Saqsaywaman

D101: 2015/03/21 Cusco
Dnes je sobota. Náš najobľúbenejší víkendový deň. Ľudia majú radosť z víkendu, sú plní radostnej energie. Dnes dávame prať. Stihnú to do šiestej. Zajtra je aj tak zavreté. Zase máme 4 kilá po 3Sol. Kým sa po raňajkách a práci vymotkáme sme už hladní. V meste na sekundárnom námestí si dávame pizzu s quinoovým pivkom. Je celkom fajn. Pripomína mi moje obľúbené mníchovské špeciálne, ktoré som si zvykol dávať, keď som išiel o šichty. Ako som tak zháňal nejaké to pivo objavil som minimarket s čokoládou a kávou. Tak sme tam po pizzy zbehli a nakúpili nejaké vzorky. Čokoláda je v skutočnosti 100% kakaová pasta bez cukru a čohokoľvek. Len popražené a pomleté kakaové bôby. Je to teda skôr polotovar, ale chutí to super. A ľahšie sa to je ako samotné bôby. Káva je dosť naprd zomletá a po zaliatí veľa hrubých častí nikdy neklesne na dno, takže ich treba lyžičkou poberať. Na tej istej ulici je aj malá kaviareň s vlastnou bio kávou a kakaom, kde si dávame espreso a machiato. Takto vystrelení ideme na trh, kde si ešte dáme churros, kaktusový koktejl a v kofeínovom ošiali nakupujeme suveníry.
Keďže je ešte pomerne málo hodín tržnica praská vo švíkoch. Je tu hustejšie ako minulú sobotu. Ideme si znovu pozrieť morské prasiatka. Chladené ich predávajú za 25 a viac Solov. Celkom drahá sranda. Fotíme aj prasačiu hlavu. Dávame si dve kaktusové figy. Katkina je zrelšia sladšia, moja má zase rafinovanú kyselinku. Ťažko povedať, ktorá je lepšia. Všade predávajú pečené morské prasiatka. To vidíme prvý krát. Sú od 30Sol, ale nemáme na to gule. Hlavne im strašne vidno zuby, keď sú takto do hneda opečené. Kupujeme kokové lístky u tej istej babky ako posledne. Už sme ich dva dni nemali.
Nakúpime si v Supermarkete a ideme domov. Dnes bude zase slaninka. Vyzerá dosť mäsito. Cestou sa ešte zastavíme na chicha morada – nealko nápoj z purpurovej kukurice. Je to celkom fajn. Také džúsovité.
Pracujeme a večeriame na hosteli. Nikam sa už nedostaneme, lebo ma exkolega odchytil a na diaľku rozbehávam automatické mazanie 4 roky starej XXL mašiny v Seatli.

D102: 2015/03/22 Cusco: Saqsaywaman
Dnes je nedeľa, tak si dáme výšľap na piknik nad mestom. Nie je to moc ďaleko od nášho hostela. Pred vstupom sa nám chlapík pokúša predať výlet na koňoch, že si obzrieme ruiny aj bez lístka. My už ale lístok máme ôsmy deň, takže nás to až tak netrápi. Ruiny sú dosť impozantné. Beťári Inkovia použili také hovädsky veľké šutre, že to ani Španieli nedokázali všetko rozkradnúť. Pobrali iba kamene zvrchu, ale impozantné základy, niekedy aj štvormetrové našťastie zostali. Hneď pri vchode vyplašia turisti stádo rasta alpák. Už tak dávno ich nestrihali, že niektoré majú vlnené dredy až po zem. Trochu rozmrzené sa presúvajú na zelenšie pastviny.
Pre nás je na obed je ešte priskoro, tak vybehneme na vyhliadku nad mestom a pochutnávame si na čerstvom ananásovom kompótiku jemne říznutom rumom. Je to dobrá finta, lebo strážnikovi si to javí ako piknik. Keď to celé konzumujeme, vytiahneme si naozajstný piknik a v tieni si pochutnávame na miestnom syre, avokáde, rajčinke a čiabatkách. Pokračujeme prehliadkou ruín. Tie sú skutočne rozsiahle. Pokrývajú celý kopec nad mestom a míňame 70tonové kamene, ktoré tvoria rohy múrov. Sú neskutočne veľké. Toto je podľa nás asi najväčší komplex Inkských ruín. Je to masívne a aj štýl stavania múrov sa mi páči. Na niektorých miestach to vyzerá tak, že najprv spravili múry z malých kameňov a potom to obkladali väčšími. Je aj super, že sme neskúšali iné ruiny ďalej od mesta. Tieto nám na pohodovú nedeľu úplne stačili. Jedine nám chýbalo vínko ku syru. Keby som vedel, že to je fakt tak blízko, tak zoberieme od dedka krabicové.
V strede komplexu sú šmýkaľovo vyzerajúce skaly a naozaj, kúsok ďalej sa na nich decká šmýkajú. Tipujem, že tie gate zoderú za dva víkendy. Dvíha sa studený vietor, tak nasadíme vetrovky a zberáme sa späť.
Cestou späť sme si chceli kúpiť vyrezávaný rámik na fotku, no dedko už mal zavreté. Vyberieme sa teda na večeru do vegánskeho podniku. Tam už majú miesto 12Solového menúčka pálky od 25Solov. To nás trošku zarazí, ale zariskujeme a skúsime maki plnené napríklad mangom a rolované do manďlovej múky miesto ryže. Hambáč im úplne odišiel. Žemľa je už moc extrémna, robená z maca múky, takže sa rozpadá, a šošovicová fašírka je málo výrazná. Hranolky sú fajn, no nevytrhnú to z biedy. Aspoň, že to suši bolo trochu iné.

D103: 2015/03/23 Cusco
Strážik od rána vyvoláva v kuchynke, od ktorej nás delí len preglejka, takže nie sme moc nadšení. V Kuchynke som objavil magický filter na kávu, tak máme celkom fajn prekvapkávanú. Po pracovnom ráne fičíme na stanicu kúpiť lístok do Arequipy. Cestou sa zastavujeme na obed v plnej cevichérii. Asi akurát došlo ceviche, lebo dosť dlho čakáme, no dostaneme štamprlík tigrieho mlieka, čo je v skutočnosti šťava zo seviče, a misku čerstvo upečenej nedopukanej kukurice. Takzvaný pupkorn. Pivko je za normálnych 6Solov. Dávame si jedno rybie a jedno miešané a je to úplne super duper. Veľmi si pochutnáme a cez 18Sol a porcie je tiež primeraná. Od radosti nechám aj sprepitné.
Viťúzi v cestovke si nehanebne vedia vypýtať 130 Soles za cestu do Arequipy, no na stanici je viacero ponúk a nakoniec aj kupujeme za 30PEN. Späť sa nám už nechce šlapať teplom, tak berieme busík a 70centov. Vysadneme pred poštou, odkiaľ je to kúsok do múzea, ktoré máme predplatené na turistickom lístku. Múzeum je malé a dosť o ničom. Z nudy si čítame aj popisky. Majú tam pár deformovaných lebiek, niekoľko operovaných lebiek a tri múmie. Tie operácie lebiek vraj mali až 65% úspešnosť. To mi príde celkom dosť. Celkom haluzné mi príde, ako sa sluhovia starali o múmie pánov aj po ich smrti. Jedávali s nimi, nosili ich na kadejaké akcie, do polí kvôli úrode a najvtipnejšie mi príde, ako nosili múmie ku iným múmiám na návštevu, nech si pokecajú.
Nad múzeom je Inkský chrám prestavaný na kresťanský chrám. Za ním je ešte zvyšok slnečnej brány, no a tú chcú ďalších 10Solov, tak kašleme na nich. Je tu viacero budov, kde len nadstavali na kamenné múry Inkov.
Cestou na hlavné námestí objavujeme ulicu plnú pastičiek na turistikov.
Na minitržnici kupujeme tabuľky čokoládovej pasty a v kaviarničke zelenú bio kávu. Tipujem, že všetko je tu v horách bio, lebo moc peňazí na hnojivá a herbicídy tu nemajú, no nemajú ani prachy na bio certifikáciu.
Fičíme ešte posledný krát na trh, kde si dáme džúsik s malým Diegom, kúpime nejaké darčeky pre mamky a K si kúpi krojovú sukňu, ktorú si rovno oblečie. K a jej sukňa žeje úspech na všetkých frontoch. Babky i pánkovia jej to chvália. Všetci sa z toho tešia.
V supermarkete si kúpime 1.1L pivo Brahma za 6Sol a predavačka paf z K sukne mi vydáva zo 6ky 6ku.
Pivko vypijeme na námestíčku vedľa Argentíncov popíjajúcich pre zmenu maté a ideme domov. Dnes je krásne póčko, všetko klape a nám sa ani moc nechce z Cusca odísť.
Doma si ja ešte niečo porobím a K vybehne kúpiť ten vyrezávaný rámik zo včera a skoro ju zožerú psy z vyrezávačovho dvora. Potom ideme na poslednú večeru o ulicu nižšie. Dáme si priemerný hambáč z alpaky a zeleninovú omeletu a vedúca nás brutálne odpáli s pisco sour. Je veselá hodinka, tak máme dva drinky za 12Sol (4EUR) a očakávame, že to bude s jedným alkoholom. Každý ale dostaneme poctivú dávku a na lačný žalúdok nám to dobre zapisuje. Od radosti si ku jedlu objednáme ešte jednu rundu. Dám ťahať The Walking Dead, chystám mango na cestu (bez rumu, lebo dve mangá sa ledva zmestia do 7decáka) a trvá mi to dosť dlho.
Na námestí San Blas vychytáme mikro taxík, ktorý práve niekoho doviezol a pomerne rýchlo pochopil, že chceme ísť a 5Solov na stanicu.
Na stanici je zúfalá zápcha, tak vystupujeme v jej strede a šlapeme zvyšok cesty peši. Tam nám na prepážke povedia, že máme 10 minút čakať a potom ísť na nástupisko. Tak ideme rovno na nástupisko a po strastriplnom nakladaní batožiny sa konečne usadíme. Po tých drinkoch z večere sme dosť odpálení, tak ani nekukáme telku a ani nepijeme mango a pokúšame sa čo najskôr zaspať. Trochu nám vadí strašné teplo sálajúce na K z boku autobusu a v noci sa budíme na brutálne zákruty a stískame púlky že aby sa bus nevyklopil. Definitívne padá rozhodnutie, že do konca tejto cesty už nočákmi nepôjdeme.