22SEP2025
Laguna Parón 4.185m
mirador 4.200m ↑20
D08: Organizovaná jednodňová akcia na lagúnu Paron začína prekliate zavčasu. Na tabuľke za pultom na recepcii sa síce píše že 7:50-8:00, ale babka nám ešte večer klope, že 5:50.
Šofi Carlos nás vyzdvihne pred dohodnutým časom už o 5.45 (What’s up). My samo nestíhame a už vôbec nepozeráme telefóny a tak sa s ním stretávame dole na recepcii. Nakladá nás ako prvých a tak si vyberáme miesto za ním. Je tam trochu miesta na kolená, ale nie až tak na chodidlá.
Zhruba 40 minút zbierame prispatých účastníkov zájazdu. Poslední sú postarší Španieli, ktorí su strašne ukecaní, rádoby vtipní a sadajú si dopredu k šofimu. Celú cestu kvákajú a chcú od šoféra raňajky. Moc im popri muzike nerozumieme, ale to vôbec nevadí.
Sprievodkyňa Gloria je postaršia udržiavaná dáma, no je taká nemastná-neslaná. Cestou nám vypráva kadejaké irelevantné veci a nakoniec chvalabohu stíchne.
Po 2 hodinách jazdy zastavujeme na raňajky vo Vila Mária. Majú to tam celkom pekné a sme prvý midibus. Síce sme cestou jedli vločky, ale z roztopaše skúšame vajcovú a avokádovú mega žemľu. Sú fajn, hlavne tá, kde aj vrch a spodok sú kukuričné. Dáme si aj kávu a quinou a zajednávam obed. Ten sa platí pri platení raňajok. Nasleduje ďalšia hodina a pól stúpania v buse, ktoré sa nám zdá podobné, ale menej drsné ako Rocotuyoc. V jednej zákrute sa skoro zrazíme s autom idúcim oproti, i keď náš šofi trúbil. Španieli sú z toho rozrušení ako16-stky, obzerajú sa dozadu, že kto to videl. No pravdu povediac okrem nás asi nikto. Bolo to dosť husté, ale už sme takýchto podobných vecí zažili viacero.
Na parkovisku dostávame rozchod na 1h20 m, čo je prekliate málo. Na internetoch písali, že máme ísť najprv ku vode a potom na vyhliadku a aj tak robíme. Španieli zobrali jediného veslára, ani na nás nečakali. Takže na brehu sme sami. Hovorím K, že teda pome hore na vyhliadku, lebo času nie je nazvyš. Aj tak nám nikto kayak neprenajme, keďže tu nikto nie je.
Lagúna je inak nádherná. Chceli sme ju vidieť kvôli klipu v našej knajpy (tá je tento rok stále zavretá). Parón je najväčšie pleso v NP Huascarán, je to naozaj magické miesto, treba sem prísť na noc.Dominuje mu nevado Pirámide 5.885 m v strede, vľavo Caraz de Parón 6.025m a je obkolesené dokopy 6timi vrcholmi.
Ako poslední ideme na vyhliadku a na vrchole sme za asi 20 minút. Je to ale náročný výstup a je tu mrte ľudí. A to je dnes pondelok. Neviem si to predstaviť cez víkend. Na mirador sme mali ísť neskôr, aby sme sa mohli fotiť, keď ľudia odídu. Ale oni neodchádzajú a čo je horšie, stále prichádzajú noví a noví. Za tých pár desiatok minút na vrchu stihnem znenávidieť dva páriky, čo sú stále a vždy v zábere alebo na mieste kde sa chceme fotiť.
Inými slovami s fotením je to celkom masaker, hlavne keď sa snažíme vychytávať časový limit. Okrem ľudí a vetra sú skaly dosť drsné, strmé a neoblomné. Terén nie je ľahký na navigáciu. Naspäť dole to nie je o nič lepšie. Prichádzajú nové hordy a za polkou je úplná zápcha. Na úzkom chodníku hopkáme v zápche za ženskou s barlou. Úplne neuveriteľné. Je za ňou kolóna a ona ani bohovi nezastane a nepustí nás.
Nakoniec ju obehneme a po nás príde sprievodkyňa. Ženie nás ku vode a tak ideme s ňou. Do odchodu zostáva minúta. Chvíľu sa pozeráme na trmu vrmu, ale dosť pečie a tak sa ideme schovať do tieňa budovy. Ukáže sa, že sme sa zbytočne ponáhľali. Gloria zrejme sprevádza Barbie do loďky a ukážu sa až po 20 minútach. Čakáme s väčšinou v tieni a keď sa objaví šofi ideme do auta. Zostup v buse je celkom adrenalín. Najskôr stretávame Sprinter zo Španielska a keď to povieme Španielom, tak chcú vystúpiť aby sa bratkali. Sme na pokraji priepasti a tak im nakoniec len podávajú vizitku. Šofi trúbi do zákrut a dvakrát nás predbehne midibus za nami.
V jednej zákrute nás zablokuje pikap v protismere. Pani aj chvíľu cúva, ale nabehne na skalu a zostane stáť. Patovú situáciu rieši jej tatko, ktorý vyskoči na cestu, odkopne mikro kameň, ktorý nás akože blokoval a naviguje nás okolo strmého zrázu do ničoty, aby sme ich obišli. Našťastie to klaplo a nezrútili sme sa dole.
Obed máme vegetariánsky, čo ráno K vybrala. Chocho a kukurka so syrom. Je to fajn a je toho brutálne veľa, hlavne na naše výškou scvrknuté žalúdky.
Cesta domov to je nekonečná, ale prežijeme to.
V jednom mestečku po ceste stretáme oslavný sprievod, ale šofér namiesto toho aby to fikol cez benzínku len tak zostane stáť na kraji cesty. Prefíkani predajci rachetlí ale nelenia a obiehajú pešky sprievod, aby ponúkali rakety na ziačiatku.
K zachytí, že Španieli idú na Huascarán a Alpamayo a nechce sa jej veriť. Sú starší ako my a vyzerajú celkom nefit.
Doma sme pred 18 a sme takí zdecimovaní z jazdy, že večeriame len mango s jogurtom.
23SEP2025
Huaraz
D09: Na budík dnes nedokážeme vstať a tak Churup ostáva na zajtra. Raňajkujeme čerstvý chlieb a ten s našim maslom a medom chutí božsky, skoro ako rožky.
Pracujeme a na obed je klasika v el Fogón. Zamieňame prachy a zháňame plynovú bombu. Riešime Claro, lebo písali, že si musím zaregistrovať cudzí telefón. V servisnom centre ale tvrdia, že potrebujem potvrdenie o kúpe telefónu. Jasné, bežne s tým cestujem.
Ideme na kávičku do 6mil. Tam akúrat vypekajú a tak dostanem bonusový koláčik.
Magický podnik s dobrým hodnotením na večeru je zasa zavretý a tak ideme k Patrickovi. Coca nápoje sú super, ale jedlo sa nám minule zdalo lepšie. Drahá alpaka a la bourguignon je taká nemastná neslaná.
Cestou naspäť nás odchytia babenky na Dia de Juventud, fotíme sa s maskotom a píšeme želania pre mládež. Za odmenu dostaneme lízatka.
Jedno necháme cestou dievčatku, druhé si nechávame do budúcnosti.
U babky na ulici si ešte kúpime jedny alpakové rukavičky. Sama sa spustí z 15 na 13Sol.