Výňatok z denníčka
D54: 2013/01/29 Copan ->Lago Yojoa (pivko nešlape)
Vstávame zavčasu, pred odchodom stíhame posledné esspresso na námestí. Bus čaká opäť len na nás. Naskakujeme do Expressu, čo je zasa len tradičný chicken bus, cena ale sedí.
Pri nástupe registrujeme írskych kamošov s ktorými sme sa nestihli rozlúčiť, len sme ich zahliadli v kúpeľoch. Tak sa nakoniec predsa len stretávame všetci v rovnakom buse.
Je to nakoniec super espres a 1x niekde dorazíme s predstihom, dokonca pól hodiny. Stanica je najväčšia akú sme videli za celú cestu, hotový labyrint. Dávame si raňajky vo food courte, celkom sa dá.
Keď definitívne pochopíme, že náš salvadorský net tu fungovať nebude, G si kupuje nové slúchatka a robí rýchly nákup. Ku mne sa pridávajú Írovia, že idú teda s nami na pivo. Tak nájdeme bus a fičíme ďalej. Je to jazda smrti, chlápek na to šliape hlava nehlava. Keď nás vypľuje v Peňa Blanca, v strese nás hádžu do ďaľšieho busu, po 5 minútach sme na mieste. Pivovar má síce pekný setting, ale pivo nás všetkých riadne sklame, skúšame ho od 15 do 22.00 a džbánik mení džbánik a stále nikto necíti alkohol. Celkom vtipná sebranka, staršia američanka, bývalá učiteľka terajšia cestovateľka a kuchárka so špecializaciou na bezlepkovú stravu, naši veselí Írovia, párik z Aljašky, ktorí idú autom z domu až na najjuhovýchodnejší bod. Veslá cháska, speedo sezóna plavková…. Medzitým postavíme stan, sú tu 4 stanové vyvýšené miesta, takže večer ideme na hotové.

D55: 2013/01/30 Lago Yojoa – Vodopádik a čína
Budíme sa do pomalého rána, vyrážame na vodopád, keď sa už naši Írovia vracajú z rannej jazernej akcie.
Cesta na vodopád je dlhšia ako dlhá, šľapeme rozhorúčenou cestou, minieme odbočku, ale duchaplný domáci nás odhalí a navráti na správnu cestu. Vodopád je v komplexe, moc sme neni nadšení, že za to vyberajú vstupné. Po prechádzke k nemu sa kúpeme nad samotným vodopádom. Nakoniec si hádžeme micu, či ísť alebo neísť za vodopád, nakoniec padá ísť domov.
Nejde ale žiaden bus, tak stopujeme. Nakoniec nás berie rodinka, tatko má tak cca 10 detí na korbe, precvičujú si s nami angličtinu, je to celkom sranda. Ideme do bankomatu v Peňa Blanca. Rozhodneme sa pre vyskúšanie číny, je to obrovská porcia, nedokážeme to zjesť, dávame si to zabaliť.
Doma je úplné ticho, nikde nikoho. Po asi pol hodine prichádzame na to, že sú všetci na free západe slnka. Okolo 20 dorazia, tak sa tešíme, popíjame rum s kolou na rozohriatie, obohajuceme našu angličtinu o spravne vyslovovaný FOK, FOKERS, FOKING,… Aston a Terry sú príjemná spoločnosť. Lúčime sa spoločným fotením a gratuláciou ďaľšiemu oslávencovi. Chaloši idú ráno s Mikom z Kenntucky- Fried Chicken do Nicaragua, majú ešte niečo okolo týždňa aby došli do Panamy.

D56: 2013/01/31 Lago Yojoa – Boj o život
Ráno dostávame ten najlepší zo všetkých nápadov, že vyskúšame VESLICU. Napriek všetkým varovaniam od Aljašského páru, si ideme požičať veslá. Hneď pri prevzatí vesiel, mi začne byť jasné, že veslica bude asi niečo iné ako si myslím. Moje obavy sa definitívne naplnia, keď prídeme k vode. Zo 14tich sľúbených na požičanie, plávajú nad vodou len 2, a dokonca sa dá jedna z nich aj odopnúť z kovovej reťaze. G sa urputne snaží získať smer v kanály, ktorý vedie do jazera. Po pár metroch nás odchytávajú domáci, pán nás pritiahne na breh a ukazuje nám ako veslovať. Vydávame sa ďalej po jeho inšrukciách, moc to ale nepomohlo. Sme šťastní keď vidíme jazero, parádne vtáčiky nám robia spoločnosť. Rozhodneme sa zaparkovať pod mamutím stromom, dávame si keksíčky a rozmýšlame ako sa dostať do vody. To sa však vyrieši úplne bez nás. Padne nám do vody veslo, rýchlo sa od neho vzďaľujeme. G skáče poň a mňa v lodi medzitým unáša voda a vetrík. Oddychujeme po akcii na loďke. Keď sa rozhodneme plaviť sa späť a ani po hodine G pádlovania sa nedokáźeme pohnúť z miesta, je jasné, že máme problém. G začína byť vyčerpaný, ja nevládzem nech sa akokoľek snažím. Ja jazere je minimum lodiek a tie 2, čo zahliadneme sú poriadne ďaleko. Začína ťažký boj, ide o minúty. Nie je kde pristáť, pomaly bude zapadať slnko. Nakoniec zázrakom, po tom, čo nás skoro rozplieska o skaly sa vymaníme prúdu, G nás zaparkuje pod mamutím stromom. Máme dosť, ja som rozhodnutá už nikdy na žiadne romantické veslice nesadať, ani v Central Parku. Nachádzame pasáž do kanála rieky, ktorá nás dovedie domov. Sme vyčerpaní aj fyzicky aj psychicky, s posledným svetlom parkujeme na brehu. Dopĺňame energiu v lokálnom podniku, s názvom Nový raj. Dobití vraciame veslá, dávame si zaslúžené pivko a pripravujeme sa na zajtrajšiu cestu na sever.