D096: 2016/02/15 Playa Verde → Punta del Este
Odchod z raja do predraženého turistického pekla/raja nám včera zorganizovala Julia. Jej nevlastná mama – Marta ide dnes do Maldonada, čo je vnútrozemné dvojmesto ku plážovémú Punta del Este. Marta nás najprv zoberie do Piriapolisu, kde musí zaplatiť nejaké účty. Praží slnko, tak nejaký čas v malom ospalom mimosezónnom mestečku hľadáme tieň, kde by nás zaparkovala, aby sme jej v aute nezvädli a nezosmradli. Pichne nás na obrubník pred hotelom. Skoro celé mesiac staré autíčko je v tieni. Vybavovanie jej trvá dosť dlho a slnko medzičasom začne piecť na moje sedadlo, tak sa postavím vedľa zadného Katkinho okienka a začnem servírovať tereré. Máme aj kľúče od auta, tak uvažujem, že cúvnem trochu dozadu do tieňa, ale K sa to nezdá dobrý nápad. Inak mestská pláž v Piriapolise vyzerá dosť dobre, pripomína to Taliansko. Je pondelok a mestečko vyzerá dosť prispate. Keď sa Marta konečne vráti frčíme asi 20km popri pobreží našim smerom. Marta je taká miá, že nás prevezie koldokola celého Punta del Este a nakoniec nás vyhodí pri autobusovej stanici. Punta del Este je výbežok pevniny do mora a je to geografická hranica medzi riekou Rio del Plata a Atlantickým oceánom. Takže na jednej strane, kde zapadá slnko sú pláže riečne – kľudné s malými vlnami pre deti a na druhej strane je oceán s divokejšími vlnami.
Na stanici je síce internet, ale pre zrýlechlenie sa pýtam típka strážiaceho ruxaky, že kde spal. Povedal niečo ako B&B hostel za 500 na hlavu. Ešte som s aj spýtal, kde ide, že do La Paloma. Tak vybehnem podľa šípok pozrieť ubytko. Pri stanici sú tri hostely. Cena začína na 18USD za posteľ v 12ke izbe. Izba so 6 posteľami stojí všade 22USD za posteľ. Do B&B ani nejdem. Prvý hostel čo navštívim je Trip Hostel. Vyzerá to celkom malebne. Taký ten argentínsky hipícky štýl. Vo vstupnej hale majú dokonca obrázky rôznych odrôd konope a vrecia so substrátmi a kadejaké hnojivá. Na stoloch majú katalógy semien a hnojív. Aby to nenudilo, majú dokonca remeselné pivo. Neskôr sa dozviem, že ich vlasnté. Vo vysokej chladničke majú dva malé súdky, každý na jednom poschodí. Na boku chladničky je diera, cez ktorú idú trubky do pípy na stene chladničky. Tak tomu hvorím tankové pivo. Príde mi to ako v Amsterdame. Zdá sa mi to celkom malebné, ale obehnem aj zvyšné dve miesta. Zbehnem po K a ubytujeme sa. Izba sa mi teraz naživo už zdá menej super, ako predtým, ale nenechám sa odradiť. Hlavne, keď sme mexickému recepčnému zaplatili 600 za hlavu.
Blíži sa obed a máme celkom fajn kuchynku, tak ideme nakúpiť do supermarketu za rohom. Zoberieme si aj litrové pivko Norteňa a vyberieme sa na pláž, že si ho vypijeme. Na pláži nie je žiaden tieň, ale naštastie fúka príjemne chladivý vietor. Jediný próblem je UV žiarenie, ktoré čiastočne riešime uterákom cez plecia a paže. Dopijeme a ideme variť, takže nás až tak moc nepriškvŕklo. Mäsko, ktoré nám odfikol ujo mäsiar v supermarkete je super stejčík. K tomu máme listový šalát pokvapkaný olejom a citrónom. Fajne sa nasýtime a v tieni počítačujeme. Podvečer sa vyberieme na pláž, no j taký brutálny vietor, že dvíha piesok a pláž je nepoužiteľná. Tak ideme okolo sochy Ruky v piesku na stanicu a výjdeme na riečnej strane polostrova. Tam nefúka vôbec a je tam stále ešte príjemne teplo. Deti sa tam hrajú a symbolické vlnky a snažia zabiť plastovými lopatkami, aby im nezaplavili pieskové hrady. Je to veľká sranda sledovať ich počínanie a silne mi to atmosfericky pripomína Chorvátsko.
Naspäť v TRIPe si spravíme stejky z toho istého mäska ako na obed a sledujeme grilovačku, kde brutálne rozmrazujú mäso – asi 3kg kus – v mikrovlnke. Príde mi to zverina, keď majú vonku parádny gril. Potom ešte, aby to nenudilo, ten kusisko mäsa fuknú do vriacej vody. Pýtam sa vedúceho grilmajstra, že WTF, a on, že aby to bolo šťavnaté…
Pozerám, ako všade vonku ľudia pohuľujú a všeobecná zábava sa uberá opačným smerom. Nakoniec sa ale všetko nadobré obráti a ja si pokecám s Americkým expatom z Chicaga, ktorý tu predáva kadejaké poľnohospodáske chemikálie. Zábava pokračuje do asi 4 rána. Zvládam ju aj bej štupľov, ale trochu mi vadí chrápací duet, ktorý predvádzajú spolubývajúci.
K mala pocit, že máme na izbe myši, ale mne to prišlo len ako klepotanie klimatizácie.
D097: 2016/02/16 Punta del Este
Drsňáci – noční zažínači – čo včera bez váhania zasvietili po polnoci na izbe svetlo a rozprávali sa normálne nahlas sa ani dnes neondia. Asi nikdy nespali na hosteli. My sme si ako ťupíci svietili čelovkami, aby sme nikoho nebudili, oni zasvietia a bliakajú na seba cez celú izbu, ako keby sa nechumelilo. Dnes ráno nás budia hlasnou vravou a hrmocú ako pochabí.
Aj tak je už čas na raňajky, tak vstávame a dávame slušné raňajky v zaspatom hosteli. Podľa mojich výpočtov sa včerajšia oslava narodenín potiahla aspoň do štvrtej rána. Na hosteli je dosť kľud. Občas sa objaví chápek s rozvoniavajúcou fajkou, no inak to vyzerá vymrete. Dnes asi žúrka nebude. Príde 16 báb z Chile a trvá asi hodinu, kým ich všetky ubytujú. Štyri krpaté skončia aj na našej izbe. Keď odchádzame volá za mnou chlapík s veľkou sklenenou fajkou, či nechcem práska. Plážujeme a u dedka mäsiara v supermarkete nakupujeme skvelé mäsko. Robíme božský a jednoduchý obed, ktorý K vymyslela v Colonia. Ja opečiem mäso, a ona pripraví šalát zo zelených listov, červených bobulí hrozna a olivového oleja s citrónovou šťavou. Po obede spláchnutom fajným Argentínskym vínkom ideme zase na pláž. Dnes až tak nefučí, ale na západ sa presúvame na chorvátsku pláž aj tak. Je tu dnes úplne iná atmoška.
Na hosteli je ešte stále kľud, ale vo vstupnej hale už robia narodeninovú dekoráciu. To je neuveriteľné, zase narodeniny. K napadne, že to budú asi Čilenky. A veru, asi má pravdu. Kým dovaríme večeru, baby sa vyroja z izieb a začnú okupovať sprchy a zrkadlá. Všade kam sa pozriem sa nejaká baba maľuje alebo si robí vlasy. Tie v sprchách našťastie nevidím, ale chvíľu máme s K problém sa dostať na WC. So zvolením šéfa okupujú aj pánske. Keď sa tam konečne dostanem nechám zasvietené a bežím po K, aby si aj ona mohla cvrknúť. Baby chystajú obložené misi, tak im zopár tanierov odnesiem, keď mám cestu. Vyzerá to zatiaľ decentne, len nechápme, načo sa tam maľujú, keď sú len samé baby.
Po večeri sa presúvame von, aby sme im neprekážali. Tu sa zase strháva pánska zábava. Baby vnútri za sklom sa konečne všetky zliezli za stolom a pomaly začínajú oslavovať. Vonku sa zliezajú chaloši zkade tade, hlavne z mimo hostela, lebo však na hosteli ich moc nie je.
K fotí oslávenkyne La Chica pred výzdobou na okne. Objaví sa aj chlápek zo žltou fajkou a systematicky všetkých vyhuluje. Zaútoči aj na štyri čilské fajčiarky, ktoré poťahujú z cigariet pri grile. Netrvá dlho a celá čilská úderka sa presunie pred gril a udrie do žltej fajky. Zostanú tam aj, keď príde torta, takže gratulácia predbieha na malom pľacíku pred grilom. Dianie v hosteli začína naberať na obrátkach a pre nás je Čas ísť spať. Znamením je, keď nám na vak so všetkou elektronikou Zuza vyleje celý pohár miešaného drinku. To K rozľútostí a ideme hneď a zaraz spať.
Žúrka vonku pokračuje ešte do 6tej ráno. To je posledne, kedy sa pozerám na hodinky a dúfam, že budú aspoň raňajky. Predsa len nám ten mäsiar odfikol len 350g fitness kotletky.
D098: 2016/02/17 Punta del Este → La Paloma
Dnes leje ako z krhly. Chceli sme si privstať, že skúsime odfotiť Ruku v piesku bez turistov, no nedá sa. Vykecávame sa teda s Azoušom z Bostonu, ktorý včera prišlapol nejakého toho psa. Tomu sa veľmi páčilo, aké krásne jedlo vždy K vykúzlila, keď išiel okolo.
Dnes sú operátori hostela prekvapivo zavčasu na scéne. Ako keby ňuchali a čakali, kedy sa buchty z Čile preberú z toho sna. Niektoré oslávenkyne sú inak už hore, respo vyzerajú, že ani nespali. Feši s rozvoniavajúcou žltou fajkou už behá okolo a dáva dokopy každého, kto o to stojí.
Keď dážď trochu opaddne, skočím vrátiť pivovú fľašku a nakúpiť proviant na cestu. Potom sa vyberieme na stanicu. Domáci hosteliér sa s nami odfotí na FB. Večer sme na FB s 38lajkmi. Najlepší koment je, že ten chlapík (to ako ja) má rád svoje tereré. To je pravda. Spomínam si, ako som zo začiatku mával svalovku na bicepse z dvíhania dvojlitrovej termosky a nalievania do maté.
Porúča sa aj Pajko so žltou voňavou fajkou a my sa doklikáme na stanicu. K zisťuje, že bus je fuč a ďalší ide až 16.50.
Logicky sa teda presúvame k moru a plážujeme pod Rukou. Obedujeme už len suchý obed – bagetka, salámka a vínko.
Zastaví sa pri nás aj Ochranca parku zo Salty. Pán v neskorých 50tych rokoch, ktorý bol v našom párty hosteli ešte exotickejší zjav, ako my dvaja. Medzi rečou spomenie, ako kvasil na Los Roques 33dní (naša zamilovaná Karibská destinácia vo Venezuele). Na našej izbe s 4 vyrehotanými Čilenkami mu nebude smutno.
Späť na stanici sme trochu v panike, že kde je bus. Moc nás neukľudní ani to, že nám povedia, že bude asi trochu mešať. Naozaj mešká, ale príde a zoberie nás.
Čaká nás krásna kľukatá cestička s výhľadom na oceán. Máme aj internet – však ďakujem prekne za tú turistickú cenu busu.
Vystupujeme podľa navigácie, na zastávke číslo 8 spolu s párikom turistov naľahko a prešlapeme na pláž do hostela Los Gitanos. Vstup je krásna prerastená záhradka so skrytými zákutiami, až sa bojím, že aký kreatívny budú pri cenotvorbe. Je už veľa hodín, tak sa len zložíme a v autoservise za rohom kupujeme pivko na pláž. Autoservis tu znamená to, čo aj doslovný preklad: samoobsluha. Prekvapivo tu v autoservisoch neopravujú autá, ale sú to samošky. Dobré vedieť.
Horšie je to ale s mäskom. To v majú v samoškách len vo forme výrobkov, tak musíme nejaký ten čas hľadať mäsiara. Nakoniec sa k nemu ale dopracujeme a máme výbornú domácu večeru. Domorodci robia kajpiríňe a opekajú ryby. Na izbe na poschodí máme sieťku proti komárom a jedného jediného spolubývajúceho, Surfera.