D18: 2013/11/20 Battambang → Phnom Penh
Konečne raňajkujeme to čo domáci – kopu ryže s plátkami výborného bravčového mäsa a šalátikom. Akurát nám stačí jedna porcia, nekoniec dostaneme ešte ovocný šalátik. To celé za $1. Omeletky s lepkom (bagetka) začínajú od $2. Keď sme pricházali ponúkali nám odvoz za $0.50, tak to skúšame, že sa odvezieme na stanicu, ale márne. Šlapeme a keď okolo prefrčí dedko, ktorého sme chceli brať už skôr, tak ho stopneme a on súhlasí s $0.50. Tak sa spokojne vezieme a sme radi, že nás zobral, lebo stanica spoločnosti, s ktorou cestujeme je kúsok (pár stoviek metrov v teple s vakmi) inde, ako sme sa domnievali. Pri platení chce ale dedko obligátny $1. Tak mu ho po chvíli naťahovania dáme, zložíme sa na lavičku a obzeráme ako sa pomaly trúsia bieli turisti. Niektorí prídu aj po plánovanom odchode busu, ale neskôr sa ukáže, že idú na iný bus. Náš príde asi 15minút neskôr ako bol odchod, po pár minútach chaosu sa nabusíme (nalodíme) s nádejou, že keď doupratujú batožinový priestor aby tam zmestili našu batožinu, tak ju nezabudnú aj naložiť. Píšem denník na telefóne ako divý. Na jednej stopke si to aj uložím, ale po nej mi to asi po hodine zdochne (textový editor) a všetko čo som napísal je v čudu. Dosť ma to nasrdí a nemám už chuť pokračovať. Cez mesto ideme vyše pol hodiny, náš progres smerom k ubytku sledujeme na navigácii, končíme na stanici 3.6km od hotela. Učerpaní z cesty si berieme tuk – tuk za $2 a vystupujeme priamo pred Lazy Gecko. Tam žiaľ nemajú vôbec nič voľné, dostaneme ale zľavu na pivo s jedlom (kartičku veľkosti vizitky), K ma necháva v spároch happy hour a ide hľadať ďalej. Z jedného čakacieho pivka sa vďaka HH stávajú nakoniec tri, K objednám kovboja – cucáča kohútov (kocksucking cowboy), z čoho sa vykľuje šot (poldecák) Baileys a štolverkového likéru pekne rozvrstvených na sebe. Nezamiešané to chutilo lepšie. Prekladáme to hambáčom a pochechtávame sa na malom nechutnom psíkovi, ktorý sa objaví hneď ako donesú jedlo a ňuchá okolo. Na stoloch a stenách sú zábery ako z amerických polícií. Tento konkrétny pes odfotený zpredu aj zboku pred čiarami udávajúcimi výšku s popisom, aby ho nikto ničím nekŕmil. Je to celkom ftipné a pes sa naozaj správa tak, ako to popisujú. V podniku okrem iného predávajú pevné disky s filmami alebo hudbou a tiež disky s top výbermi zamestnancov. Bez príplatku si môže človek vybrať hocičo, čo majú. Samozrejme všetko sú to pirátske kópie z netu. Taktiež uploadujú na iPady a iPhony a hocičo začínajúce na malé i.
Je už dosť neskoro a sľuby tuktukárov sú dosť opatrné (odveziem váz za $1 a nájdeme niečo za 6, 7, 8, 9), tak sa rozhodneme, že radšje zobereme najlacnejšie čo K našla – hotel za $10. A dobre sme spravili. Máme luxusnú izbu, dokonca nám chalanko (myslím, že v anticipácii sprepitného) zapol aj klímu. Nejde nám net, tak si necháme nahodiť heslo do lopára a chalanko síce poznamená, že je čínsky ale navrhuje, že mi ho vymení za jeho malý otrieskaný Samsung.
Oproti si dáme masáž chodidiel, 30min za $3 a ideme spať do našej vyklimatizovanej izby. Cez noc necháme ťahať, ide to aj 400kB/sec.
D19: 2013/11/21 Phnom Penh
Ráno vybehnem pohľadať niečo lacnejšie a nájdem peknú svetlú veľkú izbu bez telky za $8. Presúvame sa a keďže internet ide lepšie ráno a je čo robiť tak internetujeme hladní až do obeda. Ten si dáme s domácimi v mega reštike, platíme 13000R ($3.25) za dve veľké jedlá a ľadové čaje. Je tam celkom zhon a riadne sa z tých dvoch porcií nafutrujeme. Na ryži sa tu rozhodne nešetrí. Zastavíme sa ešte trochu schladiť v modernej kaviarni štýlu Starbucks, kde si K pochutnáva na laté (zelený čaj) a listujeme si v časopisoch o juhovýchodnej ázii a ich združení ASEAN.
Vyberieme sa do kráľovského paláca, tam ma ale pokladník tak nasrdí (zrazu neplatí kurz $1 = 4000R a chce nás obtiahnuť), že idem von si zameniť peniaze, tam sa ale samozrejme nikde nedajú, tak to rovno zabalíme a ideme popri rieke na hotel. Deň sa mení na pracovný. Robím v reštike pár hodím, na izbe nemáme stôl a stoličku, potom vybehnem pozreť do supermarketu nejaké maškrtky. V daždi kupujem kalmáre, ktoré sú sušené, opečené priamo na uhlí a premleté cez mlyn, ktorý ich zjemní, potlačí a nareže, takže sa dajú ľahšie žuť (2 ks za dolár). Teta mi spraví aj rezance so zeleninou a vajcom (tiež za dolár). Schovávam sa pod jej mini strieškou, hlavu pri žiarovke mám suchú, ale chrbát a zadok pekne mokré. Večeriame na izbe.
D20: 2013/11/22 Phnom Penh
Dnes ideme konečne na ten kráľovský palác. Raňajkujeme ryžové rezance v polievke, zase dve porcie, ktoré sme ani nechceli, tak sme poriadne prepchatí. Keďže hotel si účtuje 5% za zmenu USD na Riele a z bankomatu idú iba doláre, tak nakoniec platíme tú istú cenu ako včera chceli. Je to len $0.50 navyše, čert to ber. Pokladník si ale takto pekne zarobí za celý deň. Palác je pekný, nie je taký prešperkovaný ako ten v Bangkoku a je tu veľa zelene v kvetináčoch aj lotosov a lekien v hlinených nádobách s vodou. Hneď pri vchode je haluzný voňavý strom, kvety rastú na dlhých pahýľoch, ktoré vyzerajú ako liany, ale idú priamo z kmeňa. Majú aj zmenšeninu Angkor Watu. V striebornej pagode je celá podlaha pokrytá stiebornými kachličkami s rytinami, asi o veľkosti 25x25cm, je ich tam vraj 5000 a každá ma 1kg. Finta je v tom, že celá táto paráda je pokrytá kobercami – po krajoch sivými priemyselnými, v strede trocha krajšími vzorovanými „perzskými“. Kachličky vidno len trocha pri vchode a po krajoch za skrinkami, v ktorých sú hordy darov pre emeraldového Budhu. Ten si tróni vysoko na asi 3m tróne, je zelný, akoby zo skla, trochu presvitá. Ten materiál je asi jadeit. Je tu kopa ľudí, väčšina obdivuje iného Budhu v životnej (kambodžskej) veľkosti zo zlata, ktorý je celý vykladaný drahokamami. Na čele má 25 karátový briliant. Takto vraj boli všetky sochy vykladané kedysi, aj tie v Angkore. Drahokamy sa ale ľahšie kradli ako celé veľké ťažké sochy a tak vykrádači vylúpali len diamanty. Jasné, že potom prišla ďalšia vlna, čo už brala aj sochy, alebo aspoň ich časti.
Chceme sa ešte vrátiť do prvej sekcie, ale tú už uzatvárajú, keďže o 11.00 začína obedná prestávka. Neviem, prečo som si myslel, že až o 12.00. No neva, dokukáme ešte nejaké expozície, ktoré pôsobia dosť rozpočtovo (sála s vyblednutými ČB fotkami, ďalšia miestnosť, kde sú makety sprievodu asi na nejakom svetovom expe = asi aby sme videli kroje) a ideme von. Vyberieme sa popri paláci do múzea, ale niekto na nás vykrikuje tak dlho, až sa otočíme a čuduj sa svete, nebol to otravný taxikár, ale policajt zaháňajúci nás naspäť, že tade nemôžeme ísť. Pýtame sa teda na múzeum a pánko nás pošle naokolo, ale tak, že miesto 7minút ideme dobrých 20. Nuž ale aspoň prídeme zo strany, kde je na rohu parádne kafé plné domácich a dávame si ľadovú kávu s mliekom (salkom) a čaj. Káva je taká lahodná, že sa pokúšam zistiť ako ju robia, ale namiesto tajomstva končím s malou horúcou kávou, ktorá je tiež parádna. Po múzeu sa tu ešte určite zastavíme. Aj ceny sú fajn, tá ľadová káva stojí iba $0.50. Múzeum už miesto $3 stojí $5 a dajú nám už odtrhnuté a zložené lístky, ktoré nám pri vstupe zoberú bez roztrhnutia. Je očividné, že ich recyklujú, teda, že jeden lístok predajú viacerým turistom. Múzeum je celkom fajn, najviac ma zaujmú bronzové sochy v prvej miestnosti, potom je to už poslabšie. Angkor je predsa asi len lepší. Najviac sa nám páčia fotky z Angkoru, fotené infračerveno a vytlačené na parádny veľký formát. Fakt sú skoro všetky vydarené. Predávaju lístky na populárne predstavenie v predpredaji o dolár lacnejšie ($13), ale mám mať večer hovor so zákazníkmi, tak do toho nejdeme. V kaviarni si dáme dve ľadové kávy, ktorých ľad po dopití prelievame zeleným čajom z konvice pristavenej na stole a parenú buchtu. Tá je na naše veľké prekvapenie plnená bravčovým mäsom. Nie je to zlé, ale ku káve by som si asi dal nejakú sladkú. I keď salka v tej káve je dosť.
Kúsok po ulici smerom ku tržnici, ktorú si chceme omrknúť a pri nej aj kúpiť na stanici lístok na zajtra, je sociálny podnik, ktorý predáva kadejaké výrobky od detí z ulice. Je tam aj niekoľko pekných kúskov, ale žiaden by asi neprežil ďalšie 3 mesiace vo vaku, tak vyberáme pre K prsteň z vidličky. Vrátime sa potom do ich reštaurácie a dávame si byvolí burger a nejakú špeci úpravu ryby (oboje lahodné). Dopredu oslavujeme aukciu, ktorá má dnes prebehnúť vo Viedni a K má už na obe fotky ponúknutú slušnú sumu. Posilnení ideme ďalej, no začne pršať, tak zapadneme do obchodu, kde predávájú telefóny a SIMky. Za $3 si kúpime SIMku s extra 1.5GB na mesiac a ukazuje nám to celkovo 4.5GB dát. Predavač sa pohoršuje, že prečo mám čínsky mobil, a že koľko stál, a že tu je to lacnejšie, ale ľudia si radšej kupujú použité Samsungy. Zneužijem ich WC, kde je pekelne teplo a ideme ďalej. Tržnica je veľkolepá, veliká kruhovitá stavba, pripomínajúcia Hagia Sofia v Istambule. Ale len veľkosťou a kopulou. Je vyfarbená na žlto bez akýchkoľvek ozdôb. V strede predávajú zlato a drahé kamene, po krajoch textil, vaky, tašky, drogériu. Zvonka je obkolesená ďalšou tržnicou. Zase prší, prebehneme ešte na roh oproti stanici a tam zostávame prikovaní dažďom možno aj hodinku. Inet ale ide, dážď je efektný a nie je ani zima. Keď nás to omrzí a už len mrholí, prebehneme a kúpime lístok. Potom sa zasa rozprší, tak skúšame tuktuk, ale chcú zbytočne veľa. Keď nás cestou späť zase prinúti brutál dážď sa schovať, podarí sa nám stopnúť dedka, čo nás zoberie za $2, len sme si nie istí, či pozná cestu. A veruže nepoznal, motkáme sa, až kým nevytiahnem navigáciu a nezačnem ho dirigovať. S navigoškou nakoniec trafíme, vyplatíme ho a sme konečne doma. Spoza pultu mi slečna dá prádlo, nech si ho skontrolujem, beriem ho na izbu.