D21: 2014/05/20 Tulča
Ráno nás už budí slniečko teplom rozohriateho auta. Nejaký pánko sa motá okolo svojho auta zaparkovaného vedľa nás. To začne na naše prekvapenie zvesela umývať, nám sa vynoria spomienky z detstva. Vyrazíme dúfajúc, že nedostane infarkt a neutopí sa v kýbli. Po jednej zákrutke a odbočke zahlási navigoška, že máme nastúpiť na trajekt. No pekne. Vchádzame na parkovisko na brehu Dunaja posiate taxíkmi. Katka vyskočí do búdky kúpiť lístok a ja sa pomaly šuchcem na loďku. Za nami sú už len dva kamióny a vyrážame. Perfektné časovanie.
Vlnitá cesta okolo Dunaja nie je v najlepšom stave, tak moc neuháňame. Von z dediny je za nami už konvoj bielych transportérov a na rovinke nás všetky popredbiehajú. Máme ale pekný deň, až tak horúco ešte nie je, tak sa pomaly vlníme a kocháme sa výhľadmi na Dunaj v diaľke. Keďže sme nič pod zub nezohnali, vylovili sme Cottage syr, ktorý K výborne doladila olejom a bylinami a dorazili ho nezničiteľnou grahamovou bagetou z Lidla. V jednej dedine zbadám reklamu na Lavazzu, tak to otočíme a zapichneme do tieňa kamiónu a to i napriek tomu, že kamiónik parkuje v opačnom uhle – krížom na čiary na zemi. Káva nie je bohvie aká slávna, ale aspoň zaženie hlad. Kamión – tienič zdrhol a nemilé prekvapenie nám pripravel šofér školského minibusu, keď sa zaparkoval podľa čiar a nás uzavrel medzi svoj zadok a obrubník. No pekne. Chvíľu som sa krútil na mieste, kým sme nakoniec horko ťažko vymanévrovali.
Dorazili sme do Tulče (Tulcea), a stále plní syra dorazili zvyšky čapovacieho červeného. Pofotili sa pred fontánkou s konopou, dosrkali vínko, posilnili sa šavarmou a šli pozrieť internet. Keďže sa nič nedialo, rozhodli sme sa pozrieť poslednú epizódku GoT za asistencie Ursusu (400ml a este aj podčapované pivo) a kuracích krídelok a ísť hľadať miesto na obed. V reštaurácii Central sme si dali parádne bravčové a fantastického kapra.
Z mesta máme dobrý pocit. Pôsobí tak dedinsky, ale sú tu dobré podniky a Dunaj je majestátny. Rieka je aj upokojujúca a to až tak, že sa nám nič moc nechce robiť. Motkáme sa teda po nábreží, nepochutíme si na hroznom mrazenom jogurte, hľadáme informácie a práčovňu. Oddychujeme v tieni, posrkávame lahváče, kávu, koňak a čučíme do prúdu rieky.
Na večer už potrebujeme elektriku, tak ideme na pizzu do centra. Vonku na teraske ešte ako tak prefukuje a pri pizzi je fajn, vnútri je ale iba jedna jediná zástrčka a milióny nadržaných komárov. Tak toho moc veľa nenabijeme a zdrháme spať.
D22: 2014/05/21 Tulča
Turistické info bolo včera už zavreté, keď sme ho konečne našli a pani čo odchytávala ľudí pred ním sa nám zdala pridrahá, tak sme tam dnes rovno vyrazili. Je škaredé usmoklené počasie, tak keď obdržíme všetko info čo sme mohli, zapadneme do kaviarne na kávu s croissantom. Prečkáme tam aj seriózny dážď pri jednom jedinom pivku a ideme si pozrieť akvárko. Je to celkom fajn, ozrutné jesetery, štuky a sumce sa na nás ceria spoza skla. Na poschodí sú aranžmá rôznych krajinných oblastí. Vonia to tam senom a je tam dosť teplo.
V Carpe Diem píšeme a pochutnávame si na šprotoch. Po obede zbehneme na plaváreň, že sa trošku rozcvičíme. Ideme okolo veľkého jazera. V strede strieka veliká fontána ako v Ženeve. Z brehu skáču veľké žaby a plávajú si spokojne vo vodičke. Podvečer začína byť fontánka vysvietená farebnými svetlami. Cestou späť z plavárne dopĺňame kalórie koštovaním špecialitiek a čapovaným pivom. Končíme zase v Carpe Diem, no všetko čo chceme je už vypredané. Majú riadne živo. Niečo sa ale predsa len nájde a ja mám výbornú tochituru, Katka mäsovú polievočku.