D29: 16.08.2017 Lublin, PL → Zamość, PL → Lviv, UA
16.08. vyrazíme zavčasu a robíme si kľudné ránko v Zamošči. Majú tam nedobitné hradisko, ktoré si spolu s mestom podľa svojích predstáv dal nadizajnovať bohatý zemepán. Radosť zo spanilej jazdy po novo vyasfaltovanej E371 nám pokazí až šóra na colnici do Ukrajiny. Tam nás síce po chvíli pustia dopredu – asi kvôli EU značke, no aj tak zostaneme 4 a štvrť hodku stáť na slnku a čakáme na bohvie čo. Sme hotoví, vypijeme aspoň 4 litre vody, vôbec nejdeme na záchod. Ešte že sme mali nejaký syr a kabanosy v chladničke. Potom už len frčíme vyprahnutou krajinou plnou koní ťahajúcich povozy, starých lád a iných šrotov, stále po fajnej asfaltke vkĺzneme do čarovného Ľvova.
Parkujeme pred hostelom na dohodnutom parkovacom mieste zadkom natesáka ku autu za nami, aby sa nedal otvoriť kufor. Po sprche bežíme do mesta na neskoršiu večeru. Sú tu všade krásne budovy i keď často v dosť zlom stave. Jednu budovu namaľovali celú na ružovo aj s chudákmi corgoňmi, ktorí teraz vyzerajú dosť gejovito. Povedal by som, že sa mi to zdá ešte malebnejšie ako Riga. V sámoške na kraji centra predávajú hlavne vodku a pivo, tak nejdeme proti prúdu. V centre je všade kopa ľudí. Veľa domácich vyzerá, že sa promenáduje v najlepšom oblečení čo majú. Vytipovaná naj reštika je do nedele vyrezervovaná, tak ideme do pivovaru „Pravda víťazí„ cez ulicu. Tam berieme v suvenírovom obchode fľašu piva „Obamovu Nádej“, ku ktorej nám na bare dajú dva poháriky, aby sme si to mohli vypiť za stolom na námestí. Keď chcem fľašu zaplatiť, podáva mi chlápek pri pokladni do ruky druhú, tak mi chvíľu trvá, kým pochopí, že ja už jednu fľašu mám.
Kým posrkávame pivo obzeráme davy. Od obsluhy objednávame rebierka a akúsi miestnu špecialitu – bigos. Zo špecility sa vykľuje bageta natretá zemiakovou kašou s vrstvou kyslej kapusty a dvoma norimberskými páročkami v strede. Rebrá sú ale brutálne veľké, dosť pre dvoch. Ten bigos bol úplne nadbytočný. Zastavíme sa v prezdobenom kostole, ktorý mi honosnosťou pripomína pozlátené chrámy z Quita. Na izbe ešte kukáme GoT, aby nám trochu pretrávilo.
D30: 17.08.2017 Lviv, UA → Humenné, SK
Kulinárske ránko si 17.08. po esprese a trojuholníku pizze na stojáka zadáme v cukrárni Veronika.
Teplé šatôčky plnené malinami sú neskutočné, fajná je aj štrúdla a pusinka s mandľami. Čaj dostaneme do veľkej luxusnej konvice. Ceny sú ok, až na štrúdľu. Tá bola na váhu a porcia vyšla cez 4EURá. Zámena peňazí v banke je celkom otrava. Tetuška vypisuje lajstrá a na záver to treba celé podpísať.
Pred čekoutom ešte trochu pobrázdime mesto, potom sa po odubytovaní rozhodneme pre presun na SK.
Cestou zapadneme do poctivého obedovníctva, kde máme 3 chodový obed za 3.5EUR. Nie je to málo ale fajné.
Krásny asfalt nás vedie chrbátmi pohoria do búrky sršiacej bleskami. Naša spanilá jazda skončí 50 km pred SK hranicami. Hľadáme Finlandiu v obchodoch pred hranicami, až sa nakoniec v zúfalstve spýtam, kde ju kúpiť a tam mi povedia, že v Duty Free. Ideme teda ku hraniciam, natankujeme a keď zbadám závoru pýtam sa chlapíka, či je pred nami ešte Duty Free. Tvrdí, že nie je. Pýtam sa, či posledné búdky pri ceste boli Duty Free, že nie. Povieme si, že sereme na fínsku vodku a ideme na závoru, kde nám vojak podáva lístoček s číslom dva. Akože sme dvaja v aute.Nekonečne dlho stojíme v šóre asi 12 áut. Vôbec sa to nehýbe, iba občas prefrčia autá s SK značkami a po colnej kontrole, kedy vojdú dovnútra frčia cez hranice ďalej. Naveľa naveľa sme na pasovej kontrole a colnicu sme preskočili. Katka ide teda na colnicu a tučný colník na ňu čosi nahúkal ale asi chcel od nej iba všimné. Nakoniec to ale ide aj bez úplatku a stojíme pred Duty Free medzi dvoma colnicami. Platí sa tu eurami a majú bežný západniarský sortiment. Ceny sú naozaj vcelku nízke. Nie ako na letiskách. Slovenský colník sa nás pýta, či dovážame alkohol (áno, liter každý), cigarety (nie nefajčíme), koľko sme tankovali (plnú) a koľko máme najazdených kilometrov (dosť). Všetko si zapisuje, no nekontroluje to.
Po dvoch a pol hodke sme na ceste do Humenného. Boh nás ochraňuj! Cesta je dosť naprd, nie až taká zlá ako na Ukrajine, ale horšia ako všade inde. Tešíme sa na rezníky u tety Hely.