masaker ako pani vyberá veľké živé sumce z akvária, plekne im mačetou po hlave aby sa nehýbali a šikovne im oddelí pár sekmi hlavu od tela. Beťárske sumce sa ešte občas hýbu, alebo len kĺžu po zakrvavenej podlahe, tak im znovu kmasne po hlave, i keď je už len polkou pripojená k telu a pokračuje v jej odsekávaní. Oveľa drsnejšie je ale to, čoho sme svedkami opodiaľ. Dvaja chlápci hádžu miestami ešte živé ryby do odšupinovávacieho zariadenia. To z tých rýb odstraňuje šupiny a miestami aj žiabre a tváre. Niektoré ryby prežijú aj to a mecú sa s dieramie namiesto žiabrí.
Napriek hroznému divadlu sme hladní a skenujeme okraje tržného priestoru na možné jedenie. Podarí sa nám trafiť na roh s jedlom a za ním je celá ulica s reštauráciami. Nič nás ale neosloví tak hladní ideme ďalej, až zbadame pivovú uličku. Pivo je ale drahé (8000D miesto obyklých 5000D), tak máme pocit, že nás chcú ošáliť a hľadáme ďalej. Na rohu grilujú psa, K je taká prekvapená, že si ho zabudne odfotiť. Cheme sa zohriať aspoň na káve, ale namiesto horúcej dostane K studenú bez ľadu, ja si dám aj ľad, a keď chceme obvyklý čaj zadara, dostaneme parádny sladký za 10000D. Čaj už majú nachystaný v pohároch, iba doň prihodia ľad a plátky citróna. Cena parádneho čaju je polovičná oproti káve, to vysvetľuje, prečo väčšina domorodcov posrkáva práve takýto ľadový čaj. Už vážne hladní a prestrelení kávou sa pokúšame odnavigovať do našej ulice, kde vieme o kebaboch, no poštastí sa nám trafiť na tofu reštiku. Na ulici na slniečku sa zložíme a dostaneme misku fritovaného tofu s pár plátkami mäsa. Mäso žiaľ nie je naozajstné mäso, ale len čosi pomleté párkovité. Keby sme to vedeli, tak si radšej vypýtame čisté tofu bez mäsa. Tofíčko sa máča do štipľavej omáčky, do ktorej sme si nažmýkali trpké citróniky. Zajedáme to hrudkami rezancov, veľkosti sashimi ryže. Sledujeme ako pri vedľajšom stole domorodci dojedli a zvyšok jedla dali pani, ktorá bola buď žobráčka alebo upratovačka ciest. Ideme na našu uličku na pivká, sledujeme ako prebieha život na ulici, dáme si spraviť pečiatku pre K a pochutnámem si na výborných grilovaných rebierkách s ryžou (45000D). Zoberieme pečiatku a ideme po prádlo. Trochu pracujeme v loby a pred odchodom ideme na večerný gril. Dáme si len jeden (100000D) ale stačí nám. Moc nám to ale nejde. Asi je lepšie, keď nám to niekto zručný pripraví. Znova sa presúvame na pivko, že spláchneme. Tentokrát sú tam aj Nemky, ktoré sme tam stretli pred Halong Bay. Vypijeme jedno pivko v ústraní zaplatíme a ideme sa s nimi pozdraviť. Sú už celkom rozjarené a zgrajchnú nás, nech si dáme ešte s nimi pivo, však je to lacné. Veď je (5000D). Tak si dáme a nechávame ich, nech nám povyprávajú čo to o Sapa. Musíme už ale pomaly ísť, tak ich nechávame užívať si to a ideme čakať na odvoz na bus. Príde nás peši odprevadiť chlápek, zavedie nás za druhý roh a tam s piatimi ďalšími čakáme na bus. Príde pekný moderný aj so záchodom, zložíme sa vzadu dole. Chvalabohu nejde klíma, tak je to znesiteľné, keď chvíľu stojíme niekde v meste na nákladke tak je aj celkom teplo. Trochu sa teda povyzliekam, popozerám telku na telefóne do polnoci a spím celkom sladko až do Sapa.