D10: 01.AUG2016 Plateliai, LT → Liepāja & Karosta, LV
Z našich veľkých plánov na ranný prieskumný beh popri brehu urobí neutíchajúci dážď iba blatko okolo auta. Vyspávame teda a nádejame sa, že počasie si to predsa len rozmyslí. Nestalo sa tak. Nevadí – ideme jednoducho do Lotyšska. Ak by bolo dnes pekne, asi sa zase z tejto prekliatej Litvy nedostaneme. Takto len frčíme daždom až na hranice, ktoré tu očividne kedysi neexistovali, lebo tu nie sú žiadne budovy pre colníkov a pohraničníkov. Cesta v Lotyšku je dosť rozbitá, miestami ideme 70km za hodku.
Po hodke sme v meste Liepāja. Parkneme vedľa Švajčiarov a Anglánov pred zimákom. Je tu internet zadarmo a zo zimáku výde v 17C chlapík v kraťasoch a tričku – cez plece má prehodené korčuje. Dosť surealistické, doteraz mali všetci uteráky a plavky. Po týždni vyťahujeme džínsy a pozeráme mesto. Dosť ma šokuje cena piva 2.5EUR v kafé, kam sme zašli na menúčko. Príde mi to nekresťanské ale na druhej strane to vyzerá, že sú tu skôr pravoslávni. Tak to by tú cenu piva vysvetľovalo. Ako na potvoru na pláži už pečie slnko a v rifliach je celkom teplo a my nemáme ani uterák ani plavky. Ešte že mám slípy a môžem tak trochu decentne čeknúť vodu. Nie je o nič ľadovejšia ako v Litve, ale je zakalená riasami a dažďom.
Celkovo to tu vyzerá trošku chudobnejšie a ruskejšie ako v Litve. Ani slané tyčinky nemajú v obchode, iba nelúpané slnečnicové semienka v dvoch farbách. Majú tu ale obchody s nápojmi a my máme možnosť okúsiť čaro Balzamu z Rigy.
Na pláži je veľký zrkadlový nápis Liepaja a varovania, že niektoré veci vyplavené na pláži pripomínajúce jantár možu byť žieravé. Neskôr sa dozvieme, že to môže byť fosfor. Cestou z pláže zapadneme na supiš burger a internetujeme do zbláznenia. Zbláznení ideme autom do Karosty. To je časť mesta, ktorú zabrali Rusi a spravili si tam námornú základňu. Prechádzame poloprázdnymi sídliskami, kde niektoré činžiaky vyzerajú ako po Cigáňoch a končíme na pobrežnej pevnosti, ktorú medzičasom more podmylo a bunkrové vežičky z meter hrubého betónu popadali do piesku pláží. Nad celou tou skazou bdie jedna veterná elektráreň, ktorej vrtuľa nám sviští nad hlavami. Tak blízo pri tejto obrovitánskej veci sme veru ešte neboli. Po západe slnka sa vraciame do mesta a hľadáme kľudnú uličku, ktorú nájdeme kúsok za zimákom, pri malebnej benzínke.