D001: 09SEPT2023
Prievidza → Bratislava
Vlak, ktorý som si včera vyhliadol “Pod Orechom” chodí iba v nedeľu, tak nám ostáva už len neskorší a v BA sme až po 21:00. Martin nás čaká s pečenými morčacích mega stehnami. Usalašíme sa na gauči a zničení prípravami na 7 mesiacov mimo Európy sa ani nedočkáme oslávenkyne Mati z firemného večierku.
D002: 10SEPT2023
Bratislava → Viedeň → Abu Dhabi → Beijing
Maťa nás ráno zavčasu hodí autom na Nivy. Busovku vidíme po prvý krát. Lístok som kupoval online, vyrážame načas, pri nastupovaní podávajú fľaštičky s vodou. Ešte cestou rozbehávam WeChat. Sekundárne telefónne číslo zostalo v PD, Mexické vyzerá komplikovane, takže musím použiť Matine. Zabudol som ale zrušiť predplatený plán na 4ke, takže v Číne mi neskôr aktivujú nový, ktorý nemám vôbec ako využiť, keďže dátový roaming ide iba v EU.
Časová rezerva mám dopraje posledné lokálne vínko z Billa Korza a poďho na bránu.
COVID test je fakt zrušený, nikto od nás nič nechce.
Jedlo v Etihad je fajn, dokonca moje indické priam výborné. Katkine kóšer nie je v porovnaní s LOTom (v apríli Seoul-Budapešť) nič moc. Medzipristávame v AbuDhabi. Lietadlo je úplne mimo hál, dlho čakáme na bus od lietka k terminálu, ktorý nás odvezie na opačný koniec letiska. Nasleduje nekonečný peší prechod letiskom smerom späť ku lietadlu, kontrola pasov s otlačkami prstov a bus do asi toho istého lietadla. Najhoršie je, že v buse čakáme, kým sa zaplní a klíma je vypnutá, po pár minútach je v buse cez 40C a pot z nás len tak tečie.
V lietku sedíme v strede (na dlhé lety najpraktickejšie) a dokonca máme 3 sedadlá.
Jedlo ujde, ale nie také dobré ako v prvom hope. Moje hindi je stále lepšie ako kóšer. Slušný výber drinkov zostáva a mi zostávame verní G&T. Klíma moc nefunguje, je teplo a ani toho moc nenaspíme.
D003: 11SEPT2023
Beijing
Sme rozbití z letu aj jetlagu, ale je len ráno, čekin o druhej a tak sa nikam moc neponáhľame. Pristáli sme na modernom pekingskom letisku Daixing. Potrebujeme si vybaviť internet. Na informáciach nás pošlú na tretie poschodie.
Na každom poschodí stoja v pozore v kójach dvojice akoby navlas identických štíhlych vojakov. Ďalšie dvojice vojakov v pravidelných intervaloch pochodujú po celej dĺžke čistotou žiariaceho podlažia. Nohy dvíhajú v dokonalej predpísanej synchronizácii.
SIMku China Mobile môžeme zaplatiť len hotovosťou. Dalo by sa platiť aj WeChatom a AliPayom, ale to sme si žiaľ na SK nerozbehali. Čo bola samozrejme chyba.
Začína masaker. Všetko je pravda a nič (Google-Internet) tu nefunguje. Keď som o tom čítal na SK, myslel som si, že ľudia preháňajú, no je to pravda. Bez čínskeho telefónneho čísla sa neprihlásime ani na letiskové “free WiFi”.
Keďže nevieme overiť, či už Revolutu skončil víkend ideme teda do Bank of China ATMka na 4tom poschodí s UniCredit kartou. Limit na jeden výber je 3000Y a zatiaľ to vyzerá, že bez poplatkov. ATMko sa tvári, že je otvorené 24 hodín a je tam iba logo UnionPay.
Na SIMku čakáme takmer hodinu. Predo mnou sú štyria ľudia z nejakej bývalej Sovietskej republiky, myslím, že som videl pas že Uzbekistan. Každému nahodia do systému pas a nafotia ho na kameru. Trvá to neskutočne dlho. Obsluhujú tri baby a jeden mladík. Sem tam to vyzerá, že na niečo čakajú, sem tam si každý len tak bezducho browsuje.
Na našich 25 dní majú len 30dňový plán s 80GB za 150Y. Je to zbytočné a drahé, ale čo narobíme. Známy sa neskôr pokúša vybaviť SIM v menšom meste a nepodarí sa mu to, takže aspoň, že to máme.
Keď konečne rozbeháme internet, prvé čo sa dozvedáme, že hotel nám zablokoval moju Revolut kartu. Revolut Appka nefunguje, dlho štartuje a potom ukazuje len staré pohyby. Karta sa nedá aktivovať. Asi používajú nejaké zakázané služby od Googla. Jediné čo funguje sú notifikácie.
V panike ešte pre istotu vyťahujeme 2000Y z K Revolutu a bez služieb, na ktoré sme zvyknutí (Google Maps a Translator/Lens) ideme len tak naslepo, podľa fyzickej metromapy na hotel.
Našťastie má K screenshot z Gmaps, takže vieme aspoň cieľovú metro stanicu.
Pred vstupom do metra treba vždy zoskenovať všetku batožinu. Z letiska Daxing sadáme na expresný vlak za 35Y.
Na konečnej prestupujeme už na obyčajné metro. Automat na lístky má našťastie EN jazyk, a po výbere línie sa ukáže mapa trasy na výber cieľovej stanice. Automat vyráta cenu 5Y (aj s prestupom na vnútorný okruh) a po zaplatení (hotovosť, alebo AliPay/WeChat) vypľuvne plastové karty. Tie sa prikladajú na turnikety a nakoniec pri vychádzaní z metra vsunú do turniketu.
Zo stanice Dongzhimen ideme už podľa WeChat navigácie. Tá funguje na povrchu a dovedie nás až k domovému komplexu. Mapu nemáme stiahnutú, ale aspoň vidíme smer a vzdialenosť. WeChatujeme na recepciu. Hosťujúci nevedia až tak moc po EN, no prídu nás zobrať a vedú nás do kancelárie, kde chcú zaplatiť za ubytko, keďže cez Booking to neklaplo. Platenie Revolutom (nezablokovaným) ide v pohode.
Potom nás cez bludisko a garáže odvedú k bytu. Výhľad je parádny. Vidíme mrakodrapy v diaľke a aktívne školské ihrisko pod nami.
Pitná voda sa odporúča kupovať, alebo vodovodová prevárať.
Dole máme kúsok od vchodu malý funkčný obchodík. Hocaké balenie vody vychádza 2Y na liter, tak berieme 6L, nech nemusíme chodiť často po vodu.
Cestou z metra sme videli pekný obchodík s plnenými plackami, tak sa tam vyberieme. Vonku na ulici je ticho, napriek 6tim prúdom áut a autobusov. Všetko sa zdá byť elektrické. Najhoršie sú elektro mopedíky, ktore chodia aj po chodníku a vôbec ich nepočuť. Pred školou je živo, vysmiate šťastné deti si odvážajú rodičia domov. Niektoré na bicykloch, iné na mopedoch (všetko elektro).
Placky sú veľké asi ako väčšia hamburgerová fašírka a plnené rôznymi mäsovými zmesami obalenými v tenkom langošovom ceste. Majú 5 rôznych, tak z každej berieme jednu. Ceny sú od 8Y do 12Y. Najdrahšia placka má v sebe krevetky. V našom komplexovom obchodíku predávajú dokonca aj nemecké kvasinkové pivko. Večeriame na našej presklenej teraske/okne s výhľadom na vysvietené obrysy mesta. Placky sú výborné, len z niektorých vyteká šťava.
Sme riadne uťahaní, chceme ísť spať skoro. Zostanem ale ešte hore a kým mi ide firemná VPN nastavujem presmerovanie emailov na povolené služby (MS Outlook a Zoho) a inštalujem AliPay. AliPay má appku na stiahnutie priamo (Goole Play taktiež nejde) a prekvapivo mi umožní pridať Revolut kartu. Tú sa mi mimochodom podarilo odblokovať cez webové rozhranie, ktoré funguje i keď funkcie sú limitované.
D004:12SEPT2023
Beijing
Jetlag robí svoje, ráno sa budíme predčasne, lebo máme stále o 6 hodín viac.
Starosti s pripojením nahrádzajú starosti s appkami. VPNka pokulháva, tak sa snažím porobiť čo najviac, kým úplne neodíde. S jedlom nešpekulujeme, na obed dojedáme snacky z cesty a na večeru vybehneme na včerajšie placky. Kým stojíme v rade okukávame, čo ešte iné predávajú. Sú tu rôzne časti pekingskej kačky, hlavy aj so zobákom, krky, chodidlá, krídla a bohvie, čo ešte všetko. Dumáme nad niečím, čo mi na prvý pohľad príde ako rozplesknutá žaba – kôli pazúrikom v každom rohu, no pri bližšej obhliadke je to korytnačka. Dokonca si dve niekto pred nami aj kupuje. Na to teda nemáme žalúdok a ani nevieme, čo by sme tam na takej korke aj s pancierom akože jedli. Na to, že by mala na sebe nejaké mäso je dosť malá a na pancier moc chuť nemám. Majú o jednu placku menej ako včera, tak si doobjednáme jediné, čo nevyzerá byť zo zvieraťa. Niečo čo vyzerá ako tofu a niečo, čo vyzerá ako arašidy.
Platíme ako frajeri AliPayom cez telefón. V appke stlačíme tlačítko Pay (je to – teda aspoň prvá stránka po EN), čo vygeneruje QR kód, ten otrčíme na čítačku, píp a je to zaplatené. Čítačka je buď ručne držaná ako na klasický čiarový kód, alebo malá krabička s okom ako kamera, kde sa priblíži telefón s kódom. Všade sa takto platí kódom, peniaze nikde nevidíme. V menších obchodíkoch majú modrý QR kód AliPay a zelený WeChat, ktorý sa zoskenuje funciou Scan, naťuká sa platená suma a zaplatí sa tak.
Všetky informácie online sú v čínštine a na vyhľadávanie používame Bing, keďže Google prirodzene nefunguje. Story je taká, že sa Alphabet (materská firma Googlu) nechcel podvoliť cenzúre niekedy v roku 2020 a presťahovali serveri do Hongkongu. Za odmenu ho zakázali v celej Číne.
Po CoVide je nutnosť veľa atrakcií búknuť dopredu. Všetko je zložité a dlho trvá. Tak po hodinách Bingovania K nakoniec posiela email s menom a pasom do Zakázaného mesta a do večere máme povolenie, že môžeme prísť.
Či aj na Čínsky múr treba nejakú rezerváciu zatiaľ vôbec nevieme zistiť.