Nazca

D110: 2015/03/30 Arequipa → Nazca
Ranný presun busom na stanicu je celkom fajn. Je ešte málo ľudí a podarí sa nám chytiť poloprázdny midibus, čo ide priamo na stanicu. Tam už až také šťastie nemáme. Podľa všetkého ráno ide len jedna spoločnosť a tá je super luxusná, s raňajkami a obedom a letuškou. Nechá si to aj pekne zaplatiť, takže lístok na hlavu stojí 80Sol. Vyrážame iba s 10minútovým meškaním 08:40 a až do piatej poobede sedíme v buse. Máme jedno vlastné a dve busové jedlá.
V Nazca nás vyhodia na stanici asi 600metrov od centra. Je príjemne teplo, svieti slniečko a my šlapeme na námestie s cieľom pohľadania ubytka. Ulica je lemovaná reštikami a obchodmi, no hostelov moc nie je. Na námestí to picheme do prvého čo vidíme. Ten je za 25Sol pre dvoch. Celkom fajn. Začína sa mi to tu páčiť. Po sprške nahodíme dávno zabudnuté sandále a tielka a poďho na večeru ku Grékovi na hlavnej ulici. Celkom si pochutnáme a ideme internetovať na pomerne chladnú izbu.

D111: 2015/03/31 Nazca
Snažíme si privstať, aby sme sa čo najskôr dostali na letisko a pozreli si z výšky svetoznáme čiary Nazca. Bankomat na námestí síce chce 14.5Sol za výber no hneď za rohom nájdeme Caja Arequia, kde sa dá vybrať 700Sol bez poplatku. Ako vychádzame z bankomatu vystupuje na ulici niekto z taxíka, tak sa tam rovno pichneme. Šofér ani neofajčieva a za normálnu 4ku nás berie na letisko. Tam po dvoch ponukách letu a $80 na hlavu nakoniec dohodneme $65 za 35minútový let, lebo už majú poloplné lietadlo. Vážia nás, Katku aj s foťákmi. Dozvedám sa šokujúcu správu, že som sa dopracoval na krásnych študentských 87kg v trenkách aj s klobúkom. Po chvíli vysedávania v čakárni ideme cez bezpečnostnú kontrolu a tam ešte chvíľu čakáme na nášho pilota. Ten príde aj s kopilotom a odvedú nás k lietku. My dvaja ako najťažší sedíme hneď a pilotmi. Za nami je babka s tabletom a vo chvoste sú dvaja Aziati, ktorí vyzerajú ako hongkongskí hrdlorezi z Bondovky. Som rád, že pred nimi je babka a nie my, keby chaloši od radosti dostali chuť niekoho vo vzduchu podrezať. Plynulý vzlet sa po pár minútach mení na žalúdok-rvúcu akrobaciu, keď sa pilot pokúša obletieť každý útvar v púšti najprv tak, aby sme videli pravým okienkom, a potom ľavým okienkom. Keď nás naklopí prvýkrát na pravé krídlo, to pomyselne zapichne do obrazca a otočí lietko okolo, skoro mi cvrkne. Keď to robí na ľavej – Katkinej strane, je to menej dramatické. Medzi obletmi sa ešte otáča, aby dostal obrazec na druhú stranu. Tak toto sa určite bude Danke s Vladkom veľmi páčiť. Som rád, že sme nestihli raňajky. Asi by už boli v igelitke prefíkane nachystanej pred našimi nohami.
Tak ako cesta na letisko a do lietka bola plynulá, odchod z letiska je kostrbatý. V cene letu máme aj odvoz, na ktorý nakoniec čakáme hodinu. Šofér si nás splietol, alebo čo sa stalo, tak nás na prvý pokus nezobral.
Po chladivej sprche na hosteli si dáme čerstvé ceviche, ktoré dedko pripravuje len pre nás. Keďže už budeme do konca výletu teplých oblastiach a mám vlasy ako beatlesák, odhodláme sa aj na strihanie po dvoch kávičkách a zmrzlinke.
Na večeru máme krídelká, burger a kuracie nugety obaľované v quinoe. Zase raz meditujeme, že by sme si mohli konečne skúsiť spraviť buffalo krídelka aj keď prídeme domov.