D023: 11DEC2016 Ipoh → Pulau Pangkor
Ráno si odšlapeme na lokálnu stanicu a po dlhšom vypytovaní končíme v buse, ktorý síce nejde priamo k moru, ale blízko. Za mestom je veľký kruháč s arašidovým súsoším. Jeden veľký plod podzemnice olejnej obetavo drží na svojej hrudi rozlupnutý struk, našťastie s orieškom stále vnútri. Je to dramatické ako nevylúpané buráky v umytých čižmičkách. Od Mikiho.
Cestou sa s nami púšťa do reči hudobník. Cestuje v bielej košeli a čiernych nohaviciach s aktívnym reprákom a klávesovou gitarou na pohreb.
Zo začiatku sme si mysleli, aká je Malajzia rozvinutá oproti Thajsku, keď majú vlak až na hranice. Nie sme si tým teraz až takí istí. Jasné je len, že inet je otrasne pomalý, je tu menej turistov, veľké čínske a indické komunity, menej zeleniny v jedle ale ľudia sú veľmi milí.
Prestupujeme v mestečku asi 10km od mora. Na konečnej stretávame odhodlanú Francúzku. Ide s nami na ostrov Pangkor. Napriek tomu, že je nedeľa poobede je tu kopa turistov čakajúcich na trajekt. Dostávame sa asi až do štvrtého. Kým čakáme, kecáme s Francúzkou – Marie a vsetci traja tajne dúfame, že domáci nezostanú na ostrove spať a nesťažia nám ubytovanie.
V prístave nám ponúkajú taxík za 15R pre dvoch, alebo 20 za troch. Marie teda neváha a pridáva sa k nám do taxíka. Tam už sedí rodinka a nevie pochopiť, že nemáme nič rezervované. To veru neznie povzbudivo. Technicky by sme mali traja platiť 15R za vlastný voz, ale keď je taký silný dopyt, netreba špekulovať.
Na opačnej strane ostrova vystupujeme na plnej pláži. Vo vode sa vlní hlava na hlave a všetci sa kúpu oblečení. Skladáme vaky, ja ich zostávam strážiť a baby idú hľadať ubytko.
Obzerám ako sa rodinky vyzbrojujú šnorchlami a plávajúcimi vestami, fotia sa a po polhodke šišmania sa konečne miznú v člne. Hľadanie trvá dlho – skoro hodku. Všetko je plné alebo drahé. Nakoniec berieme 3noci v bungalove, aby sme cenu stlačili na nekresťanských 60R na noc. Vlastný bungalow mala sľúbený aj Marie, ale keď sme prišli s vakmi tak sa vyhulenučký Rasta ospravedlňoval, že zabudol, že je to obsadené a zaplatené.
Berieme plavky a poďho na pláž. Piesoček je skoro biely – také latté, lebo v dedinke moc pri odlive nevychne.
Baby idú do vody tiež zahalené, lebo sa v tej takmer čiernej oblečenej mase, vo svojich bikinách necítia komfortne. Ja zbehnem po jedlo, no objavím 12% pivo za 7,5R, tak ho testujeme.
Potom sme už fakt hladní, tak si dáme rezance a grilované mušličky. Medzičasom povykladali reštiky morské plody na ľadom vysypané pulty, tak si ešte dávame veľké krevety grilované so štipľavou omáčkou v banánovom liste.
V noci najprv riadne fučí, až sa budíme na buchoty a škrabot listov po streche a potom zvyšok noci leje ako z krhly.

D024: 12DEC2016 Pulau Pangkor
Dnes nás čaká plážovačka na krásnej koralovej pláži za skalou za dedinou. Okolo skaly je dosť úzka cesta bez chodníka. Ten začína až za skalou. Keď sa vraciame poobede z pláže vidíme, ako to robia domáci. Na konci chodníka radšej prejdú na druhú stranu, aby zákrutu okolo skaly vyberali zvonka, kde je viac priestoru.
Pláž má na začiatku – za skalou jeden rezort, potom pár domcov požičiavajúcich kanoe, vodné skútre a vozenie na banánoch. Potom dve reštaurácie a zvyšok je divoko vyzerajúca džungľa maskujúca hlúčik stanov a sem tam pohodenú drevenú chatku. Z vody vidno kopce vo vnútrozemí a kopčeky na opačnom konci pláže za chrámom. Všetko pokrýva nádherná zelená džungľa. Piesok je kapučínkový, keď je mokrý. Na kopčeku, kde pláž pohlcuje džungľa je piesoček už úplne suchý a bielo-biely.
Problém divokej pláže je, že treba prešlapať späť ku reštauráciám, keď sa chce človek naobedovať. A to je na obed po najväčšom slnku bez tieňa. Končíme samozrejme v najvzdialenejšej reštike – na začiatku pláže a obed stojí za to. Aspoň teda palacinka plnená sépiou. Mäsíčko je mäkunké a lahodne nakorenené. Aj placka je príjemne trhavá. Schováme sa na hoteli a pracujeme až kým nie je čas na šťastnú hodinku. Ideme zase na koralovú pláž. Voda je pekne oceľovosivá, slnko na zastretej oblohe už skoro vôbec nepečie. Na ostrovčeku oproti nám sú ešte stále turisti v krikľavo oranžových záchranných vestách. Pomaly ale ubúdajú, ako ich člny vozia na „pevninu“ – teda náš veľký ostrov.
Cestou domov sa zastavíme v prvom podniku, kde sa nám pozdávajú ryby. Vyberáme podľa čistého zraku – či má ryba čisté oči, alebo predtým pila a fajčila a má ich červené, alebo je stará. Vyberieme si malého chňapáča červeného (red snapper podľa gastroslovníka) za 25R a tanierik sépií (20). Na trávenie si ešte dáme porciu lokálnej zeleniny (7).
Usadíme sa na pláži, 30 metrov od skalného konca, hneď vedľa stromu, ktorý sa nakláňa nad vodu. Príboj ženie vlny menej ako meter od nôh nášho stola. Občas sa bojíme, že táto nám už zoberie šľapky, tak si ich nechávame na nohách, ale majú to dobre vyrátané a žiadna voda sa nás nedotkne. Sépie prídu prvé, pokrájané a vyprážané. Sú super a ryba v banánovom liste je lahodná.
Pre istotu si ešte dáme na móle mušličky, dnes varené.
V noci zasa leje, ale len tichý dážď bez vážnych fukotov.

D025: 13DEC2016 Palua Pangkor
Ráno skúšame behať trochu po koralovej pláži, no je to moc šikmé, tak ideme na asfaltku. Džungľa okolo cesty je naozaj krásna. Páči sa mi ten pokoj a kolísanie mora v náručí nepriestupnej džungle. Je to iné ako stojacie more a suché skaly okolo Zadaru, alebo divoké vlny oceánov a brutálne hoteliská. Dobehneme až ku letisku a otáčame to domov. Je už moc teplo a ľutujeme, že nemáme žiaden foťák na džungľu.
Na kávu ideme na koralovú pláž, no je zavreté. Nechám K a idem do dediny. Tam mi chvíľu trvá, kým sa dopracujem ku káve, lebo domácim hlavne predávajú kadejaké farebné vody. Dopracujem sa do nejakého podniku, kde mi dedko za nehoráznych 6R spraví velikú kávu od piky. Z veľkej plastovky naberie nahrubo pomletú mastnú kávu. Dá ju do textilného filtra a preleje horúcou vodou nabratou valcovitou naberačkou z obrovského hrnca. Chcel som síce len čiernu kávu s ľadom no dedko je rozbehnutý, tak ho za tie prachy nebrzdím. Filtrovanú kávu preleje do šálky, dosype bielym práškom, výdatne pomieša. Potom to doleje salkom. Mladý mu donesie ľad do veľkého plasťáku a on naň naleje sladkú kávu. Ľadu je málo a tak to ešte dosýpajú. Ja si vypýtam ešte nech doleje trochu čistej kávy, keď mu zostalo. Pohár je zvrchu pekne hnedý. Cválam na pláž, no farba sa cestou vyrovná. Čítame knižky v tieni a posrkávame megakávu celé dopoludnie.
Obedujeme v centre a ja potom chytám internet priamo u susedov. Stade k nám ide cez betónovú stenu a slabší signál v kombinácii so slabým netom funguje veľmi zle. Tak si tak pracujem a decká šantia v bazéne o sto šesť.
Podvečer sme zase na pláži, stretávame aj susedu – Marie. Chlapík v hamaku pri prázdnom stanovom tábore nás varuje, aby sme všetky igelitové sáčky schovali pred opicami. O pár minút je párik makakov v smetiaku a prehrabuje sa v odpadkoch. Jeden sáčok im obzvlášť vonia, tak si ho berú na strom, kde ho roztrhnú a bordel z neho padá na zem. Keď nájdu nedojedenú dobrotu schuti si na nej pomaškrtia. Bohvie čo by povedali na prázdnu plechovku od piva…
Večeriame priamo na pláži – tam kde včera. Stoly ešte nie sú na pláži, iba na verande, tak si necháme jeden prestrieť. Máme veľkú sivú rybu, nevieme ako sa volala za 35R. Dávame si ju na prírodno, len v banánovom liste. Je to riadna kopa jemnučkého mäska.
Z pláže vidno mega veľký spln mesiaca.