D19: 15OKT2024 Huaraz: Laguna Llaca, 4.474m (Ranrapalca ľadovec)
Mal to byť super trečík, ale pre nás to bola denná mora.
K cez WhatsApp dohodne Colectivo Pitec a dedko nás ráno za prirážku 5S na hlavu vyzdvihne z hostela.Cestou dohora – za mestom berieme aj lokálnych Kečuáncov. Nastúpi veselá babka, drkoce s druhou bezzubou, ktorá pristúpi neskôr. Priskočí aj dedko s motykou a mačetou.
Smola začína asi tu, nie je moc turistov a tak nebude ani veľa áut naspäť. Z hodnotení na Google Mapách vieme, že tam nejakých ľudí aj nevyzdvihli. Vykladáme 6 ľudí na Churup a na Llaca pokračujeme 4ks, my a Mexičan s Austrálčankou. Kúsok sa vrátime asfaltkou späť na rozbočku a potom je to 30 minút drncačka offroad. A aký brutálny! Po tejto ceste by som sa bál aj v 4×4 Hiluxe a nie to na obyčajnom mikrobuse veteránovi.Pred serpentínkami do kopca šofér zastane, vyloží nás a K paličkou začne do prachu kresliť cestu. Kde máme akú skratku zobrať. A vraj je to dobre značené. My frajeri máme navigáciu, tak si to ani neodfotíme a ani sa na to moc nesústredíme. Čo na nakoniec ukáže ako osudová chyba. Dá nám aj časové hranice. Je 9 ráno, o druhej máme byť naspäť. Najneskôr 2.30.
Slušný stupák k bráne parku ide poza serpentínkovú cestu až na menej strmý úsek. Mladí nám zdrhnú z dohľadu a my ideme sami. Pri jednej jedinej tabuľke so šípkami doľava a doprava nevidíme z cesty žiaden chodník, a tak pokračujeme cik-cak po ceste. Oproti nám sa vynorí párik z auta. Stretneme sa na polceste a spolu hľadáme skratku. Oni sa už raz stratili. Mexičan, čo vyzerá ako Ind hovorí „I like your watch” – páčia sa mu moje hodinky. Tak mu vysvetľujem že sú japonské, kúpené v Japonsku. Uznanlivo po indicky prikyvuje.
Naša trasa v Locus nemá žiadne skratky, no ideme podľa nej doprava z cesty do dolinky, kde sa pasú kone a hovädzí dobytok. Dolinkou sa kľukatí potôčik. My ideme pravou stranou, aby sme ho nemuseli preskakovať. Párkrát K nesmelo naznačím, že by sme mali prejsť viac doľava, lebo tam je naša trasa, no ona to nemá moc rada a tu vpravo vyzerá byť aký taký chodník. Samozrejme, že keď sa potok rozšíri, príde úsek, kde po pravej strane už nevieme pokračovať, tak sa pár minút vraciame, hľadáme brodisko, vyzúvame sa a ideme na druhú stranu. 15 minút v prdeli.
Dolinka končí strmákom s vodopádom a dvoma možnými cestami. Čas nás tlačí a tak vyberám ľavú na chatu. To sa K moc nepozdáva, lebo neuvidíme pleso, kvôli ktorému sme prišli, no nemáme moc na výber. Svoju nevôľu ani moc neskrýva a tak internou debatou strácame drahocenný čas a posledné zvyšky ako fyzickej tak aj mentálnej energie. So silami sme na dne. Riedky vzduch nás zabíja, časový stres ničomu neprospieva. Nakoniec sa vyberieme strmákom kolmo hore k lagúne, na ktorej je vybetónovaná priehrada kvôli povodniam. Idem po strmom z kameňov urobenom útvare strmo hore. Asi to nie je chodník ale skôr ochrana na potrubie v zemi. Po každých dvoch – troch krokoch lapám po vzduchu. Z vrchu vidím ako z chaty odchádza náš párik ale ešte tam stoja nejaké auta. Sme riadne pozadu a naša jediná šanca je, že nás niekto zvezie. Zbehneme k plesu, K to potom rovno otáča na chatu, ja ešte vybehnem kúsok vyššie, pofotím pleso a kým sa vrátim späť do výhľadu, vidím odchádzať posledné auto. No fasa, tak to už fakt neviem ako to stihneme.
Bežím dole za K, tá sa na chate dozvedá, že jediné auto čo zostalo dnes nikam nejde a dole je to 2.5 hodiny. My máme 1.5 hodiny. Pýtam sa ho, či to stíhame. Tvári sa, že hey. Bohvie či mi rozumel. Vraj sú dole cestou ešte nejaké autá. Tie by nás mohli zobrať. Pálime dole a tu začínajú problémy. Z tej rýchlosti sa mi začína podvrtávať ľavý členok. Jedno auto, čo sme videli cestou hore tam už nie je, ale v diaľke vidíme kombík a k nem zo svahu schádzajú ľudia. Kričíme a snažíme sa pobehnúť. K autu prichádzame zarovno s druhým človekom, belochom. Prvý bol domorodý sprievodca. Nakladajú veci a my vysvetľujeme vodcovi, aký máme časový problém. Vypočuje si nás a povie, že majiteľ auta sa musí rozhodnúť. Šoférovi ponúkame aj prachy. Beloch len tak stojí, ani slovka neprerečie a pri zmienke peňazí ho vodca začne nakladať do auta. Už si v duchu mädlím ruky, že ideme hovoriť o sume, no šofér stroho povie nie a ide za volant. Vodca začne s pesničkou, že chudák beloch zaplatil veľa peňazí, že teda nie. WTF??? rezignovane sa vyberiem za autom, no K je pekne nasratá. Auto pomaly mizne v cikcakoch a naša jediná šanca je tie cikcaky skratnúť. Ideme po kraji cesty a hľadáme náznak cestičky. Nikde nič nie je, tak sa vyberieme strminou dole. Našťastie máme paličky a aj terén je celkom kooperatívny. Príjemne sa doň zabára a nešúcha to. Ale aj tak je to zaberák, ak padneme, tak sa zošuchneme až na cestu pod nami. Prídeme k ceste, no sme tak 3 metre kolmo nad ňou. Musíme trochu viac traverzovať, aby sme na ňu prišli. Cválame po ceste a podvrtávanie členku je horšie a horšie. Mám pocit ako by som chodil na vysokom opätku a podrážka je zbytočne úzka. Keď pozerám do mapy musím zastať, inak zle.
Keď sa blížime ku druhým cikcakom, začneme opäť hľadať skratku a teraz ju konečne objavíme. Skratka končí pri tabuľke. Zdola sme ju nevideli. Časovanie ktoré nám dal chlapík je založené na týchto skratkách, no ani trasa a ani mapa tieto skratky nemá.
Blížime sa k poslednej odbočke z cesty, tak to stále monitorujem, aby sme to neprepásli. S načatým členkom so už aj dole kopcom pomalší ako K a tak ju navigujem z diaľky. Zoberieme skoršiu odbočku ako tú ktorou sme prišli, tak ju to trochu udivuje. Debatujeme to na diaľku a tá strata pozornosti spôsobí také podvrtnutie, že končím na zemi. Dole hlavou. Neviem sa ani postaviť. Nič nebolí (ak nerátam členok). K sa musí vrátiť, aby ma pozviechala. Berie vak a zase vyrazí stopovať náš odvoz. Máme šancu, i keď za cenu môjho členku. Pomaly sa knísam po skalách no ešte dvakrát to príde. Zakaždým je to brutálnejšie. Už fakt krívam. K to dáva za 1:15. Ja sa dokníšem asi za 1:32. napchám sa do auta a začne popŕchať. Aspoň, že to som stihol. Šofér nás tak vystresoval, že som čakal, že do 4 sekúnd vymení všetky 4 gumy a vyrazíme ako Schumacher smer zastávka Churrup po zvyšok posádky. Hovno hovno zlatá rybka. Ten šulin si pozerá nejaké videá na telefóne a tvári sa , že ním vytýčený harmonogram bol len také ľahké odporúčanie. Keby ma nebolí ľavý členok, tak ho nakopem oboma nohami do riti, naraz.
Aspoň potvrdí, že taxikár s vodcom a belochom sa zastavili a povedali mu, že asi budeme meškať. Tak to sme ani nečakali.
Kokos, ja sa idem zabiť, aby som to dal a chalanko si tu pozerá YouTube. Mňa asi mrdne. Ten ním zadelený, brutálny časový stres bolo to najhoršie, čo sme doteraz mali.
K hovorí, že párik bol len 20 minút pred nami. Nechápem čo všetkou cestou robili, lebo vyrážali min 30 min pred nami.
O 15:00 berieme Čurupákov v Piteku. Sme tam načas ako švajčiarsky taxík. Nejdem opakovať, že to bolo za cenu môjho členku, ktorý sa bude ešte X týždňov hojiť. Berieme aj austrálsky párik, ktorý s nami nešiel hore. Naša mladá austrálka sa k nim nepriznáva. Na schodíky nakladáme aj našu veselú babku, staršiu pani s vnúčikom a novú babku. Vnúčik nastupuje s vajcom (slepačím) a na to aký je malý pomerne slušne obje celé bielko. Zostane mu len žĺtková guľa, ktorá mu asi neberie, lebo jeho babka ju posunie spolucestujúcim babkám. Malý síce trochu (viac) plačom zaprotestuje a jedna babka mu svoju polku vráti, no on si ju rozmaže po perách a polka skončí na zemi.
Malý za štverá hore dole po babkách, našej žĺtkovou rukou pocapká klobúk a dvakrát jej ho zhodí z hlavy. Za mojou pravicou sedí beloška, ktorá sa dosť neskoro uvedomí, vytiahne skicár a peračník s farebnými ceruzkami, v ktorom zakaždým prekliate dlho hľadá tu správnu farbu a pustí sa maľovať scénku na schodoch mikra. Malého zaujme ešte viac ako moja chlpatá noha a druhé vajce natvrdo. Vojdeme do mesta a babky postupne vystupujú. Pozerám za seba a som prekvapený, že mladá to ako tak stihla.
Je už skoro 4 no v Tourist Restaurant Eli’s majú ešte menučko za 12. dáme si teľacie, čé sa rozpadá na vlákna s fazuľou a ryžou. K má cestovinové rúry s so smotanovo paprikovou omáčkou a prepraženým rezníkom na prírodno. Je toho brutálne veľa a zatiaľ co s my bojujeme s jedlom, servírky bojujú s niekým mimo záberu. Asi umývačom riadov, lebo podchvíľou mám pocit ako na veľkú noc. Jedna alebo druhá jačiac vybehne. Potom sa zbadá a upraví a nenápadne zmizne v kuchyni. Jedlo je fakt fajn, z posledných síl zjeme mäso, no prílohy už nedokážeme dojesť.
Nabudúce si musíme zobrať viac sladkostí, lebo nebol čas na jedlo, takže sme boli aj vypálení a asi sme aj málo pili, lebo nebol čas na filtrovanie vody.
D20-21: 16-17OKT2024 Huaraz, oddychové dni
Členok držím v kľude a namastený Diclofenacom. Ráno mávame pekné výhľady z okienka na Huarascán. Raňajky stíhame na hosteli (najradšej máme guacamole a čerstvý chlieb). Obedy dávame u Omara, je to najbližšie a konečne aj zvládneme zjesť celú porciu.
V rámci rekonvalescencie sa konečne domotkáme na trh (Mercado Central). Katka naviguje trhoviskom, tak ideme asi najdlhšou možnou cez všetky mäsiarstva čo tu majú i keď na mäso sme neprišli. Musíme nakoniec vyjsť z tržnice, aby sme sa nadýchali čerstvejšieho vzduchu. Aspoň si kúpime koku. Potom vojdeme dnu a obzeráme ovocie a ryby. Tie smrdia ešte viac ako mäso. Skúšame sa vyhýbať mäsovej sekcii a zháňame sitko na kávu. To sa nepodarí a tak kupujeme aspoň magnetky a amarantové (kiwicha) guľky. Vonku z tržnice sa pýtame na sitko a pošlú nás do rožného obchodu. Malé sitká majú len plastové, ale aspoň extra husté s dvoma vrstvami plastovej sieťky. Chceme to na kávu, lebo na hosteli majú len nekávu a mletá čo sme si kúpili má veľa hrubých kúskov, čo nechcú sadnúť na dno. V uličke si u dedka kupujeme aj kvety – žlté kálie (12ks za 15Sol).
Vonku predávajú aj cevichoco a objavíme ulicu, kde majú samé pečené prasiatka, no už sme najedení.
Nasledujúce dni volíme v rámci rekonvalescencie organizované výlety. Náš hostel ich má v ponuke niekoľko, tak nemusíme ani nikam chodiť. Za posledné roky a hlavne po CoVide tu stúpol počet lokálnych turistov, domáci z Limy sa privezú na víkend nočným busom a preskúmavajú okolie. Ceny sú viac menej štandardizované, pohybujú sa od 50 do 60 dolov za výlet. Huascaran NP vstup je mimo ceny, ako aj cena do múzea.