D086: 2015/03/06 Isla de Sol/-> Puno
Po upršanej a menej uspievanej noci sa budíme o 6h50 do mrholenia. Kemperom už po druhej upršanej moci do spevu nebolo. Dokonca sa niektorí sušia pod našu teraskou. Balíme, riešime staré péčko na raňajky a fičíme do prístavu. Loďka odchádza s meškaním, ale naplnená je aj časť strechy a po necelých 2 hodinách vĺn a vlniek pristávame suchou nohou v Copacabana. Tu sa na nás vrhajú predavači raňajok, obeda, cestovných lístkov a suvenírov. Jedným slovom des. Nechávame batohy v cestovke, kde sme kúpili lístok do Puno, Peru a nešťastne vyberáme obedné menu, pstruha Titikakového na brehu jazera. Na popravenie chute dávame quinoové sushi, meníme zvyšné BOBy a nie príliš dobrý kurz (za 2.4BOBa jeden SOL, na hraniciach to delia 2.3!) a s vypísanými formulármi fičíme na hranice. Šóra na tomto vysokohorskom Slnku je nekonečná. Celý bus je hotový do hodiny. Na Peruánskej strane to celkom odsýpa, dostaneme 90dňové víza a posúvame hodinky o hodinu späť, takže tá stratená hodina ako keby sa ani nestala.
Cesta okolo Titikaky je nekonečná, 11km pred Puno ešte aj dostaneme pokutu a stojíme vyše polhodiny.
V Puno berieme taxík do centra za 5PEN. Na námestí nechám K a hľadám niečo decentnejšieho. Nakoniec sa ubytovávame v štýlovom rožnom hotelíku. Na večeru končíme v parádnej Číne, kúsok od nás. V supermarkete objavujeme marakujové pisco sour a v sále hotelíka s parádnym výhľadom na hemžiacu sa ulicu rozbieham pracovný maratón.
D087: 2015/03/07 Puno
Po práci do pol štvrtej sa budíme do sychravého rána. Neúspešne hľadáme kafé a náhodne objavená Sevičéria (Cevicheria) podáva jedno z najlepších ceviche v našom živote. Kávičkujeme na poschodí centrálneho trhoviska a v zhone kupujeme dvoje boxerky z výkladu. V pracovnom tempe sa tešíme na čínsky obed, ktorý sa posunie na večeru. Ideme na námestie, po super banánovej zmrzke omrkneme katedrálu, preplížime sa zmenárňou (3.3PEN za EURo), supermarketom oproti hotelu a vrhneme sa do práce. Je zaujímavé pozorovať ruch na križovatke pod nami. Cez deň sú na rohu oproti vystavené tabuľe s inzerátmi a celé húfy stoja pred nimi a čítajú si ich. Večer už inzeráty na budove nie sú, ale na koľajach pred nimi sú vozíky s jedlom a okoloidúci sa pristavujú a jedia až do noci.
D088: 2015/03/08 Puno
Od rána je pekne slnečno. Raňajkujeme v pracovni a celý boží deň robíme. Na obed máme dvojitú čínu aj s Larou Croft v telke nad našimi hlavami. Dnes nestíhame ani zmrzku, ba ani kondora na výhľadni nad mestom.
Konečne sa dozvieme, kde pramení internet. Nie som spokojný s kvalitou signálu a šéfko ma zavedie na koniec chodby, kde za dverami je zariadenie s dvoma anténkami s alobalovými odrážačmi. Odteraz zakaždým, keď niečo treba stiahnuť alebo uploadnúť ideme ku tým dverám, kde to potom ide nenormálne rýchlo.
Večeriame kompót, mnou čerstvo ošúpaného a nasekaného manga, jemne pokvapkaného 3deci 3ročného rumu.