D062: 17.12. 2017 Mexico City → Taxco
Nechce sa nám prestupovať metrom Xkrát, tak si prešliapeme 15minút na zastávku, z ktorej nás metro zoberie priamo na stanicu Tasquena. Tam si kúpime nenormálne drahý lístok (250Pesos za 2.5hr jazdy) a vybehnem po raňajky, lebo taqueria Paraiso bola zavretá. Máme super quesailly bez mäsa (2×13) a ovocný šalát (10).
Pri nastupovaní dostaneme nevyžiadaný balíček so slúchadlami, malinkými čipsami a 0.5L vody alebo plechovku malinovky. Tak uz vidím na aké zbytočnosti šli naše peniaze.
V 20tych rokoch minulého storočia Američan Spratling novodobo rozbehol šperkárstvo zo striebra, ktoré sa tu ešte pred Španielmi ťažilo. Tým sa mesto stalo postupne lákadlom pre turistov. Je to magické miesto do kopcov sa ťahajúcich domčekov z dávnej minulosti.
Ubytko v Taxco sme si rezervovali cez AirBnB a rodičia od Luz nás vyzdvihnú na stanici. Síce nás čakali na prvej a my sme vystúpili na druhej, ale našťastie je tu bezplatný internet a môžeme to dokomunikovať. Privezú nás do ich domu za mestom, my sa ubytujeme, prezlečieme a zase nás berú do mesta, aby sme si ho obzreli.
Barokový kostol Santa Prisca je magický a je tu veľa sprievodcov ponúkajúcich svoje služby. Bielych turistov tu prakticky nevidíme. Pochutíme si na kukurici na paličke omastenej maslom, ocitrónovanej a pokorenenej čili. Potom si ešte dáme zopár vegetariánsky picadil – tortičkovité slané koláče. Kým čakáme na jedlo ku K si prisadnú turisti, čo s nami prileteli do Mexika. A motáme sa mestečkom. Taxco je známe striebornými výrobkami ale my máme dosť zlý pocit z čínsky vyzerajúcich kôp nezaujímavého a drahého striebra. Hlavné námestíčko je dosť malé a plné ľudí. Všade mrte domorodých turistov z mesta.
Dáme si jednu slabšiu a jednu decentnú kávu a mrkvový koláčik na peknom balkóne s výhľadom na námestie. Akurát z tade odišli turisti z letiska.
Obzeráme strieborníctva a až úplne na konci nájdeme jedno ako tak zaujímavé a aj to najkrajšie náušnice práve vykúpili a už také nemajú.
Večeriame v reštike podľa LP – Santa Fe. Nie je to také lacné ako v meste, ale dá sa. Dáme si 3 chodové menu a výborné Pozole – slávnostná polievka z kukuričných zŕn s mäsom. Je to bohapusté obžerstvo, úplne by nám dvom stačila tá veľká miska pozole.
Potom sa ešte chvíľu prejedení a stratení túlame mestečkom, kým sa podľa navigácie dostaneme na hlavnú cestu pretínajúcu mesto a po chvíli sme pri druhej stanici, kde čakáme pri ceste na minibusík, čo nás zoberie k Prepa – škola, koniec jazdy/otočka mestských spojov – oproti ktorej bývame.
D063: 18.12. 2017 Taxco
Z domu sa po čajíku a koláčikoch, ktoré sme si včera prefíkane nakúpili vyberieme ku stanici č. 1. Berie nás minibus – vyhliadková jazda. Zbierame pasažierov opačným smerom – strmými uličkami a prašnými cestami. Auto ku jaskyni ide až o 45 minút, tak si nakúpime proviant. Džúsik s kaktusmi, banány a pivo Corona v lekárni za lepšiu cenu ako v bežných obchodoch (Oxxo). U babky pred stanicou si objednáme dve quesadilly s cecinou – tenký hovädzí rezník na grile. A už je tu náš spoj. Trošku sa vyplašíme ale ideme mu povedať, že čakáme ešte na babku a jej jedlo. Minibus nás naloží, k tomu ešte jednu tehošku a ani nečaká, že by sa zaplnil. Fujazdíme zatáčkami s otvorenými dverami a okienkami. Vonku pečie slnko, no vo vnútri je príjemne. Po skoro hodine sme za 80Pesos vyhodení pred jaskyňou. Kupujeme lístky (2×80) a akurát vpúšťajú dnu na 13:00.
prejdeme pár minút chodníčkami pred samotný vchod do jaskyne, tam si na sprievodcovu výzvu sadneme a čakáme na oneskorencov.
Vo vnútri je to naozaj veliké. Všetky sály sú nesmierne priestranné s neuveriteľnými formáciami. Celkovo sú sprístupnené 2 kilometre. Sprievodca zapína a vypína svetlá ako ideme. Má lejzrové ukazovátko a veľký lampáš, ktorý si na miestach výkladu zapicháva do pripravenej predlžovačky. Na kilometri 1.2 je dokonca WC. To sme v jaskyni tiež ešte nevideli. Pozeráme na to všetko ako puci, je to tu naozaj krásne, neklaustrofobické a celkom vkusne nasvietené. Nie ako kasíno vo Vietname. Ani rozsahom sme niečo tak gigantické ešte nevideli. A ku koncu, keď začnú pribúdať stúpania a schody máme celkom aj dosť. Je to, povedal by som až príliš veľké. Pri poslednej formácii si dedko vypýta sprepitné a vyšikuje nás obchádzkou po vlastnej osi naspäť. Bez svetla. Občas stretneme skupinu v protismere, tak tí nám prisvietia, inak uháňame 2km naspäť tmou. Aj sa dlhším šlapaním celkom zahrejme, inak je tu príma klíma.
Vonku hútame, že zídeme dole ku rieke obzrieť vodopády, no moc vody v rieke netečie a chceme ešte stihnúť nejaké to striebro v meste, tak si len dáme banániky a poďho na odvoz. Aj späť chodí vždy o celej, tak máme trochu času. Dáme si chladený kokos, ktorý mi týpek chcel preliať do sáčku. Keď dopijeme dáme si ho ešte pripraviť na slano. Mlaďas kokos rozsekne, Téčkovitou lopatkou vylúpne dužinu, poseká ju na pásiky, posype pikantnými koreninami a vyžmýka na to limetu.
V meste sa necháme vyhodiť skôr – pri soche baníka a ideme dlhou turistickou uličkou do centra. Všade je kopa obchodov so striebrom a inými somarinkami pre turistov. Niektoré strieborníctva sú otvorené, no zamrežované a vnútri predávajú výrobky-šperky na hmotnosť.
Na večeru nájdeme bravčové tacos. Na grile majú opečenú bravčovú hlavu a kusy pečeného mäsa. To nasekajú nadrobno, podľa objednávky zmiešajú s nasekanými kožami a ušami a fuknú do placiek. Posype sa to cibuľkou a cilantrom. Nechceli sme veľa mäsa, tak sa skúšame doraziť ešte kúskami pizze a vegetariánskou quesadillou plnenou tekvicou. Cestu na busík už ovládame a odvoz chytíme oveľa rýchlejšie.
D064: 19.12. 2017 Taxco
Dnes je konečne deň nákupu striebra. Ale ešte predtým mi nedá nevyužiť bazénik, keď ho tu už máme. Voda je studená, je predsa december. Ale dá sa to zvládnuť. Je to fajn mať bazénik i keď more je more. kolektívom sa odvezime do elektra Electra, kde majú celkom dobrý kurz na EURá, tak zameníme posledné. Dolár bol biedny a bankomat nešiel na cudzie karty, takže sme sa moc nenatukovali.
Hneď vedľa je slušná káva u pražiara. Majú síce hračkársky vyzerajúci automat, ale makiátko spravia fajné. Mlieko chutí skoro ako od kravy. Kupujeme u nich aj med aj oliváč z Kalifornie a babka nám dá aj trochu zľavu. Cestou do centra sme z kávičky celkom našľapaní. Zastavíme sa v galérii striebra. Dedko – majiteľ poznal Spratlinga (zakladateľa strieborného šperkovníctva) ako dieťa. Teraz tu predáva repliky pôvodných dizajnov plus moderný majstri všetko za stovky dolárov.
Je to prvý a posledný obchod, čo vidíme ceny na striebre priamo v amerických dolároch.
Ideme aj do obchodu, kde sme videli zaujímavé veci posledne, vytipujeme si kopu vecí ale nemáme peniaze a sme hladní. Tak ideme riešiť priority. Zadelíme si zase raz v Santa Fe mega pozuelo a lahodné enčilády. Hneď oproti cez námestie nájdeme nové strieborníctvo a minieme tam posledné Pesos. Prepchatí sa guľkáme z bankomatu do bankomatu, ktorý nám bude ochotný dať peniaze. Objavíme aj obchod s retiazkami a dáme si na mieru nahradiť všetky šnúrky na krkoch za strieborné retiazky. Dáme si bojovú poradu v kaviarni a ideme nakúpiť drahé dizajnérske striebro. Mimochodom, trójska unca striebra dnes stojí pod $17 a je to cez 30g.
Vykúpení si dáme pivko na námestí a ideme na istotu na večeru do prasiatkovníctva. Prasačia hlava tu dnes nie je, ale zato majú rebierka. Dáme si dve rebierkové a dve miešané tacosky. Rebierká sú lahodné, čerstvo upečené, takisto mäsko. Je to radosť papať. Odchádzame spokojne nafutrovaní domov.