Sosúa

D008: 24.10.2017 Jarabacoa → Sosúa
Preskočíme predražené gringo raňajkovníctvo a na stanici si kúpime dva mrkvové koláče. Nasleduje útrpný presun guagua (9miestny mikrobus) do La Vega, skade má ísť bus na sever. Šofér ale nevie nič o Caribe Tours a vyhodí nás na stanici, kde idú iba busy do Santo Domingo. Po 10 minútach dohadovania sa s mototaxikármi ideme na 2kilometrový poludný trek von z mesta na diaľnicu. Nie je to nakoniec až také hrozné. Zo začiatku bol v meste aj tieň. Na konci cesty, pred diaľničným mostom je predavač ovocia, u ktorého si kúpime dva ovocné šaláty (100). na stanici máme čakať pol hodinu a nepredávajú tam nič iné ako ľad a kolu. Našťastie máme ešte kvapku rumu, tak to trochu zriedime.
V buse trochu zaváham, tak sedím na zemi v chodbičke vedľa Katky a dobrovoľníčky z USA.
V Sosúa vystupujeme na konečnej – las Charmis, a na prvý krát trafíme do nášho AirBnB rustikálneho domu na brale nad plážou. Je to ešte krajšie ako na fotkách. More pod nami je akurát nádherne tyrkysové. Zhodíme si veci do izby a prášime na pláž. Po prechádzke skoro celou plážou večeriame na našom konci pláže, v podniku Tiburon (žralok). Konečne máme seafood. Máme chobotnicu (450) a riadne veľkú rybu (825) a výdatne obloženú platanmi – tie museli ísť kúpiť, lebo nemali. Ryba je fantastická, ledva ju do seba napraceme.

D009: 25.10.2017 Sosúa
Celý deň sa venujeme práci s prestávkami na jedlo. Robota sa zdá taká urgentná, že chúďa K chodí sama do mestečka nakupovať jedlo a spolu ho jeme na teraske medzi domami.
Na raňajky máme slušný krém brulé a veľa banánov. Tie sú tu naozaj populárne. Videli sme chlápka ako si jeden doniesol so sebou a keď mu doniesli menúčko vylúpol si ho a položil na tanier. Raňajkujeme za stolíkom postavenom z kusu omietky na ohrdzavenej, roxorovitej konštrukcii – nožičkách. Obzeráme jašterice, ktoré vyzerajú skoro ako žaby. Skáču namiesto chodenia, telo majú žabovité, len majú jašteričie chvosty. Samec sa rozbehne za samičkou a vyťahuje na ňu červený podbradok.
Domáci prekladá texty v domčeku nad morom. Keď sa nudí postaví pascu a chytá mača do suda na smeti. Ani nie do hodiny ho aj chytí, preloží do vreca a večer zase do ruksaku a odnáša ho s trčiacim chvostom na ďalšiu pláž.
My sa ideme schladiť večerným kúpaním a prechádzkou do supermarketu na opačnom konci pláže. Tu si kúpime kukuričné lupienky (Tostitos) a mierne štipľavú salsu. Premiéru má pivo Bohemia (125), ktoré si rituálne otvoríme na pláži a zajedáme ho lupienkami. Chutí nám ešte viac ako Pezident.

D010-013: 26.-29.10.2017 Sosúa
Dostávame sa do príjemnej rutiny. Ranná jóga, najprv mastné vajcové empanády, potom volské oči a čierna káva v záhradke na brale. Potom príde na rad šnorchľovanie. Vo vode to nie je veľká sláva. Ani moc rýb a ani koralu. Navyše keď to začne byť zaujímavejšie, je to už poriadne hlboko. Každý deň ale prináša niečo iné, raz korytnačka v hĺbke, sépie a krabík pri brehu, veľké rohaté ryby a rezidentná baracuda kúsok od brehu.
Niekedy je slabšia viditeľnosť alebo sirupovitá voda ako sa miešajú rôzne teplé prúdy. Na dne je pri brehu bordel po turistoch – plechovky a fľaše a ďalej je popri našom brale vcelku dosť oblečenia po zemi. Asi je to bordel po hurikáne, ako to ľuďom poodfúkavalo zo šnúr.
Katka objaví obedovníctvo pri kaderníctve, kde majú zakaždým niečo iné a kadejaké haluzné šaláty. Jeden deň príde homie a dajú mu do polystyrénu niečo pod zub. Tehoška, čo už dojedla mu vysype do jeho nádoby všetko zo svojich tanierov. Máme tam aj hnusného čierneho mňauka, ktorý sa nám furt otiera o nohy a my sme radi, keď príde niekto jesť a chvíľu máme pokoj. Väčšina ľudí si jedlo berie v polystyréne preč. Na posledný deň príde chlápek s teniskami v rukách a chce predať servírovi. Ten si ich nakoniec aj vyskúša, no nezoberie ich. Dá ale típkovi igelitku, aby len tak nebehal po svete so zrejme ukradnutými teniskami.
Raz sa zastavíme na seafood na ceste, už majú Vianoce ale dlho to trvá a po plávaní bývame riadne hladní. Po obede nasleduje práca v chládku a podvečer HH na pláži s empanádami alebo tortilami. Potme si robievame prechádzky do mesta – do supermarketu. Raz vidíme obrovskú narezanú rybu a menšie mahi mahi. Asi čo boli turisti chytať v hlbokej vode.
Raz večer nás na pláži haltuje mladík pri vodnom banáne, že pôjde loď. Myslíme, že budú ťahať banán do vody, alebo viac na breh, tak mu hovoríme, že to obídeme cez vodu. Nechce ani to. Tak stojíme, zrazu sa od nás vyrúti loď, otočí to v tme chlapík na to šliapne a vyletí až na pláž. S jedným odrazom dokopy preskočí možno aj 10 metrov od vody. Pozeráme na to ako puci. Chápeme, že v žiadnom pásme tade nebolo vhodné prechádzať.
Radi sa z našej skaly pozeráme, ako ľudia sa vlnia v mori s drinkami, je to čistá pohoda dovolenková. Láka to človeka zísť dole medzi nich. Čo aj podvečer robievame.
Na pláži všetci srkajú za stolmi, ktoré im tam vyložia z reštaurácií. Piju Brugal Extra Viejo – voláme ho sieťkový rum, alebo vodku – Stoličnaja. Tá vodka nám príde celkom haluz. Ku víkendu sa začnú objavovať aj vydlabané ananásy – zrejme piňa colada. Vo vode si jeden dovolenkár dokonca dá aj stoličku do vĺn.
V piatok sa pláž pod nami zapĺňa domácimi turistami z mesta. Dayana má v škole Hellowin, tak sa prezlečie za anjelika (anjelito). Jej bratia stále čosi vymýšľajú. Gerard ich väčšinou vykáže do domu cez cestu, kde si môžu robiť bengál bez toho, aby ho tým obťažovali pri prekladaní.
Keď Gerard neprekladá vymýšľa čosi z drevom. Počas jednej našej HH urobí terasu pred svojím domčekom na brale s výhľadom na pláž. Nie je síce úplne hotová – treba opíliť prečnievajúce dosky, ale to zvládne iný večer.
Chalani dostanú nové autíčka – požiarnické tak sú chvíľu ticho, no inak sú dosť uvrešťaní. Často menší dobehne z domu cez ulicu s revom za mamou.
Posledný deň nám Gerard vynesie plastovú práčku so žmýkačkou ku umývadlu a perieme si veci. Voda sa napúšťa z otočnej PVC rúry – od oka. Vypúšťa sa do rúry, ktorá vypúšťa priamo na bralo a potom do mora. Najprv nám káže všetko nahádzať do pracej sekcie, no potom sa mu zdá, že motor nevládze, tak vyberáme polku vecí. Po 12 minútach prehadzujeme mokré prádlo do žmýkacej sekcie práčky a do použitej vody dáme zvyšok. Pri praní sa dozvedáme, že pokazenú bránu nám vlastne hekli vykrádači kúpeľní. Nám nič nechýba, no z kúpeľne na brale zmizli veľké šampóny. Je to celkom haluz, že si niekto dal tu prácu. Železná brána je cez komplikovaný prevodový systém špagátom napojená na 5litrovku vody v kuchyni. Tá cez pozbíjané doštičky zapína svetlo vonku pri vchode, keď sa brána otvára.
Posledný večer si kúpim nové šľapky s hammerheadmi (tiburonmi) v supermarkete. Majú tu aj super salámku (import z USA) a nie moc dobré syry a bagety. Po večeri na pláži si dáme poslednú cigaru na našej raňajkovej vyhliadke. 22:30 nám Gerard povie, že ráno 07:20 ide priamy spoj do Las Terenas/Samaná, lebo inak by sme museli 4x prestupovať. Je dosť neskoro, plánovali sme si ešte zajtrajšie ráno a zámenu peňazí, ale je to komfortnejšie. Tak nám tam zavolá a rezervuje dve miesta, že aby nám na hlavnej ceste pri jedinom semafóre zastali.
Je to tu naozaj krásne miesto, ťažko sa nám odchádza. Nepomáha ani fakt, že ceny ubytka sú všade inde aspoň dvojnásobné.