Quito

D033: 2015/12/14 Galápagos → Quito
Dnes letíme do Quita. V autobuse, ktorý dnes pre zmenu naozaj ide 07:30 už sedí Tom. Na letisku máme cez štyri hodiny. Dávame si predražené letiskové raňajky a čakáme a čakáme. Letisko je také malé, že nás ani nechcú pustiť cez bezpečnostnú kontrolu, pokiaľ nie je hodina pred odletom. Fabiola je tu tiež, letí domov do Brazílie.
Z letiska nás po úvodnej panike vyhodí bus kúsok od pivovaru Bandidos, tak tam rovno ideme. Cestou žartujem, že čo keď tam bude Tom, lebo jeho hostel je na námestíčku s pivovarom. Vôjdeme dnu a koho nevidíme. Toma vidíme. Je za stolom s americkým párom. Tak si s nimi dávame pár piviek. Amíci sú skutočne v dobrej náladičke a pozvú nás k nim na prepožičaný byt do Cuency.
Pozvanie by sme radi prijali, ale šanca, že stihneme Nový Rok je malá. Chceme ísť na Chimborazo a dať tomu toľko prípravy, koľko bude treba.
Rezervácia hotela spred 10dní klapla a my končíme v tichšej kutici s manželskou posteľou s výhľadom do dvora.

D034-36: 2015/12/15-17 Quito
Po pobyte pri mori si znovu zvykáme na nadmorskú výšku. Ráno dospávame metre nad morom a pivká v žalúdku. Nevieme sa ani za toho svätého ani na hluk na ulici zobudiť. Dávame si prať v práčovni za rohom – 5.5kg prádla. Do obeda robíme, po obede sa motkáme mestom – vychytávajúc otvorené kostoly. Raz je otvorený jeden, raz druhý. Ten najznámejší je síce otvorený skoro stále, ale za peniaze. Ostatné nám postupne vychádzajú zadara – keď sú omše. Kostoly sú naozaj pekné, barokové, vyzdobené až rozum zostáva stáť. Jasné, že niektoré nie sú v úplne ideálnom stave a vyzerá to tak, že dekorácky po obnove presunuli do nadpojených spoplatnených múzeí, aby nemuseli vyberať za vstup do kostola. Kto by im tam potom chodil?
Prádlo nám vyprali, ani nič nepripiekli, ale zase sa ani moc nepochlapili. Fukli to asi na 30C a nedali tam ani žiadnu voňavku ak vôbec prášok, takže to nie je moc veľká sláva. Ale o chlp lepšie ako predtým. Zavítame do kaviarne v centre a dočítame zvyšné Časopisy.
Motkáme sa ďalšími kostolmi, nájdeme obchod s guayausou a kupujeme dva zvazočky. Na hoteli si varíme vodu do termosky a guayusaú kombinujeme s mačacím pazúrom, lebo K bolí po zmene podnebia trochu hrdlo.
Posledný deň v hlavnom meste si dávame jeden obed za 3.5USD a úplne nám to obom stačí. Odhodláme sa aj do najznámejšieho plateného chámu a jasné, že som za 4doláre tak trochu sklamaný, lebo to nie je až o toľko vačšia pecka, ako som čakal. 80%, ak nie viac sme už videli v bezplatných chrámoch, tak ma tento platený až tak nedojme. Jasné, že je to trošku viac naleštené, nevŕzga tu podlaha a ani nie je polka obrazov odvlečená do múzea, ale je to už troška okukané. Silne odporúčam keď už, k začať týmto plateným, a potom pozerať tie free, alebo sa na platený úplne vyprdnúť.
Na rozlúčku si dávame dvojité espresso a dvojité espresso so salkom, ktoré silne pripomína vietnamské kávičky a ideme do pivovaru opodiaľ. Na moju veľkú radosť majú konečne navarenú IPA. Tak si zakladáme, vypýtame si aj troje pukancov a nakoniec vybehneme pár blokov obďaleč na pizzu, do francúzsky vyzerajúceho bistra. Tam nás obsluhuje ženská s takým hlbokým hlasom, že neverím vlastným očiam. Naozaj vyzerá celkom Žensky. Pizza je super a dokonca majú na stole aj strúhaný „parmezán“. Bodka za mestom ako sa patrí.