Cusco

D091: 2015/03/11 Puno -> Cusco
Na rohu pred hotelom akurát niekto vystupuje z tuk-tuku, tak sa tam šoférovi rovno šupneme. Že za 2.5PEN nás zoberie na stanicu. Ledva sa napcháme dovnútra aj s vakmi. Tento model má škrupinku zo skleneného vlákna, bez odkladacieho priestoru vzadu ako staršie modely. Fičíme vajíčkom na stanicu a sme radi, že nemusíme kráčať dva kilometre a len dúfame, že sa mu to z tej našej hmotnosti nerozpadne.
Na prízemí sme len my dvaja a postarší americký pár, ktorý asi zle počuje, lebo si odsadne, aby nemuseli hovoriť tak potichu ako my. Milé od nich.
Na poschodie sa nasáčkuje celý minibus amerických turistov rôzneho pozadia i popredia. Ich sprievodca si vyžiada filmy v originálnom (teda americkom) znení a my poprosíme fešiho, čo to šteluje, aby nám to vypol, že to aj tak nikto nechce pozerať. Moc mu to nevyšlo, ale aspoň vypol zvuk. Ja pozerám vlastné filmy, K z okna a cesta ubieha. Závozník cestou ponakladá zopár čiernych pasažierov do našej prvej triedy a potom sa s nimi zajazdy dohaduje na cene. Prirodzene pasažieri chcú platiť minibusovú cenu a závozník chce viac. Ani teplé a ani studené drinky sa nepodávajú. Ešte že máme maté a vodu s džúsom.
V Cuscu berieme príjemne zhovorčivého taxikára na San Blas námestie, kde K stráži vaky a ja behám úplne zbytočne hore dole, lebo už štvrtý hotel sa mi páčil a lepšiu cenu (40PEN bez raňajok) v prijateľnej ustanovizni som nenašiel. Našiel som zemiakovú pivnicu s 8mi posteľami po 10PEN, ale to bolo fakt zlé.
Kým hľadám ubytko K má 2 ročnú kamošku Danielu, ktorá prišla s mamkou predávať do mesta opasky.
Po dvoch hodkách si teda berieme pekné, čisté domácke ubytko zo začiatku. V zastrešenom dvore je krásny velikánsky strom – borovica, slušný net a iskriaca predlžovačka. Kábel na notebook radšej zacvaknem pod veľký črepník s kaktusom, aby mi nevypadávala elina.
Na večeru ideme dole kopcom do mesta. Námestie Plaza Armas je vysvietené, plné ľudí a oblokepné mrte veľa kostolmi.
Už nevidiaci od hladu zapadneme na drahú a nevýraznú pizzu, malé pivo za cenu veľkého, nejaký teplý miešaný nápoj s piscom a dobrý kebabík zapečený v pizza rúre.
Cestou domov si ešte kupujeme vodu a pivo na popravenie chuti.
Dokonca nám tečie aj teplá voda. Pravda, len v sprche – v umývadle neexistuje a keď sa raz teplá roztečie tak je horúca. Potom to v elektrickom ohrievači – ktorý kope, keď sa človek nechtiac dotkne plastovej trysky, alebo niekedy aj lepiacou páskou omotoného kohútika – rupne a voda prestane tiecť úplne, pomaly sa rozbiehajúc a stále studenšia a studenšia. Sú to veru veľké radovánky so sprchami na Altiplane.

D092: 2015/03/12 Cusco
Na raňajky si kupujeme vonku na ulici pečivko a avokádo. Máme aj pohárik medíku a quinoové pukance. V kuchynke máme prístup k riadu a možnosť variť si vodu do termosky na čajíky a maté. Neskorý obed máme vo vegánskom podniku – z ktorého sa neskôr vykľuje asi základ najbrutálnejšej sračky v mojej písanej histórii. Jedlo je celkom fajn, len je to úplne preplnené a vychytáne tradične skypujúcich Nemcov. Tentokrát za stolom. Trochu to ruší.
Na našom San Blas námestí objavíme Coca múzeum. Nechcú nám ale predať pisco s kokou – že je čerstvo naložené a treba ešte čakať 4dni. Tak reku prídeme potom. Káva s výhľadom na mesto je zavretá cez obednú prestávku, tak sa vraciame do pracovného tempa. Na večeru vybieham po kebab už s boľavým bruchom, z ktorého si ale zatiaľ veľké starosti nerobím.
Najeme sa, porobíme, usrkneme aj trochu pisca, čo nám ešte zostalo z Puna a ideme spať. V noci sa zobudím na silné kŕče v bruchu a potom to už len ide dole vodou a toaletnou misou. Fuknem rovno dve tablety, no zlepšuje sa to len mierne.
O tretej v noci ešte pozriem emaily, ako to vyzerá v Nemecku. Aspon že to sa neposralo – na rozdiel odomňa. K do mňa napchá ešte posledné smetie z koka lístkov, že to mi možno pomôže. Možno pomohlo, možno nie, nakoniec zaspávam od vyčerpania s kokou v ústach. Neviem ako môžu tí baníci v Potosi s takou čajáckou drogou ako je koka kopkať 24hodín v kuse.

D093: 2015/03/13 Cusco
Po prebdenej noci s výpadmi na toaletu sa cítim slabý ako mucha. Včera sme si síce so šťastím kúpili posledné dva lístky na Machu Picchu a Huayna Picchu, no dnes sme po bližšom štúdiu zistili, že rezervácia bola platná iba 3 hodky, takže ich dnes už v národnej banke nezaplatíme.
K teda ide do mesta zistiť čo a ako a po 2 hodkách iba donesie lieky a ceviche na obed. Ja vyspávam a snažím sa nejako dať dokopy. Rozhodneme sa, že kašľať Huayna Picchu kopec, aj tak je na všetkých fotkách len on a keď ho tam chceme mať aj my, potrebujeme ísť na Montagna, nie na Huayna.
Tak K vybehne ešte raz do mesta a konečne máme lístky na MP. Večeriame čo supermarket dal, podpriemerný parmezán a fajný modrý syr.

D094: 2015/03/14 Cusco
Je víkend, tak si dnes konečne dáme turistický deň. Ideme do mesta. Všade sú stánky so suvenírmi, aj tam, kde ešte včera podľa K neboli. Skúšame nájsť informácie, no námestí nikde nie sú. Za kostoly chcú 30Sol, tak si povieme, že prídeme radšej na omšu. V McDonalde nemajú nič špeci peruánske. V drogérii si kúpime mini Colgate pastu za 2Sol na Maču Pikču. U vexlákov zisťujem, že EURo je z mizerných 3.30 na ešte mizernejších 3.15. No pekne. Mesto je preplnené a na každom rohu námestia nám niekto chce niečo predať.
Ideme na tržnicu, že si kúpime koku. V budove si dáme riadne kyslý džús z pomarančov a marakuje. Potom beháme hore dole no koku nikde nemajú. Tak si aspoň kúpime čoklo za 2Soly, čo je skoro biela kukurica s mega veľkými zrnami. Jedno je asi také veľké ako 4 žlté kukuričné u nás. Z tržnice nás pošlú von, kde v uličke obzeráme vykuchané morské prasiatka. Je to dosť drsné a bez chlpov riadne malé. Neviem, či za to dám 55Solov. Však to je ledva pre jedného. Z dverí obchodíku oproti zase trčia nohy kureniec. Ideme hlbšie do uličiek a brutálne to tam smrdí kadejakými zvieracími zvyškami. Zeleninové trhy sú predsa len menej smradľavé. Nakoniec nájdeme dve predavačky koky na začiatku paralelnej uličky. Sadneme si na obrubník a dávame granadillu a kukuricu. Založíme to lístkami. Tieto sú ok, bez pachuti, no trochu také akoby presušené. Sú mäkké, no necítiť z nich tak tie alkaloidy. K tvrdí, že tŕpnu.
Zastavíme sa na jednu fajnú kávu v peknej kaviarni, kde si K kreslí na obrus s pastelkami pre deti. V sále priľahlého hotela majú parádne velikánske fotky domorodcov a maketu Maču Pikču. Kým sa vymotkáme von, už fajne prší. Tak to zapichávame do čokoládovní na koštovky zväčša zvetraných a predražených čokolád. V múzeu čokolády majú celkom fajn čaj z čokoládových šupiek a rôzne čokoládové džemy. Bežíme domov. Keď doprší musíme ešte ísť zameniť peniaze. Smutných 3.15 Sol za Euro nám dá pánko v obchodíku, tak si u neho nakúpime aj večeru a fajné malé pivko purpurovej (ale inak vyzerá dosť čierno) kukurice za 4EURá. To si potom vychutnáme na našom námestí San Blas. Aj tu sú stánky s predavačmi predražených suvenírov.
Na večeru dojedáme klas čoklo kukurice so syrmi. Celkom to ide dokopy.