D10: 2013/11/12 Surin, TH → Siem Reap, KH
Vstávame prekliate skoro (4.44), celkom hladko za predvídanú cenu v poloprázdnom klimatizovanom vane (mal ísť 5.50 ale šiel až 6.00) dofrčíme na hranicu a tam začína kovbojka. Feši nechce za víza $20 ale miesto toho si pýta 1000Bathov, čo je zhruba $30. No nebudem tu cteného čitateľa zaťažovať matematikou, ale skrátka neboli sme z toho nadšení. Vraj si občas vypýtajú dva tri doláre extra (processing fee) nuž ale $10 je trošku moc. Ideme to overiť na pasové, tam sa tvária, že nevedia koľko stoja víza, ale že ich potrebujeme. Tento manéver pravdepodobne prispeje k tomu, že po návrate k prvému fešimu nakoniec je $20 za víza primeraná cena.
Taxík chce 2300B, nakoniec ideme za 500B (bežná cena) šiesti plus šofér. Je fajn mať čas, čakali sme len hodinu, kým sa to celé utriaslo. Každopádne to je pohľad pre bohov ako sedíme my dvaja a ďalšia mladá s mamou na zadných sedadlách a vpredu vedľa šoféra dvaja mladíci. Neviem prečo, ale pripomína nám to Albánsko.
Ubytujeme sa v druhom hoteli za $8 (izba) a spriadame plány. Skúšame bankochmat aby sme mali lokálnu menu. V daždi kupujeme príšerné pečivo, platíme thajskými Bathmi a dozvedáme sa o magicko vzťahu medzi (ne)lokálnou menou a $. Z pekárne vidíme cez cestu reštiku, kde máme parádne jedlo a dva mega kokosiská. Po obehnutí hotelovej uličky si v supermarkete rezervujeme ubytko za $5 na další deň. Deň zavŕšime khmerskou masážou ($8/hodina).
D11: 2013/11/13 Siem Reap & Angkor Wat
Ráno zase vstávame zavčasu (7.00), ale konečne si zacvičíme jógu, dáme omeletky v supermarkete a objednávame tuk tuk na Angkor Wat. Namiesto manžela šéfky obchodu príde mlaďas (Ratan) a už frčíme ako páni smer ruiny.
Je dosť neskoro (10.00), nuž ale nevadí. Všetko to je mega veľké, ale pekné, prší nám, ale sme vždy niekde vnútri pod strechou. Na vrchol Angkor Watu ma kôli tielku nechcú pustiť ani so šatkou, tak ide najprv Katka a potom ja ako najvačší gejlord po nej v jej tričku. Vpúšťač sa na mne riadne od srdca rehoce. V opičkovom tričku som bezpochyby neodolateľný.
Obehneme 3 najvačšie hity (Angkor Wat, Bayon, Ta Prohn), obedujeme v predraženej turistickej pasci (ale ďumbierová ryba je ňuňu,ňuňu). Na poslednom Tomb Raiderovom chráme dosť prší, tak vyťahujeme vetrovky a beháme po mokrých skalách, že by aj Lara Croft čučala.
Nakoniec sme poriadne unavení, dáme si ešte s tuk tukárom pivko a ideme skoro spať, lebo nás chalan ukecal na východ slnka a zajtra vyrážame 4.30.
D12: 2013/11/14 Siem Reap & Angkor Wat
Vstávanie nie je až také brutálne, ale sranda vyzerá ináč. Na mieste sme medzi prvými, ale aj tak sa pred nás napchajú ešte dve baby. Nie je to zlé, ale nie je to až také dramatické. Hlavne je taká tma, že nový foťák ani nefotí. Sú tam stovky ľudí, domáci predávajú kávu a tiež to dosť kazí romantiku (popri bolesti kolien z kvočania a komároch).
O 7.00 nám zvoní v práznej džungli mobil, budík. Ešte že sme sami, lebo je to fest trápne. Spomíname si na maníka zo včera, čo sa pred Angkor Watom fotil sám iPadom a ešte mu na ňom hrala aj hudba.
Prešli sme na opačnú stranu chrámu v nádeji, že tam bude náš tuk tuk, ale akúrát čo nám sliepky zožrali pólku kokosu, ktorý sme po vypití a rozmačetovaní neobozretne položili na zem.
Malé baby sú dosť naliehavé až otravné, predávajú magnetky, náramky a pohľadnice. Chalani všade predávajú knižky za 2 až $1. „Maybe later, maybe on the way back. Maybe tomorrow”.
V predposlednom chráme so stromom na opačnom konci K zalichotí predavačka, že má aj niečo pre ňu: „your size, big size“, keď K pristihne ako pokukuje po nohaviciach. Ľudia sa sami zjednávajú, gate začínajú na $10 a končia na $5 bez akejkoľvek snahy z našej strany.
Pri cikpauze v kríkoch vidím riadny bordel, kopec plastu a organické šupky.
Pri poslednom chráme sme boli už dosť vážne vyštavení. Končíme plynulou jazdou cez ryžové polia posiate byvolmi.
Nemáme peniaze na vyplatenie tuktukára avšak bankochmat v supermarkete nejde, lebo nie je elina. No pekne. Vedľa je jeden, ale ten chce za výber prachy, tak nas tuktukár berie do iného pri starom markete, kde sme aj tak chceli ísť. Tam zistíme, že aj tento bankochmat berie prachy za výber, len si tú infošku nechával na koniec.
Vyplatíme maníka s tým, že zajtra je oddych a ak nepôjdeme pozajtra na bajkoch, tak mu zavoláme. Hodí nás ešte na ten spomínaný trh, že sa najeme a prvé čo vidím je margerita za $1.50. Overujem, či to platí a púšame sa do toho. Majú aj čapované pivko za $0.75, tak aj to testnem. Keďže sme boli vlastne hladní a sme riadne unavení, tak to pre istotu zajedáme kuracími krídelkami, ktoré sa nehrajú na Buffalo, ale sú výborné s ďumbierom. Stále očakávam, že v cene bude nejaká zrada (iba v happy hour medzi 22:00 a 23:00, alebo 20% daň a 20%tip), ale nič, účet je taký aký som už ani nečakal. Super. Ešte prídeme. Aj káva ušla i keď bola kyslá, nie môj typ arabiky.
Na trhu kupujeme náušky a jeme za $1,vraciame sa na ďalšie margerity, lebo je nám ľúto dať $1 za tuk tuk a na 1.1km na hotel je ešte moc slnečno. Cestou objavíme masáž, jedna hodina za $5, tak hovoríme chlapíkovi, že sa osprchujeme a prídeme a on hovorí, že aj oni majú sprchy. Tak dobre. Dostaneme aj vodu chladenú, aj voňavé utieročky na tvár, tak sa ospršíme, vymasírujeme a ideme do vedľajšieho podniku na výborné, i keď trošku drahšie jedlo, ku ktorému dostaneme zase dve ryže, ktoré nevládzeme zjesť. Kúpime ešte sixpack vody a konečne sme na izbe.
D13: 2013/11/15 Siem Reap
Dnes len vegetujeme. Budík máme síce na 08.00 ale vydrichmávame až do 10tej. Zanesieme naše prvé prádlo do práčovne, sú to 2.2kg za 2.25$. Domáca nás síce poslala do nejakej práčovne cez cestu, ale keď sme videli, ako to sušili priamo pri ceste, tak nás prešla chuť na pranie. Bolo to však potrebné (zatiaľ sme prali ručne), tak sme sa porozhliadli, preskočili ďaľšiu práčovňu čo sušila na ceste a zapadli do takej čo to nikde nesušila. Čo oči nevidia, srdce nebolí. Keď sme vychádzali, prifrčala mladá na motorke s úhľadne poskladaným prádlom zabaleným v plaste. Takže toto je asi len zberňa, perú a sušia to boh vie kde (asi na nejakej inej ceste). Mali dokonca aj zrýchlený servis. Normálne stojí 1kg/$1/5 hodín, zrýchlene je to 1kg/$2/2 hodiny. Nám to nesúri. Raňajkujeme na rohu, pijeme kokosy bez dužiny a vyprážaný ďumbier s bravčový, ktorý je fajn, ale nie tak super ako medzi ruinami. K má šalát z banánových (nie nebojte nie štiav) kvetov, ten je lepší, zaujímavo exotický i keď z kuraťa sa doň žiaľ kvalifikovali v nezanedbateľnej miere chrupky a kostičky. Ideme pracovať, studovať a triediť foto. Keď nám podvečer vytrávi dojedáme banány z ruín a poď ho na masáž. Dnes chceme vyskúšať špecialitku s olejom a škrabátkom z byvolieho rohu. Včera nám síce sľubovali nápoj v plechovke (pivo alebo kolu) a v cene bajk, dnes ale zase končíme len s vodou. Neva aj tak sme si dali 150ku (thajský energeťá), aby som tam zase nezaspal. Je pod oblakom a tak dobre na spanie a aj začalo popŕchať. Vyzlecieme sa az do uteraka. Ja si ľahnem na chrbat a K na brucho. Vôjdu masérky a pochechtávajú sa na mne, že naopak ležím. Tradičná thajská a kmérska masáž sú na sucho. Pri tejto nás vymastia a vymasírujú a aj byvolím rohom vyškrabú. Ešte sa od nich pokúšame vymámiť tie použité rohy ako suveníry, lebo ich čerstvo vyberali zo sáčku, ale tvária sa že nerozumejú a majiteľ nám ich chce predať za $25. No pekne. Tak to nám ich asi nedajú a aj tieto recyklujú. Vyzerá to ako plochý hrebeň s rúčkou ale bez rúčky a zubov alebo obličkovitý fazuľovitý tvar, len plochý asi 3mm hrubý.
Zapadneme o podnik ďalej ako včera, kde majú gril bufet za $4. Tak to sa zase napechujem. A tak sa aj stalo. Našťastie tempo konzumácie je pomalé, lebo si to musí človek sám ugrilovať a uvariť, takže signál žalúdku, že má dosť príde skôr ako keby som sa len pchal hotovým jedlom a taktiež sú na jedenie len paličky, to tiež rýchlosti pahltenia nepridáva. Na stole je kruhový hlinený podstavec na kovových nožkách, na to dávajú nádobu s rozpáleným uhlím a na vrch príde niečo tažko popísateľné, snáď ako veľký žmýkač na citróny ale nie rebrovitý, ale s pozdĺžnymi dierkami ako staršie cedníky. Na vrch nám dajú slaninu (asi aby sa namastil gril). Po obvode je kanál, kde z čajovej konvice nalejú vodu. Nemáme páru čo máme robiť, ale tak hádam aspoň mäsko zvládneme. Tak si pekne ponakladáme surové mäso i ked K trochu zahaluzí s tofu??? a jarnými rolkami. Majú 5 rôznych mäsiek a pečeň, tak to systematicky grilujem a konzumujem a čo som tak odkukal a z prítomnosti rôznych suchých ryžových rezancov usudzujem, že vo vodnom kanáliku po okraji grilu sa robí polievka. Obsluha sa na nás nemôže dívať, tak nám donesie kopu surovej zeleniny, snáď na polievku a 5 mištičiek s omáčkami, hádam na mäso. Po čase nám aj donesú nové žeravé uhlie. Gril nadvihnú kovovou vidlou a vymenia nádobu s uhlím. Splachujeme to celé pivkom a keď už máme obaja dosť a K padne palička na zem, takže je ako čínsky pirát ešte vstanem a grilujem doložené krevety, sépie, chobotničku a hubky.
Na záver mi ešte šéfko vysvetľuje ako si namiešať dezertík z niečoho zo stromu čo vyzerá ako žabie vajíčka, dochutené palmovým cukrom s kokosovým mliekom (ako sladidlo) a čierneho, zeleného a priesvitného želé. Zelené želé vyzerá ako húsenice, priesvitné ako medvedíky a čierne, hm ako nič co by ste chceli jesť. Chuť v tom maglajzi neviem moc identifikovať, ale sladené kokosové mliečko je fakt lahodné. Odchádzame plní dojmov a aj žalúdkov a platíme $10. Zase nas nijako neocigánili. Neuveriteľné. Diskutujeme ešte s mladíkom, ktorý nás obsluhuje (Ray). Učia sa angličtinu za pochodu, foneticky. Ľudia sú tu všade príjemní, skromní a pracovití. Mesto je magnet pre mladých, prichádzajú za prácou a lepším životom.
Doma pri supermarkete si spomenieme, že sme zase neboli na tie žaby, čo sme chceli večerať. Nabudúce.
D14: 2013/11//16 Siem Reap
Dnes je ten deň, kedy ideme na bajkoch na ruiny. Počasie vyzerá kadejako, ale riskneme to. Na masáži nám sľúbili bajky zadarmo,tak ideme tam, no majú len dva detské, tak sa presúvame o obchod vedľa ($1/bajk/deň) a po chvíli skúšania vyrážame. Šlapať na bajku je troška menšia sranda ako viezť sa v tuktuku, ale ide to – pomaly.
Na vstupe do parku si konečne zaobstaráme mapu i keď tá je tak trochu naprd, lebo je silne schematická a človek má celý čas pocit, že je stratený. Pred Angkorom si dáme ananásik a rozhodne sa že ideme proti davom. Teda začneme Tomb Raider chrámom, kde sa normálne končieva. Predpokladáme, že tam bude menej ľudí a budeme mať väčšiu šancu vidieť/odfotiť nejaké stromy bez turistov. Tak sa zase pekne vrátime 1/4 obvodu priekopy naspäť na križovatku a fičíme opačným smerom. Tá priekopa okolo je fakt veliká a pripomína mi vodné plochy v Kasseli v Aueparku. Zastavíme sa cestou v chráme, ktorý sa mi zdá celkom fajný, až som prekvapený, že prečo sme sa tam nestavili predtým. Je víkend a všade je plno predavačov. Sú dosť neodbitní. My sme posledný deň na ruinách, tak trošku nakupujeme. Obrázky z ryžového papiera, náramky, skúšame aj tielka (ale tie neklapnú s pani). Len magnetky nemajú pekné. Mali sme minule kúpiť viac. Na cieľovom chráme je už mrte turistov, ale keďže je teplo a neponáhľame sa, tak si vystriehneme na dvoch miestach foto bez ľudí. Sedíme, oddychujeme a kukáme ako turisti chodia v návaloch. Nie je to len tým, že sú v skupinkách, ale jednoducho raz tam nie je ani nohy (nie moc často), prípadne sólo alebo dvojica a potom sa tam naraz nahrnú tri veľké skupiny a každá sa chce vyfotiť. Niektorí majú dokonca prenajatého pána fotografa. Ešte bola sranda, ako jeden postarší americký turista nechápal, že sa decká fotili prednou kamerou na mobiloch a mali teda displej k sebe otočený. On si myslel, že fotili bohvie čo a silou mocou ich chcel potom ešte raz vyfotiť, keď im tam pretým stále zavadzal. Keď sme vchádzali do komplexu, tak nám oznámila jedna nadháňačka reštauračná, že si nás zapamätá a dá nám zľavu. Tak zme zjednali praženú ryžu zo $4 na 3.5 vrátane s čerstvým kokosom, žiadna sláva, ale poteší. V závere sme videli príchod nevesty, potom sme vydali k hlavnému chrámu. Parkujeme tu pri mega veľkom pavúkovi, bojíme sa ho aj odfotiť. Kôli mierke tam treba niečo ukázať. Prst napríklad (nakoniec fotka aj tak nevyšla, prst sa stratil v protisvetle a K nechcela riskovať, že je to pavúk skákavý). Po chráme sme už takí dobití, že cítime, že Bayon bude náš posledný. Západ slnka na Angkore nedáme a aj tak zapadá na opačnej strane. Pred Bayonom stojí stan s pekne svadobne vyzerajúcimi stolmi a v džungli opodiaľ sú toalety. Po chráme sú naťahané káble a osvetlenia. Asi to bude vyzerať parádne. Kontrolór lístkov nás informuje, že to nie je svadba, ale iba večera pre hotelových hostí. Tak to je asi moc čakať také čosi od nášho $5 hotela. Ale brali by sme to. Cestou ku Angkoru je strašne veľa odparkovaných vozidiel, tam sa asi chodí na západ. Aj pred samotným Angkorom je na mraky ľudí, vyzerá že piknikujú. My rehydratujeme kokosom a kolou a frčíme domov. V meste je už celkom tma a v tej premávke na bajku je to celkom adrenalín. Náš ranný mostík cez rieku je na dôvažok jednosmerka, tak čo čert nechcel, končíme na starom trhu na drinkoch. Cez víkend asi nie je margeritka za $1.5, tak berieme rovno vedro za $5 jahodovej a pivko na hydratáciu. Z vedra sa vykľula váza a martini pohár (plný), zajedáme výborným chilli con carne a kukuričnými chipsami s fazuľami. Ďaľšia margerita váza príde ako mango, to je fajn ale menej sladké, jahodová z džemu mi viac chutila. To by sme mohli skúsiť aj z domáceho (ak budeme mať). Zdá sa, že konečne dopršalo, ideme ešte trošku vyprechádzať tie margerity, ale zase sa rozprší, tak zapadneme do obchodu s textilom a skúšam si kadejaké exotické kraťasy. V tržnici pozeráme ešte tielka a okuliare, keď zase raz prestane pršať osedláme bajky a poďho ich vrátiť. Z tade rovno na masáž, pred ktorou sa u nich ospršíme a prezlečieme do ich masážneho oblečenia. Masérky sa stále chichnia, ale ku $5 masáži nám pridajú aj olej na lýtka a škrabkanie byvolím rohom. Rehocú sa aj na tom, ze máme (ich) tričká s Angkor Wat obrázkom na chrbte, keď sa otáčame na brucho. Dokonca už čakám, že K tá jej aj počúra, čo sa tak strašne smeje. Neviem ćo baby mali, ale aj my by sme si z toho radi dali. Pri platení máme ešte zľavu jeden dolár dokopy. Milé, keď sme tam boli 3x a ráno ani tie bajky nemali.