D042: 2015/12/23 Quilotoa Loop D5: Quilotoa → Zumbahua → Latacunga
Vidím, že domáci s našou cenou a nárokmi nie sú moc spokojní. Pánko, ktorý bol ešte večer celkom fajn si dnes už vypýtal 2doláre za termosku horúcej vody. Tak sa urýchlene zbalíme a zdrháme. Oni majú ešte toľko drzosti nám ponúknuť odvoz do Zumbahua i keď sme sa pýtali na autobusy. My si tu aj tak chcem ešte pozrieť nejaké suveníry. V meste je viacero maliarov, ktorí maľujú Tigua štýlom na ovčiu kožu. Kúpime si raňajky (dve pečivká a dva banány), zjeme ich na priedomí spolu s čiernym mačiatkom a K odbehne pozerať prvé maľovky, kým dojem jej banánik. Nechám veľký vak v obchode a idem za ňou do obchodu. Maľovky sú celkom pekné no chceme obzrieť aj iných autorov, do odchodu autobusu ešte máme pol hodinku. Na ulici stretneme Poliakov, čo sa včera viezli na koňoch z krátera, ako idú k autu. Tak sa ich pýtame, kam idú. Oni že do Zumbahua, či chceme zviezť. Že jasné, Zumbahua sme si chceli aj tak pozrieť a navyše z tade má chodiť bus každú hodinu. Poliaci sú milí, zmestia nás do ich autíčka. Cestou sa ešte zastavíme aby si Pawel odfotil krajinku. Magda nám medzitým dáva na nich kontakt. Vyhodia nás v centre, ale my ideme rovno na zastávku. Tá je 10minút brutálneho šlapania do kopca. Tam už čaká bus, naloží nás a fičíme. Ešte nemáme suveníry, tak sa necháme vyložiť v Tigua. Bus nás vyhodí niekde cestou (Quemada), kde sú pri ceste tri domy a škola s kostolom a my sa dostaneme k pánkovi, ktorý nám ukáže maľovky. Ten ale potrebuje ešte pár minútiek a behá hore dole po ceste. Keď príde červené auto, dlho sa s ním vybavuje a z času načas sa zastaví pri nás, aby sme neodchádzali. Príde sa predstaviť aj jeho otec a chlapík s mačetou. Z pár minút je nakoniec skoro hodina a my sa už presúvame na druhú stranu cesty, že pôjdeme na bus. Tam cez plot pozorujeme deti, ako nacvičujú tanečeky. Vtom zdola pribehne náš pánko s nejakými lajstrami, zopár papierov odovzdá učiteľke, čo drezúruje deti a spolu s dedkom, mladíkom a nami ideme k nemu. Je to len tu kúsok vyššie. Kým sme čakali poprechádzal som sa po dedine, a nikde žiadne kúsok vyššie nič nebolo. Jedine hore na kopci, dobrých 30min vyššie. Ako sa dalo čakať, tam sa náš sprievod vybral. Ide s nami aj jeden dunčo a domáci hádžu do útočných psov kamene. Obzeráme techniku do budúcnosti.
Prídeme k zamknutej novopostavenej galérií, kde nám ukazujú obrázky, ikony a masky. Tu majú ale všetko veľké, čo sa nám nikde nezmestí. Dedko nám koldokola chce predať masky. Celkom sa nám páčia ikony so starými bohmi, no tie sú už fakt moc veľké. Samozrejme, domáci nám nemá ako vydať, tak čakáme na bus, ktorý nám rozmení. Pánko zatiaľ číta dokumenty zvyšku sprievodu. Keď idú okolo mliekari rozmenia nám peniaze a po dvoch minútach ide aj náš bus.
Vyhladovaní z turistiky si dnes dávame Štedré večere – až dve. Najprv pri hľadaní práčovne objavíme fajnú kaviarničku, kde si dáme kávu a parádny burger a potom sa tam vraciame na večeru. Po burgri a sendviči ešte zbehneme na dve malé osobné pizze do pizzérky pod naším hotelom. Ako čakáme príde rodinka s troma chlapcami a miminkom. Chaloši sa strašne rehocú, keď zbadajú Dávidovho piňďúra na stene tejto pravej talianskej pizzérie.