D079: 03.01. 2018 La Punta, Playa Zicatela → Mazunte
Ráno vraciam fľašu od piva a bandasku z vody. Zo zvedavosti sa idem pozrieť ulicou ku koncu pláže, kde sme nikdy neboli. Objavím celkom fasa bio obchod a kúpim koláčiky na raňajky. Nie je to tu ani tak drahé, majú aj 15 ročný mezcal. Je tu zopár plných reštaurácií – raňajkovníctiev. Normálne mi je ľúto, že odchádzame. S Katkou okoštujeme banánovo-arašidový páj a obom nám je ľúto, že odchádzame. Chvíľu sa pohrávame s myšlienkou, že zostaneme ešte jeden deň, ale sme už dosť nachystaní, tak berieme veci a šlapeme našou ulicou do kopca. Tam to vyzerá, že to končí slepou a navigácia si zase dáva načas. Už je celkom teplo a nechce sa nám šlapať do konca, keď to tam vyzerá, Že to končí stavbou. Nikde nikoho tak čakáme chvíľu a pýtame sa okoloidúceho pikapu. Tí nám povedia, že sa stavba dá obísť a naložia nás do malinkej kabínky. Ruxaky hodíme na drevené hranoly na korbe. Keď nás vykladajú pomáham K s vakom a típci skoro odídu s mojím veľkým vakom. Na hlavnej dvojprúdovke nie je žiaden tieň, tak dúfame, že bus pôjde čoskoro. Trošku sme rozčarovaní ako nás recepčná z jogového hotela poslala, keď oveľa lepšie by bolo ísť tak, ako sme prišli. Takto sme išli zbytočne do vysokého kopca.
Vyzeráme do diaľky či sa nezaleskne slnko na veľkom skle autobusu keď vtom pri nás zastane taxík. Ani k nemu nejdem, no K dohodne slušnú cenu (2×50) a tak ideme to Pochutla taxíkom. Bus by mal stáť 40-80. Taxikár zisťuje, kam ideme z Pochutla a keď pritakáme na Mazunte tak nás chce za ďalšie dve stovky hodiť tam. Povieme mu, že chceme ísť do bankomatu, tak hovorí, že sa s nami vráti. Po pár minútach to skúsi znova, tak pridáme zmenáreň. Vidí, že o Mazunte logistike vieme prd, tak nás skúša striasť. Cesta z Pochutla do Mazunte by pritom mala byť okolo 15Pesos na hlavu. Takže 30ku namiesto 200. V Elektre majú naprd kurz, tak ani neriešime bankomat a ideme rovno na kolektívo na najbližšom rohu. Tam je aktívny nadháňač, ktorý nám chce nakladať vaky. Nedáme mu ich, no nejako sa mu pri nastupovaní na korbu plného pikapu podarí obdržať Katkin vak a pretlačí sa s ním dopredu do priestoru nad kabínou. Ja sám s pomocou pasažierov vyložím svoj. Nadháňač sa nahlási šoférovi, že pomáhal s vakmi.
Vraciame sa kus cesty späť a odbočujeme ku oceánu na mieste, kde býva taxikár – kde si u manželky bral nabitý telefón. Je tu aj veľké Oxxo. Trubiroh, toto nám nepovedal, že si zachádzame zbytočne, no my sme naozaj chceli skúsiť zmeniť prachy. Škoda, že sme si nenechali čas na ten bankomat. Vystúpime na začiatku Mazunte, vodič tvrdí, že je to jediná zastávka (i keď na požiadanie stoja hocikde) a platíme 2×20. Zaúčtuje nám 5 Pesos každému za nadháňača s vakom, i keď môjho sa ten sráč ani nedotkol.
Zložíme sa na obed do veľkej otvorenej reštaurácie predtým ako začneme zháňať jedlo. Máme výbornú dziňanku a slušný bodliak. Dziňanka sú cuketky v smotanovej omáčke s trochou ryže a fazulí. Chutí to ako poctivá dziňaka, poriadne mastné z pridaného nadrobeného syra. Bodliak je nopál – kaktus nakrájaný na pásiky. Ten nie je až taký chutný, ale snáď nebude pichať, keď pôjde von. Jediný problém sú hlasití hudobníci, ktorý si rozbalia bubny pár metrov od nás a tlčú do toho ako zmyslov zbavení. Ani sa s K navzájom nepočujeme.
Po jedle si vyberiem najbližšiu uličku a hodinu mi trvá, kým ju celú obehnem a zistím ceny. Skoro všetko je plné, ceny sú vysoké, hlavne v pomere k úrovni. Jedna pani sa sama zjedná zo 600 na 400, keď jej poviem, že je to drahé a ešte mi ponúkne hamak na streche za 100ku. Vrátim sa a K ide pozrieť inú ulicu. Tej to netrvá tak dlho, tam je úplne všetko plné.
Skončíme v prvom voľnom hoteli za 400ky a zbehnem po pivko, od radosti, že sme ubytovaní. Zase majú akciu, tak kupujem dve (2×1.2L za 56). To druhé mi nechcú nechať v chladničke, tak si ho nechám odložiť na hoteli, že keď pôjdeme na pláž. Pivo vypijeme a ešte je dosť zavčasu na pláž, tak skúsime náš prvý mezcal (0,5L za 120). Je výborný – fajný, jemný. Trochu tequila, trochu whisky. Keď je čas, vyberieme sa našou uličkou na pláž Rinconcito. Na západnom konci je útes, tak za pred stále zúrivo horúcim slnkom schovávame v jeho tieni. Vlny sa dosť neúprosne plieskajú priamo pláž, je to celkom problém vojsť do vody. Ale samozrejme, podarí sa mi to. Na pláži všade cítiť trávu. Opodiaľ sedia štyria týpci s babkou a neustále si podávajú veľkého špeka. Asi ich majú niekoľko, lebo to dosť dlho trvá. Rechtáme sa, že babka sa vyhuluje s partičkou. I keď ju s džoníkom nikdy nevidíme a asi to len z nášho uhla tak vyzerá, že sedí pri nich – s nimi. Pochutnáme si na pescaditách (25) – malých tacos s kúskom rybky od inej babky, čo ich predáva z lavóra.
Úplne vedľa nás si prisadne párik s mokrou trávou. Skúšajú s nej aj niečo ubaliť, no nehorí im to. Chodia za nimi hipíci a oni im dokola vysvetľujú, že je to mokré a nehorí to.
Ideme spať skoro a bez večere. Nejako nie sme hladní a nič sa nám nechce hľadať.
D080: 04.01. 2018 Mazunte
Na hlavnej ulici objavíme super pizzošku a espresso. V Modelorame (predajne piva firmy Modelo, čo varí napr. Corona) majú aj Canada Dry tonic, tak to hneď skúšame s naším mezcalom. Je to fajn, ale chýba tomu ľad a citrónik.
Hľadáme ubytko vo zvyšných dvoch uličkách a dostaneme sa aj na pláž. Tam objavíme stanový hostel s jednou voľnou izbou. Chlapík upratovač chce 200-250 a babka mu povie, že je to za 150Pesos. Dohodneme sa teda na 200 ale je to dosť biedne. Namiesto matraca je len tenká vrstva preložená dvojmo. Po poslednej noci nemáme chuť na zlú posteľ.
Chcú nám ukázať ešte inú izbu, no od nej nevedia nájsť kľúče. Pred dverami stojí Rakúšan, ktorého sem presunuli z hamaku a v izbe si zabudol vodu. Rozpráva nám, že sa presúva niekam inam, tiež do hamaku za 70.
Oproti picoške nájdem izbu za 300 aj s veľkou telkou a druhou posteľou, tak sa sem presúvame, lebo na starom hoteli bola fakt dosť krivá posteľ. Tu máme aj decentný internet a fajnú terasku.
Podvečer sme zase na pláži. Popred nás prejde cháska a začne si robiť cirkusové kúsky 20 metrov od nás. Šéfko predvádza dve tanečnice, žongléra a jednokolesový cykel ako keby to boli drezúrované zvieratá. Potom príde s klobúkom a pýta peniaze. Ale aspoň sme sa na nich nemuseli pozerať – bolo to dosť zúfalé a nehučali ako hudobníci pred reštauráciami.
Na hlavnej ceste je pekne vysvietený záhradný bar a medzi 19tou a 20tou majú HH. Dva meskaly za 50ku. No nekúp to. Sadneme si a chlapík nám po chvíli donesie dva poháriky s nakrájanými pomarančmi a kôpkou soli. Pomaranče sú parádne sladučké a chutnučké a so soľou chutia ako rehydraťák (Gatorade). Slané pomaranče sú pomaly lepšie ako meskal samotný. Keď odchádzame na večeru príde sem akurát Rakušák. Po večeri obzeráme nové plavky pre K a pred Modeloramou postáva Rakušák s partičkou a popíjajú džúsy a rehydraťáky. Asi mali toho meskalu viac ako my, alebo si nenosia so sebou vodu.
Večer pozerám z terasky ako u susedov malý chlapček vystrčí pindíka na schodíku pre domov a ští do piesku. Vystrie pri tom ruky nad hlavu – frajer dá to aj handsfree. A prehne sa v páse. Nazývam to čurijogou.
D081: 05.01. 2018 Mazunte
Kúsok do vnútrozemia je na našej ulici práčovňa a predávajú tu aj vodu v 19Litrových bandaskách za 18Peso. Na hlavnej ulici majú vodu za 8Pesos, ale nedajú mi ju, kým nemám bandasku. Tak zanesieme pranie (5kgx20) a kúpime vodu. Za bandasku platíme 60Pesos zálohu a vypíšu nám na to aj papierik.
Prechádzame sa po hlavnej uličke vedúcej na pláž a ja zahliadnem veľkého vtáka v jednom dvore. Myslím si najprv, že je to moriak, podľa divokého krku, no vysvitne, že je to sup.
V obchode s meskalom skúšame aromatizované meskaly. Jamaika (hibiscus) s medom a kakaový. Pijeme to tekvičkových pohárikov. Ten s vylúhovanými kakaovými bôbmi je celkom zaujímavý, len ho akurát nemajú vo fľašiach.
Večeriame vo fancy podniku u Frantíkov- „La Cuisine“. Sme tam prví, otvárajú 18:30. je to celkom fajn, len jedlo prinesú priskoro, tak to má trochu taký fastofoodový šmrnc.
Večer nám pri zrátavaní kasy vysvitne, že sme predsa len mali zbehnúť v Pochutle do toho bankomatu. Tu sme videli Santander a tak potme ideme tam. Bankomat nám nefunguje na žiadnu sumu a ani kartu. Najlepšie je, že sa z neho ani nedá vyjsť. Musia nás otvoriť chudáci, čo čakajú v šóre na výber. Na izbe si prerátame sumy, od ktorých sa to na akej karte ešte oplatí a ideme znova. Ani teraz to neklapne. Ja sa tam nakoniec zúfalý vrátim tretí krát. Teraz už niekto zasekne odpadnuté madlo do dverí, aby sa dalo vyjsť, ale prachy nemáme. Buď pôjdeme za posledné zajtra pozajtra preč – čo by bola škoda, keď máme jogu za domom, alebo musíme zbehnúť zajtra do Pochutla na kolektíve.
D082: 06.01. 2018 Mazunte
Vedľa nášho domu varia ráno tri baby raňajky. Na kraji cesty majú piecku v ergonomickej výške, kúria tam hrubšími vetvami. Postaršia pani si objedná volské oká – estrellas s fazuľami a ryžou, tak chceme aj my také. Dáme si aj džúsik a kávu (55). Volské oká pečú priamo na horúcom plechu, na ktorom opekajú aj všetky tie kukuričné placky. Jediný problém je, že sme síce povedali, že chceme rovnaké ako pani, ale nepovedali sme explicitne, že chceme volské oká. Tak nám tie vajcia štandardne otočia. Óch, ako som sa tešil, že po vzore pani oproti vyjeme tekutý žĺtok a potom bielok zabalíme do teplej placičky spolu s ryžkou a fazuľami. Malý sused zase čúra nadivoko. Na to isté miesto ale tentoraz z opačnej strany.
Ideme do Om Shanti na jógu. Cvičí Boris z bývalého ZSSR. Je riadne chudý a hodina trvá dve hodiny. Je to super. Zajtra prídeme znova.
Bankomat stále nedáva prachy, dnes je vo dverách zacvaknutý vypitý kokos. Jednému týpkovi zožralo kartu, no má našťastie záložnú. Postáva smutne pred bankomatom a čaká, či ju zožerie ešte niekomu. Jeden úspešný vyberač sa mu prizná, že nemá žiadnu záložnú kartu. My aj karty máme, ale prd nám je to platné. Zostáva nám už len spraviť si výlet do mesta. Ideu presunúť sa inde sme zavrhli, lebo sa chceme ešte trochu povenovať joge.
Na cestu si kúpime dva kúsky pizze a naskočíme do prvého kolektíva smer Pochutla. Cesta má stáť 15 Pesos. V meste nájdeme bankomaty, HSBC opäť nesklame, dá nám 15 000. Na oslavu si kúpime kúsky ananásu v litrovom pohári (25) a odoláme peknej pomaľovanej ploskačke tequily. U dedka na korbe pikapu si kúpime vnútro z kokosu. Majster mačetou osekal škrupinu z kokosu tak, že mu zostala celá dužina aj s vodou vo vnútri. Pred podávaním spraví dierku na slamku a my pijeme z ľahkého kokosu. Guľu s dierkou si po vypití odložíme, že ju spapáme. Vrátime sa späť do Mazunte a keďže sme mali moc ľahký obed dáme skorú večeru.
Konečne skúšame gratinované cuketky. Sú „zapečené“ s dvoma druhmi syru. Oaxacký syr chutí ako vyprážaný. Žltý – čedarovitý je úplne roztopený, vyzerá skôr ako holandská omáčka. Je to super, sme radi, že sme sa k tomu odhodlali.
Večer sa zvonku ozýva neznesiteľne šťastný spev. Nejaké decko, asi baba úpenlivo vyspevuje dvojveršovú pesničku až nám s tým lezie na nervy. Našťastie sme z jogy takí uťahaní, že zaspíme aj tak.
D083: 07.01. 2018 Mazunte
Na raňajky si dáme malé avokádko kúpené včera v meste s plackami z večere. Ako dezert vybehneme ku Talianovi na dve makiatká (2×20) a kornito (rožtek – akože kroasant – plnený čokoládou – 20). Pani má síce problém a chce za makiato 25, no vysvetlím jej to podľa cenník a odvtedy je to s ňou už ok. Rožtek chutí ako starkin koláčik. Veľmi dobrý. Káva s mliečnou penou dobre zapíše a preberie, takže na joge sme celkom svieži – nabústovaní.
Dnes sme trénujeme s iným pajkom. Tento je ešte chudší ako ten včera. Všetko hovorí dvojjazyčne – anglicky a španielsky, čím to robí dosť náročné. Večer pri západe sme takí uťahaní, že ani neplávam. Je tam partička plážových detí s vyblednutými vlasmi od slnka a hipík s dredmi chytí do každej ruky jedno a kolotočuje ich. Najväčšiu srandu majú, keď mu vyletia z rúk a rozplesknú sa do piesku. Späť chodíme hlavnou plážovou uličkou a vidíme ako malý havko cicá pouličnú, náhodne okoloidúcu samicu. Jeho majitelia, párik báb sa na tom len rehoce.
D084: 08.01. 2018 Mazunte
Na raňajky už chodíme len ku Talianovi a dávame si dva kroasány. Zisťujeme, že ich nepečie on, ale nosí mu ich iný makarón na plechu. Takže keď sa tam objaví týpek s plechmi, môžeme ísť na raňajky. Joga je dnes pekne drsná. Iránka Myra nás drezúruje ako vojakov a nepustí ani veľké stropné ventilátory. Potíme sa ako kone.
Na obed chceme skúsiť niečo iné, tak ideme do ekonomickej vývarovne. Babke to dlho trvá, všetko ide cez mikrovlnku ešte nám fajne postrieka Maggi – ako inak, s glutamánom. K sedí tak nešťastne, že to aj všetko vidí. Ja „našťastie“ počujem len cinkanie mikrovlnky.
K má konečne nové plavky, trvalo to len tri dni skúšania po všetkých obchodoch. Smutné je len, že asi pri všetkom tom prezliekaní stratila náušnicu.
Večer sa mi konečne podarí strčiť prst do ventilátora. Je to riadna rana, chvíľu nechápem, čo sa stalo. Vyzliekal som si košeľu a nebol som úplne mimo lopatiek. Aby to nenudilo som ho predtým, kvôli teplu zapol na plné gule. Bordel z ventilátorovej lopatke je po celej posteli. S prstom to nie je až také strašné. Schytal to koniec ukazováka, tečie trochu krvi a hovadsky to bolí. Keď pozeráme film a umývame si zuby je to ešte celkom znesiteľné, ale keď už ležím v posteli a pokúšam sa zaspať tak to celkom bolí. Dokonca cítim aj zápästie. Asi ak sa ten náraz preniesol až tam. Moc sa nevyspím a nad ránom rozmýšľam, aké to musí byť brutálne pri mučení, keď strkajú niečo pod nechty, alebo ich strhávajú. Jau.
D085: 09.01. 2018 Mazunte
Dnes nejdem cvičiť jogu bez prsta. Stále to ešte riadne bolí. Katka ide sama a vylihujem na posteli.
Po trojdňovom pôste si dnes dáme jedno pivo na pláži. Chodíme teraz na opačný koniec – ku korytnačkám. Ku hostelu, kde nám ukazovali hroznú izbu. Vyzerá to byť drogové doupě. Akurát sa tu ubytovali postarší – rezortovo vyzerajúci Amíci. Očividne sem museli prísť kôli niečomu inému ako spaniu v stane na pláži. Prejdeme sa celou plážou až na opačný koniec a cestou do vnútrozemia narazíme na litrové mojitá. Dlho to trvá, kým ich v džúsovom obchode spravia, ale sú dobré. Vedľa je pekáreň, kam ide K kúpiť quiche lorrain. Nemajú špenátový a malá pupkoška sa poteší, keď predavačka povie Katke, že majú len šunkový, že ten by si dala aj ona. Katke sa ale zdá, že malá toho má na tanieri ešte dosť a ani jej nič netreba. Kyš je výborný, chutí ako Bobova obľúbená karbonára.
Jasné, že litrové mochito je zo 75% ľad, tak si cestou na skúšku kúpime mezcal (20) s čerešňičkovo vyzerajúcim ovocím na dne.
Na večeru na terase si dáme zabaliť 4 kúsky pice a je toho veľa.
D086: 10.01. 2018 Mazunte
Dnes sa na dome objaví babka – mama pani, čo nás ubytovávala a chce kľúče od malého visiaceho zámku, ktorý máme extra na dverách. Jej dcéra to chápe, že to máme ako extra ochranu, no babka moc nie.
Včera sme sa moc nepoučili a zase na obed skúšame niečo nového. Dnes je to reštika oproti Karen. Aj tu majú cuketky no nie sú také dobré. Katka má mrkvové fašírky – na jemno nastrúhaná mrkva prcnutá Maggi a vypražená v trojobale ako karfiol. Je to celkom fajn, len škoda toho Maggi.
Po obede sme konečne dali korytnačky. Ľudia sa tu kedysi živili korytnačími vajcami a mäsom, keď im to zakázali, postavili im tu centrum na ochranu korytnačiek a obec označili za magickú, aby pritiahli domácich turistov.
Kúpime si lístky a ideme chodníkom lemovaným teráriami s rôznymi druhmi korytnačiek. Na konci – pri mori sú rozostavané veľké akvárka, asi pre morské korky. V malých akvárkach a pod stromami sú ďalšie korytnačky. V hlavnej budove sú veľké akvárka s rybkami a malými morskými korytnačkami. Veľkú koženú, na ktorú sme sa najviac tešili tu majú len ako maketu na znázornenie veľkosti oproti zelenej a karete.
Cestou späť K objaví a zakúpi ďalšie nové plavky a hneď ich ideme aj vyskúšať do oceánu. Konečne spolu plávame no K to po 15 minútach zabalí, lebo ju štípu medúzy.
Večeriame fajné doblády – preložená placka plnená kadejakými mäsami (quesadilla) a tlayudu – veľká preložená placka potretá fazuľami, posypaná kapustou a plnená šampiňonmi.
Večer tu po prvýkrát prší. Asi celé 3 minúty.
D087: 11.01. 2018 Mazunte
Dnes je na joge aj miminko. Ani neškrieka ani neplače, mama ho dosť často kojí. K hovorila, že minule ho aj prebaľovala. Na koniec ho ideme pozrieť a je také malé, že nevie ani hlavu otočiť. Naschvál som si stal tak, aby nemuselo pozerať za seba, ako pozeralo, no ono sa nevedelo pozerať inde ako malo hlavičku natočenú.
Susedia, čo majú malého čuramedána pristavujú poschodie. Chlapík na plochej streche začne murovať stenu. Do večera je chudák satelit obmurovaný z dvoch strán. Čudujem sa, prečo najprv nepreinštalovali satelitný tanier niekam inam.
Na obed máme super chobotnicu v podniku oproti. Začali sme jesť ako domáci. Porcia nie je až taká veľká a nemá ani moc uhľohydrátov. Tie a objem príde z teplých tacos placiek. Človek si odreže primeraný kúsok z rybieho filé a vloží ho do placky, potom trocha šalátu, fazule a ryže. Celé sa to pokvapká štipľavkou a preloží alebo zroluje a je sa to tak.
Pri plávaní pri západe K vidí mega veľkú raju. Ja ju nevidím, lebo som pokračoval ďalej, keď sa ona vracala, lebo je jej zima. Fakt je dnes voda riadne studená. Keď objavím miesto s teplou vodou na hladine zostanem tam chvíľu stáť, aby som sa prehrial.
Po plávaní máme stále dobrý čas a západ sme dlho nevideli, lebo sme sa snažili v tom čase večerať, tak zbehneme do mesta nakúpiť na piknik a vrátime sa s jedlom na pláž. Rozložíme sa na dune-skale pri západe. Nie sú tu ani pieskové mušky. S poslednými lúčmi slnka idú dvaja harpúnisti a mávajú rukami vo vytržení, podľa pohybov je jasné, že stretli Katkinu mega raju.
19:30 je v Om Shanti večerné spievanie. Tak sa ideme pozrieť, že ako to vyzerá. Prídeme do skoro prázdnej miestnosti s rozloženými matmi a spevníkmi. Sadneme si na naše štandardné miesto a do pár minút je všetko plné. Je tu riadne veľa ľudí. Oproti sú učitelia s gitarami a predspevujú jednoduché verše, ktoré potom všetci spolu dokola opakujeme. Je to celkom zaujímavé, len je tu hovadsky teplo. Pred nami je týpek s flautou, ktorá ma zo začiatku dosť rozlaďuje, keď ju používa a vedľa K je mladý Rus, ktorý celý čas sedí v jednej polohe a ani oko neotvorí. Spieva s takým nasadením a tak falošne, že ho aj ja počujem.
D088: 12.01. 2018 Mazunte
Vysvitlo, že susedia stavajú iba striešku, nie podlažie. Skončili s dvoma múrikmi, tri tehly vysokými a na to upevnili trámy na strechu.
Dnes si na šnorchlovanie berieme aj tričká a kameru. K mi chce ukázať obrovskú raju, no tá tam už nie je. Voda je stále riadne chladná.
Na západ si nabalíme piknik a ideme vnútrozemím na Punta Cometa. Lesík na hrebeni pripomína trochu Lesopark až na sem tam pohodený kaktusík. Je tu už mrte ľudí, hlavne domácich. Pripisujeme to nadchádzajúcemu víkendu. Zložíme sa na hrane útesu a čakáme na západ. Niekto tu má dróna a keď s ním preletí nad ľudmi decko sa za drónom rozbehne a takmer za ním skočí z útesu. Zastaví ho chlapí, čo sedí vedľa nás. Malý by išiel do fugy medzi nami a ním. Riadna haluz.
Západ sa moc nevydarí, je tam veľa oblakov, ale aj tak je tu pekne. A ani tu nie je žiadna štípajúca háveď ako sme čítali online. Dole na boku je pláž, zopár ľudí sa hojdá na vlnách ako slnko zapadá.
D089: 13.01. 2018 Mazunte
Chystáme sa na odchod, tak pred jogou ešte zanesieme 2kg pranie. Pani nemá čas, ale K ju ukecá.
Dnes predcvičuje jogu Boris. 2hodky nás vyšťavia i keď to nie je moc intenzívne. Na konci nás dá dokopy a robíme skupinové objatie. K už má toho všetkého celkom dosť. Nemala jeden oddychový deň ako ja s prstom.
Z jogy a plávania sme takí hladní, že si na obed objednáme rovno tri porcie.
Večer je Hora Feliz na pláži, experimentujeme s malým mezcalom (20), tonikom a ginger ale (2×11). Máme ešte litrové poháre z minula, tak na skúšku zoberem polku vrecka s ľadom (10).
Večeriame doblady pečené na peci. Obsluha je dnes úplne inak nahodená. Prídu dvaja chlápci, hovoria po španielsky ale bol by som prekvapený, keby vedeli, o čom obsluha točí – ktoré jedlo je čo. Tipujeme ich na Argentíncov a tak sa ich nakoniec spýtam. Na naše veľké prekvapenie sú Španieli.
D090: 14.01. 2018 Mazunte
je sobota, tak si dávame raňajky hneď vedľa nás. Sopa s vajcom. Sopa je tortičkovito vytvarovaná placka (s okrajmi) a navrchu je fazuľa syr a vajce. Zase nám ho opekli z oboch strán. Ale je to dobré. V peci sú rajčiny, ktoré vyberú a rozmixujú do salsy. Jeden zákazník to chce extra štipľavé, tak mu na platni opekajú malé žlté čili papriky.
Raňajky uzavrieme kornitami a makiatkom.
Dnes joga nie je, lebo začína mesačný učiteľský kurz. Rozhodneme sa preto konečne vytiahnuť päty z Mazunte a ísť si pozrieť Zipolite. Naskočíme na kolektívo a cestou obzerále dedinku San Augustinillo, tvorenú jednou jedinou uličkou popri oceáne. Vyzerá to dobre, možno nabudúce.
V Zipolite končíme na križovatke, asi 150metrov od pláže. Všetko je tu ešte pozatvárané. Prejdeme na divoko vyzerajúcu pláž. Hovorí sa, že voda je plná kadejakých prúdov a neodporúča sa ísť do nej hlbšie ako po kolená. Každý rok sa tu vraj dosť ľudí utopí. Vo vode nevidíme nikoho až na pár rybárov hádžucich siete. Zato na brehu sa prechádza dosť veľa postarších pánov iba v klobúku. A keď hovorím, že iba v klobúku, tak tým myslím, že okrem klobúka nemajú zhola nič na sebe. Ani len bielu prdel. Takýchto pánkov je tu viac ako oblečených.
Zipolite je známe nudizmom. Ako kráčame plážou objavia sa aj nejaké ženy, no muži rozhodne prevažujú. V priebehu dňa vidíme holotrtov všetkých tvarov a foriem. K si spomenie na film, kde hovorili, že telo treba viac využívať zamlada, že potom už zostarne a nie je to taká sranda.
Na konci pláže je už celkom výpek, tak zapadneme do vábivo vyzerajúceho podniku s farebnými sedátkami. Prihovorí sa nám jeden naháč, čo si tu pri fľaši vody číta ebook. Ja idem pozrieť menu a K trénuje rozprávanie sa s naháčom. Moc jej to nejde.
Podnik nie je moc drahý a máme super sedenie na pláži, tak si spravíme nedeľu na pláži a zostaneme až do západu. Pýtame sa obsluhy, kedy bude HH a on, že či chceme teraz. Reku hej. Tak nám donesie dve malé mochitká za 60Pesos. Od predavača kožených kabeliek si K jednu vyberá tak, aby sa do nej zmestil foťák a telefón. Na obed si sadneme za stôl a pochutnáme si na krevetách a rybom filé. Potom sme naspäť pod slnečníkom a čítam si knižku. K vyberá fotky na notebooku. Pláž je pol oblúková, takže z tohto miesta vidíme vlny na opačnom konci zboku. V strede sú skaly a za nimi surfujú traja surferi. Pláž sa medzičasom zaplní a objavia sa polonudisti. V trenkách prídu ku vode, okúpu sa nahí a potom sa zase oblečú a idú sa schovať pred slnkom. Robia to tak aj ľudia v našom podniku. Od dedka s fúrikom si kúpime predražený kokos (35) a on nám nemá vydať 5ku, tak hovorí, že sa vráti, keď bude mať. Do konca pláže to už nerozmenil a potom sa nevrátil.
Pri západe sa objaví aj nuda plážové miminko. Celé je holé, len na hlavne má miminkovský klobúčik. Objavia sa predavači koláčikov, tak skúšame ananásový a napadne nás na ísť si objednať večeru, nech ju máme ku západu. Potom sa blíži chlápek s plastovou bandaskou, tak žartujeme, že asi predáva olej na spálené pinďúre, no nakoniec je to mezcal.
Západ je úplne super mega špica. Ľudia sa povyzliekajú a naskáču do vody. Jedna nahá ženská akrobatka jogy urobí mostík hlavou k moru. Tak s K žartujeme, že je zle otočená, lebo vietor fúka od mora a ona mu otŕča nesprávny koniec.
Pri platení (540) nás v reštike strašia, že chodia len Taxi, ale keď je feria v Mazunte, tak ešte pôjdu kolektíva. Autá chodia, ale opačným smerom. Naším skoro nič. Vnútrozemím prídeme až na križovatku a ani tu nikto naším smerom nečaká. Po chvíli sa objaví partička, ktorá chce ísť do Oxxo (naším smerom na diaľnicu) a do minúty ide okolo auto. To zisťuje kto kam ide, otočí sa a za mierny príplatok nás zobere domov (15 miesto 10). na pláži sme mali len jednu chobotnicu, tak sa ešte dorazíme pizzou a malým pivkom.
Malá s copmi dobehne pozrieť, či je ešte pizza a naradostene ide oznámiť, že majú. Nekúpia jej ju a tak nám len smutne máva z odchádzajúceho auta.
D091: 15.01. 2018 Mazunte → Huatulco
Všetko je dnes po včerajšej megapárty zavreté, tak kupujem bandasku vody na ulici. Rozlievame ju a pár litrov odnesiem do práčovne, lebo to už nemáme ako spotrebovať. Zo zálohy vyplatím pranie (40) a ešte dostanem dvacku. Problém je s pivovými fľaškami, lebo obchod je stále zavretý.
Kornitá dnes nemajú, tak zbehnem do pekárne na plážovej ulici. Majú tu dobré čoko koláčiky (5) a teplú jablkovú tortičku (18).
Babka s dcérou striehnu na náš odchod alebo vyprevádzajú zúrivých party smažičov.
Nasleduje posledná joga s May. Dnes nás nedáva úplne dolu, je akási spomalená.
Obedujeme cuketky s nedorozumením. Chceli sme zapekané a aj si to tak zaznačila, no dostali sme smotanové. Vrátime aj pivové fľašky, leob medzitým už otvorili
Presun do Huatulca je plynulý– colectivo do Pochutla. Tam prejdeme na stanicu minivanov a rovno nám naložia vaky do zadu a posadia nás vedľa šoféra. Pochutnávame si na kokose zo včera a 50km ubehne ako nič (2×27). Ubytko sme si bookli cez AirBnb. Prešlapeme tam cez milé mestečko, ktoré vyzerá ako na divokom západe. Domáci sú milí a ochotní. Od radosti z hladkého priebehu si dáme pivko a ideme do mesta. Cestou sa zastavíme na ceviche. Milé je, že všetky glutamanové omáčky sú extra, takže ich môžeme vynechať. Zbehneme na kyslú kávu do pekne vyzerajúcej kaviarne, kúpime Katke slnečné okuliare a obzeráme nenormálne drahé plavky. Potom sa vyberieme k moru. Cesta do zátoky je vybudovaná turistickou agentúrou. Predimenzovaná a prázdna. Na konci je pár hotelov a malá zátoka s prístavom pre megalode. Na malej plážičke je partia pripitých Američanov. Okúpeme sa, dáme si pivo a ideme naspäť.
Pýtame sa domáceho, čo na večeru a on nás odprevadí do prázdneho podniku. To sa nám moc nepozdáva a tak sa radšej vrátime do plnej reštaurácie kúsok od bývania. Dáme si chobotnicu a filet z ryby. Po večeri si ešte dáme prechádzku námestím. Všade sú tu predavači pred obchodmi a snažia sa nás zlákať dnu. Vedľa nás je bar a predajňa piva, kde majú dve malé Corony za 20ku. Tak si ich zoberieme na náš balkón, nech nám ide práca lepšie od ruky. Bar sa celkom rozbehne a hudba a vrava sa z tade ozýva dlho do noci.
D092: 16.01. 2018 Huatulco
Raňajky si nájdeme na TA. Majú tu celkom slušnú kávu, ale porcie sú na Mexiko malé a pečivko poslabšie. Na stanici sme rozčarovaní z možností presunu do Cancúnu. Na zajtra majú dobrú cenu, no ja musím telefonovať, takže pôjdeme až 18teho.
Ideme si omrknúť supermarket. Majú tu dobrý výber vína, tak sa chvíľu pohrávame s myšlienkou na piknik, no máme dosť práce, tak to nakoniec neriešime.
Na obed zapadneme na denné menu. Ako predjedlo mám ryžu s banánom. Ku jedlu dostaneme aj ovsené mlieko vo veľkom džbáne. Plávajú tam aj kúsky melónu a zelenej želatíny. Na záver máme aj dezertík – kúsok creme bruile s karamelovou omáčkou. To všetko za 60Pesos.
Pracujeme na balkóniku a musím si nájsť slúchadlá, tak ma rozptyľujú uškriekaní Amíci dole na ulici. Večeru hľadáme tiež podľa TA, no podnik je po dlhšom hľadaní zavretý. Zapadneme vedľa, kde dostaneme ako predjedlo štipľavú grilovanú papriku, cibuľu a kukuričné čipsy s fazuľami a syrom. Podnik je plný a jedlo chvíľu trvá. Krevetové tacos sú trochu prepálené koktajlovou omáčkou, no burita s rebierkami sú fantastické. Tri malé buritká majú na sebe položenú tenučkú kosť – rebro z grilu. Mäso je už v burite spolu so syrom. Je to fakt výborné.
D093: 17.01. 2018 Huatulco
Po pracovnom telefonáte ideme na stanicu kúpiť lístky na bus do Cancunu. Stojí to toľko isto ako online. O 500 viac, ako včera.
Cestou späť sa zastavíme na menučko u babky. Riedka rajčinová polievka plná kolienok, parádna voda s guajáva džúsom a kuriarko v čiernej pikantno kakaovej omáčke (mole) stojí 45 Pesos. K si dá obľúbenú tlajúdu so syrom a klobáskou (40). Jej vodu nerátajú, ale necháme im za ňu na tip.
Na večeru ideme podľa TA. Vyzerá to dobre. Je tam už jeden americký párik a kým dojeme zaplní sa to postaršími párikmi hlasito ukecaných Amíkov. Dosť to kazí atmošku. Nepomáha ani cinkanie mikrovlnky a čierne stopy po Maggi na podusenom rebierku. To včerajšie ogrilované bolo oveľa lepšie. Škoda. Prázdne to tu vyzeralo celkom fajn, ale jedlo je hlavné a to zmrvili. Rozhodneme sa ísť si napraviť chuť tam, kde sme boli včera.
Je tu ešte plnšie ako včera a brutálne teplo. Ale rebierkové burritá nesklamú a Katkine tacos su tiež fajn. Prekvapivo grilované papriky dnes neštípu. Veľmi.
D094: 18.01. 2018 Huatulco
Zavčasu ráno vrátim bandasku s trochou vody, nakúpime ovocie v zelovoci a pečivko v pekárni a poďho na stanicu. 08:30 nám ide bus do Salinas. V buse je taká zima, že od hladu zjeme celý náš proviant. V Salinas Cruz šlapeme zo zastávky Sur na stanicu ADO, dáme si obedík v lokáli oproti stanici a poďho na 24hodinovú jazdu do Karibiku. Proviant sme nedokupovali, veď reku bude kopec zastávok. Okolo piatej sme už fest hladní a mávame zriedkavé 5 minutové zastávky. Na jednej vybehnem kúpiť niečo pod zub a vidím ako do busu nastupuje predavač popkornu. Tak sa vrátim, kúpim K popkorn a vybehnem zas von, do obchodu, z kade je popkorn nakúpiť do zásoby ešte aspoň jogurty a Snikers. Šofér hovorí, že zastávka na jedlo bude o 15 minút. To ma ukľudní, ale nie na dlho. Po hodke nadobudnem pocit, že hovoril, že bude 15 minútová zastávka a nie o 15 minút. Po ďalších 30 minút nakupujem zase raz popkorn a žemľu s rezňom. Potom príde veľká zastávka (15 minútová) a ja idem obzrieť jedlo. Je tu viacero obchodov, dokonca aj nejaká pizza, Subway a Burgerking. Keď sa vrátim k busu ten tam nie je, ale aspoň K mi tu nechal. Zhodneme sa na BK, tak zbehnem po dvojitého Whopera. Kým sa vrátim je tu už aj bus. Myslíme si, že bol vypustiť záchod. Napchatí sa pokúšame spať. Za nami sa uvoľnili dve dvojsedačky, tak sa rozvalím s nohami cez uličku. Občas ma niekto klopaním prebudí, keď ide na WC, jeden expert sa ma pokúša obkročiť. Inak sa snažím spať a ku koncu, keď sú už všetci vyčúraní sa mi to aj celkom darí. K stačí pôvodná dvojsedačka. Nejako sa do nej naskladá. V buse je riadna zima.