D033: 10.12. 2018 Kuala Lumpur → Langkawi
Na posledné raňajky sa obaja zafliaskame od kari nudlovej polievky. Rezance sa nám šmýkajú z paličiek a fŕkajú zafarbenú tekutinu z polievky. Na záchode bolo dnes sklamanie. Oba boli obsadené a nakoniec som skončil v pravých dverách, kde sprška nefungovala. Skúšal som to opraviť, a zase som sa celý ostriekal. Nakoniec ma napadla spásonosná myšlienka. Posunul som sa viac dopredu a použil dámsku. BINGO! Zásah do čierneho.
Na nové letisko (Skypark) by podľa nášho reserču mal ísť bus 772, tak to ideme zisťovať na stanicu. Moc sa tam doho nedozvieme, ale podľa svetelnej sidnalizácie chodí každú polhodinu.
Pobalení ideme na obed ku Číňanom na stanici. Je kto klasický kopitian na otvorenom rohu. Po krajoch sú stánky s rôznymi jedlami a vo vnútri sa je. Je to tu riadne veľké a dosť plné. K si vyberá tofu a brokolicu. To jej dajú do brokolicového vývaru. Ja si dávam kura s prasaťom. Jedlo nám donesú na dvakrát a zakaždým ho hneď platíme. Aj čaj si účtuju samostatne úplne iní ľudia. Zabudnú nám doniesť ryžu, tak ju nezaúčtujú a potom keď ju donesú platíme ešte aj za ňu. Je to haluz, ale je to dobré.
Vrátime sa po veci a ideme na stanicu. Pýtame sa pánkov za okienkom, no stále si myslia, že ideme na hlavné letisko. Buso 772 (R3) na Subang letisko stojí na zastávke so zavretými dverami, šofér vnútri nás ma na saláme. Dôjde jeden z pajkov z dispečingu, ktorému medzitým došlo, že ideme na Subang, zaklope šoférovi a ten nám hovorí, že to trvá tak hodku a ide o 5 minút. Cesta stojí 3RM. Nastúpime no chlápek nemá vydať. Posiela ma niekam za roh, nech si rozmením. Na rohu stojí bus, tak ho obídem a tam babka predáva somariny. Jasné, že mi nechce rozmeniť ale niečo predať. Kupujem jedny žuvky za 1RM a s drobnými bežím späť.
Autobus sa pohne a na konci stanice nakladá ešte partičku Indov, čo idú na KL Sentral. To je jedna zastávka metra. Nechápem, prečo idú na bus do zápchy.
Dosť dlho sa moceme upchatým mestom ale nakoniec sme z najhoršieho von a po 75minútach nás šofér nechá asi 150m od vchodu do letiska. Jasné, že sa hneď rozprší.
Moc nerozmýšľame a ideme sa hneď začekovať. Checkin okienká sú za sklom a je najprv potrebné prejsť cez RTG. Tam nám nalepia na vaky nálepky, že sme skontrolovaní. Problém je, že je ešte moc zavčasu a Malindo nás ešte nezoberie. Tak ideme von a hľadáme, kde by sme sa zložili na hodinu a pol. Zapadneme do Starbucks a pri sladkom a drahom frapé čakáme na príhodný čas. Majú tu reklamu, že dodatočný cvrk espressa je za 1RM, tka sa idem spýtať, či mi to dajú na zvyšok ľadu. Teta zobere pohár, spraví mi doň espresso a nechce ani 1RM. Teraz to len chutí fajne, kávovo.
Z čakacej haly ideme peši na vrtuľové lietko pre 72 pasažierov. Po 1h a 15 minútach pristávame na Langkawi. Oficiálny taxík na hotel je za 26RM, no už tu funguje Grab, tak po jednom neúspešnom pokuse ideme za 13RM.
T star cottage je milé prekvapenie. Vyzerá to tu pekne, len na izbe je vnútri brutálne horúco. Vetráme to von a ideme na výbornú večeru do Kaktusa. Sme na ostrove bez daní, tak tu majú lacné pivo (od 4.5RM). Sparená morning glory, opražené hodvábne tofu sú super. Fish and chips je poslabšie, ale tak už si to nabudúce neobjednáme.
Boli sme len pár hodín v klíme a už znova cítim hrdlo. Je to strašné.
D034: 11.12. 2018 Langkawi
Ideme sa prejsť po pláži, otestujeme vodu v slípoch a potom pokračujeme cez pláž až do mestečka. Nachvíľu sa chladíme v obchoďáku s hovňakými obchodmi a potom ideme obzrieť duty free obchody. K hneď objaví malú zlatú 2decku Bombay Sapphire ginu, tak to potom voláme Bombajček. Po chvíli nájdeme aj litrovku (59RM) a v inom obchode bez alkoholu majú aj tonik s príchuťov trpkého pomaranča. Tonik údajne obsahuje chinín, tak budú mať komáre z nás radosť.
V Mekesi vedľa duty free máme net, tak si po kávičke s mafinom objednáme Grab za 4RM na hotel, lebo máme už celkom dosť a 85centov za taxík nie je tak veľa. Jasné, že zase čakáme z druhej strany ulice a čudujem sa, že šofér má spolujazdcu. Dúfam, že sa zmestíme. Až keď nastúpime pochopím, že spolujazdec je šofér. Tí pakovia to tu majú celé naopak.
Na hoteli si dáme načapovať fľašu ľadovej vody na riedenie sladkého toniku. Chceme ho zajesť krekrami, tak pár naberiem do misky a odnesiem K von. Ešte niečo robím vnútri, keď K vreští, že jej makak žere krekry.
Bežím na terasu, oproti mne beží K a cestou rozlieva sladký gin-tonik. Na terase si sedí makak Guliver, v jednej ruke drží misku a pochutnáva si na krekroch. Keď ma začuje, dvihne hlavu, hodí na mňa pohľad, že „viac už nie je?“, napchá si zvyšné krekry druhou rukou do huby a elegantne zmizne. Zostane po ňom len prázdna miska a opité mravce potácajúce sa po terase celý zvyšok dňa.
Podvečer dohadujeme ubytko až do 30.12. Z 58RM na Agode nám to nakoniec dajú za 50RM. Nemáme toľko hotovosti, tak zaplatíme len 15 nocí, že zajtra zbehneme znovu do bankomatu.
V Kaktuse večeriame výborné sépie na thajský spôsob. Vypražené a v štipľavej omáčke. Vo vedľajšom hoteli asi prebieha vyčudzovačka proti komárom, lebo z tade idú kúdole dymu.
D035: 12.12. 2018 Langkawi
Privstaneme si a prejdeme sa po pláži do mesta. Potrebujeme hotovosť, tak vyberáme z bankochmatu všetko, čo sa dá, aby sme dokúpili zvyšné tri dni ubytka do 30teho. Potom nevieme čo bude, ale snáď budú mať aspoň stan na tie dve plné noci.
V stánkoch predávajú kadejaké vtipné tielka, tak si jedno kupujem – „tehličky na bruchu prídu čoskoro“. Obedujeme decentnú pizzu a farmárske raňajky v Red Tomato. Je to fajn, pizza chutí ok, ale nemali kapary, syčáci. Pizze majú iba dve, červenú a pestovú a človek si dáva navrch čo chce.
Celkovo máme z mestečka táký Chorvátsky pocit. Je to tu celé hlavne pre turistov, zjavne sme pred sezónou, lebo ešte dosť ľudoprázdne. Ale kapacity sú tu neuveriteľné.
Cestou na véču sa s nami fotia ázijskí turisti, možno domáci. Najprv som myslel, že chcú aby som ich odfotil, no oni chceli aby sme sa my obaja, aj ja aj K s nimi odfotili.
Cactus je neska zavretý, tak skúšame babky obvedľa – Boat restaurant. Je to typ reštaurácie, kde podávajú morské plody na nejakých lodiach. Takých Boat reštaurácii je tu veľa. Dávame si najlepší kokos a dosť sladký čaj z červených ďatlí. V kokose je veľa mäkkej dužiny, tak si na nej pochutnávame, kým príde jedlo. Klíčky sú štandardne fajn a sépia v slanom je dobrá, je toho aj veľa ale vajce je fakt že brutálne slané. Pražené keou teow je fajn, minimálne čierne, no K má po jedle pocit opuchnutia, tak asi v niečom bol glutík. To je škoda, lebo som sa tešil, že máme nový podnik bez práškov.
Pri platení ma babka riadne prekvapí. Pýtam sa jej, či sa dá platiť kartou a ona že hej a začala sa vŕtať v niečom za barom. Myslím si, že nechápe, tak hovorím, že nie keš ale karta. A ona že hej, ty chceš platiť kartou. To už mám pocit, že si zo mňa uťahuje a je ironická. Keď ale konečne vytasí platobný terminál sánka mi scvakne. Dokonca ho má bezkontaktný.
D036: 13.12. 2018 Langkawi
Konečne sme sa dopracovali ku krekrovým raňajkám a puer čajíku. Obed hekujeme tým, že ideme na raňajky do Kaktusu. K objedná deravé palacinky s ovocím a fantastické raňajkové kari v mištičke s ryžou. Platíme len 15RM a tak nám to kari chutilo, že sa tešíme na večeru.
Pred večerou je ale ešte obed a my ideme ku Indom, reku, sme pripravení na kari. Tam nás moc neoslnia a ešte si aj za biednu obsluhu zapýtajú 10percent z účtu. Cestou späť kupujeme dva rôzne toniky a testujeme ich na izbe. Stoja rovnako (2MR) no ten F&N stojí zaprd. Komáre snáď ale budú mať radosť.
Žiaľ večera v Kaktuse až tak neoslnila, lebo sme si dali kari ako ťupíci. Obedy (od 14:00) a večere robí iný tím, a karí stálo za deravú bačkoru. Nezachránil to ani babkin G&T, na ktorý som sa pozval, aby som videl, ako to robí. Do koktejlového pohára plného ľadu naleje do menšej pólky (spodnej) gin – v tomto prípade Gordon`s a doleje to tonikom z plechovky (Schwepes). Na vrch ide ešte plátok citrónu. Je to fajn pitie, celá aromatika sa pomení, keď si človek zaje niečo pikantného.
D037: 14.12. 2018 Langkawi
Dnes cvičíme poprvýkrat jógu na našej uličke. Vynesiem si ventilátor von na terasku, ale aj tak sa pri tom celkom zapotím.
Pred večerou sa ideme prejsť, že si dávame pivo, no je ešte celkom slnko, tak si musíme presadnúť do tieňa pred obchod so suvenírmi oproti.
Kukáme na turistov, ako sa vracajú z mesta s plnými igelitkami a psy, čo behajú po prázdnom pozemku vedľa nás.
D038: 15.12. 2018 Langkawi
Pri raňajkách sme neopatrní a opice útočia v skupine. K jačí ako obvykle. Ja Gulivera nevidím, len samica sedí na dome oproti a kuká, či ju niečím neponúkneme.
Obedujeme zase z raňajkového menu. Dnes majú aj indické raňajky, tak dávame fantastické roti, ktoré chutí ako kroasan. Výborné je to aj s karí, ktoré k tomu podávajú. Jediný problém je indický čaj masala, ktorý je hrozne mliekový a príšerne sladký.
Malá od vedľajšieho stolu behá okolo prázdnych tanierov a plaší z nich muchy revom a grimasami. Je to veľmi vtipné, vôbec by ma nenapadlo robiť hrozivé xichty na muchy.
Konečne sme sa cez pracovné zaneprázdnenie prepracovali na náš prvý západ na pláži a sme plní plážových zážitkov. Celý čas sa tam fotí fialová plavka. Chudá tenká Aziatka sa fotí na nezrkadlovku na statívčeku a ovláda to celé cez telefón. Frajer sa nudí a robí si z piesku kopčeky. Potom ju fotí on a my sa nestačíme čudovať všetkým tým ťahom. Dosť aj pochybujeme o tom, čo tam bude vidno v takom slabom svetle a ešte aj protisvetle.
Do toho obaja pozorujeme ako ku brehu príde loď a ženská so šatkou na hlavne na predku lode sa začne natriasať. Pozerám na to, že či chcú s loďou výjsť na breh a neverím vlastným očiam. Po chvíli natriasania z vody vylezie čln na troch stračích nôžkach-kolieskach a rúti sa priamo na nás. Našťastie pani napredku zamáva kápimu a obídu nás. Sú to záchranári – 2 ženy a jeden muž. Dúfam, že baby vedia plávať a zachraňovať v tých habitoch. Čln vôjde do dvora a pani z predku zoskočí, dotiahne hadicu a umýva kolesá od piesku. Čln si potom nacúva, aby umyl aj predné koliesko.
Vášnivá fialová Azijatka a jej nekonečné fotenie stále pokračuje. Zamilovaný párik jej donesie v piesku zabudnutý mobil.
Párik Indov sa zase vyberie na vodný skúter a obe mamy ich fotia na telefón o sto šesť.
Do toho sa okolo preháňajú parasailisti. Jedného chudáka namočia pekne do vody a až keď sa obzrú, že sa plieska o vodu pridajú a dvihnú ho vyššie. Druhý chudák zase vyzerá že v zákrutke zoberie strom alebo časť džungle.
Do toho všetkého sa prihnie čierny traktor (nite rider), dovezie na predku chápka s bandaskami a začne vyťahovať vodné skútre. Skúter rozbehnú a vyskočia s ním na príves nachystaný vo vode. Predok prívesu rýchlo sklopia, aby sa im to nevracalo naspäť do mora.
Krívajúci chlápek s cigaretkou potom spokojne dotankováva benzín do skútrov. Ešte mu to asi nikdy nebuchlo. Zbytok benzínu ide do auta.
V hoteli na konci páže majú pekný priesvitný a presvietený bazén. Z vonka vidno ľudí ako sa kúpu vnútri. Celé je to ešte nasvecované meniacimi sa farbami.
V Cactuse sa nám podarí výborná ryba, čerstvučká, veľká, chutná ako fish and chips. V kalamároch so suchým chili je polka úrody čili papričiek z Dlhej, no kalamárov tak poskromnejšie. Papriky musíme vyberať von, lebo sa to nedá všetko zjesť.
Pod stolmi sú zapálené špirály proti komárom a vôbec nám to nerobí dobre.
Kukáme haluzné domáce kino: „Searching“. Skoro celý film je z displeja kompíka alebo telefónu. Je tam pomerne málo hraných scén.
D039: 16.12. 2018 Langkawi
Ráno mrholí tak sa trápime s jógou na terase a v chatičke. Moc sa tam nevieme pomestiť. K začína sopliť, tak máme z toho nesmiernu radosť, že ja som sa toho ako tak zbavil a teraz zase ona.
Podvečer sa ideme prejsť do mesta a zasa začne mrholiť. Pre zmenu dnes obzeráme rumy.
Keď si dávame pred duty free pivko prejde okolo nás Čech s harpúnou, čo sme ho stretli na Apo.
Večeriame v mekesi. Smoky burger je celkom chutný, no zrejme je to na úkor glutamanu. Stále leje, tak berieme Grab. Príde nám prvá šoférka, čo sme na Grabe mali. Kým dôjdeme na hotel už neleje, tak sa ideme prejsť na na pláž. Tu nás zožerú pieskové muchy. Minule tu neboli žiadne, neviem, či sme teraz neskôr, alebo je to tým celodenným dažďom.
Večer máme drsný poľský film o Vianociach.
D040: 17.12. 2018 Langkawi
K neprestáva sopliť a cez deň, ked svieti slnko sa naša izba dosť vyhrieva, tak zisťujeme, či by sme sa nemohli presunúť na tieňovú stranu. Že vraj o tretej by to šlo, lebo K2 hneď pri nás je obsadená a S10 o ulicu skôr treba najprv upratať.
Treba nám ísť kúpiť raňajkové krekry, tak sa prejdeme na raňajky na francúzsky kroasant. Ten je fajn, aj s čokochlebíkom, ale drahý čaj (10RM) moc nevýjde. Mlaďas najprv hľadá 10 minút fialkový a kým to celé nachystá odpadávame už od hladu.
Cestou späť kupujeme vo veľkosklade banány, len sme to zmrvili a kúpili sme si banány na dnes. Mali sme si kúpiť zelenšie, aby nám vydržali na viacero rán.
Naleduje klasický obed (raňajky). Dávame momentálne dve malajské (malé kari s ryžou) a jedny indické (roti s väčším kari)
O tretej sa presúvame do S10. Tá je zariadená vo fialových tónoch. Je tu chladnejšie a tmavšie, tak dúfam, že tu vydržíme až dokonca. Máme pekný výhľad na záhradku v džungli.
V kúpelke chýba čapovátko na šampón a mydlo, tak pred večerou vybavujeme mydlo a šampón u recepčnej, čo kŕmi ryby.
Na večeru skúšame nový podnik Woods. Majú tu haluznú pizza – tandori čiken na indickom chlebe. Je to ale výborné a sme spokojní. Aj sépie sú pekné, očistené a estetický naservírované. Len strašne štípu.
Večer K zistí, že nám v kase chýba 10MYR, tak to uzavrieme tak, že som dal chlápkovi omylom 20ku namiesto 10ky (majú podobné farby) a ten beťár mi nevydal. Idem sa na to spýtať a chlapík mi nakoniec 10ku vráti. Pečú tam barana. Je už dosť hodín tak sa pýtam, že či je to na zajtra. A oni že na dneska. Tak to som zvedavý. To bude tak upečené o polnoci, som zvedavý, kto to bude kedy jesť.
Zisťujeme, že sa nám nejako rozbili verzie denníku. K počítač bol nejaký čas offline a každý sme písali do denníka nezávisle. Dosť to trvá, kým to dáme celé na poriadok.
D041: 18.12. 2018 Langkawi
Na novom mieste máme menej súkromia, lebo nás vidia z polky uličky, ale zato máme lepší výhľad na jazierko s mega čiernou rybou a veľa zelene. Banány sme si včera kúpili fajné, no boli na včera. Mali sme zobrať radšej tie zelenšie, lebo tieto sa tvária, že zajtra nedožijú. Zjedli sme ich radšej v kúpelni, aby sme na seba neupútavali pozornosť opíc, makakov. Vonku sme si dali len dve krekry. Opodiaľ si fešino v modrých okuliarikoch s hipsterksými bezdrátovými slúchadielkami natiera veselo sendviče s džemom a arašidovým maslom. Volajme ho Džemík, i keď K navrhovala Cukrík – ružový zmetáčik. Sedíme na teraske, popíjame čaj a sledujeme Džemíka ako sa vymknutý vyrovnáva s útokom opíc. Nevieme, prečo ho frajerka vymkla. Asi sa spchuje. Raz ho pustila nachvíľu dnu, ale teraz, keď prišlo na lámane chleba, resp opíc, zase je chudák vymknutý. Najprv zgrajchne sáčok s chlebom a pokúša sa dostať dnu. Stále je však vymknutý. Potom si zapáli cígu, asi je norvózny. Obzerá sa navôkol a my zpodiaľ vidíme, ako sa okolo neho zliezajú opice. Starý hnusný makak sa zakráda prvý, za ním menší. Vtipkujeme, že keby boli traja, jeden zhora a dvaja z každej strany tak to nedá. Horný mu uchmatne cigaretu, ľavý džemíky a pravý chleba. Zostanú mu len oči pre plač. Chalan sa ale nebojí, zloží si slúchatka a na mladého nebojácne otrčí ružový zmetáčik. Dosť je to vtipné. Idem si hneď zobrať noťas, nech si to zaznačím. Akurát konečne vyšla farejrka zvnútra a chalan jej zo smiechom vypráva celé divadlo. Teraz sa tvári ako veľký King Kong.
Už sa nám raz stalo, že nás pri vyčudzovaní komárov pekne vyčudili, tak sa neskôr idem na recepciu spýtať na fogging (hmlenie-dymenie). Recepčná v šatke vyvalí oči „FOKING“? Katke sa nechcelo pred vstupom na recepčné pódium vyzúvať, tak sa na celej scénke len zdiaľky pochechtáva. Ešte mi to úplne nedocvaklo, ale snažím sa urýchlene vyjasniť, že mám na mysli extermináciu komárov a nič neprípustného. Trošku sa ukľudní, ale mám pocit, že sa na mňa začala pozerať akosi úkosom.
Pranie aj sušenie majú u nás po RM5, prášok tuším za 2RM. To by bola fajn cena, ak to dáme jedným sušiacim cyklom a nazháňame aspoň tri kilá prádla, problémom však je, že sušička nefunguje a nemáme to kde vysušiť.
Skúšame teda pranie u pani cez cestu. Tá berie 5.90RM za kilo. Uvidíme zajtra, ako to dopadne, čo nám vybielia, zafarbia alebo inak znehodnotia a v koľkých práčkach bola použitá tá istá voda.
Opice majú svoj akčný deň robia rámus a strašia nových turistov.
Večer je na pláži magická dvojdúha s úchvatnými oblakmi a do gýčového západu vpláva veľká zaoceánska loď Carnival.
D042: 19.12.2018 Langkawi
Ráno máme na teraske pekný červený kvet ibiška. Robím si z K srandu, že má nápadníka – Gulivera.
Džemíček dlho vyspáva a keď vylezie na terasu s chlebom do pár minút je obkľúčený makakmi. Jeden mladší sa handrkuje so smetiakom. Pokúša sa dostať dnu, no nevie odklopiť závoru. Je pravda, že to ide trochu ťažšie. Nakoniec sa nasere a cez špáru medzi doskami vyťahuje voňavé smetie. Džemíček má dnes vonku už aj frajerku a pre zmenu zase ona máva ružovou metličkou na drzé opice.
Pracujem na teraske a riadny Guliver (samec) si sadne pod kvet. Volám K, nech si ho ide odfotiť, lebo je smiešny s červeným ibiškom na hlave. Kým K vylezie z izby Guliver kvet odtrhne zapichne si ho do úst a celý ho zje.
K niečo hľadá a medzi mušľami nájde jednu s uhynutým krabom. Obaja sme sa kukali dnu, že či je prázdna a bola. Nechápeme, kde sa tam ten syčák nabral. Nevedeli sme, či by opiciam chutil, tak sme ho fukli aj s ulitou do jazierka.
Pred Kaktusom navešali na kaktusy vianočnú výzdobu. Svetielkujúce reťaze, guľe a trblietka sú na vysokom, skoro trojmetrovom kaktuse ako by to bol vianočný stromček.
D043: 20.12. 2018 Langkawi
Po jóge ideme do ATM do mesta. Pomaly sa blíži víkend, to jest čas, kedy sú na kartách príplatky, tak sa radšej predzásobime hotovosťou.
Je celkom výpek. Väčšinou nám to tak výde, keď ideme do mesta. Buď prší, alebo sa vypekní keď už sme na ceste a pečie a pečie.
Na schladenie si dávame v mekesi kávičku a dnes dostávame aj kartu. Ešte dve pečiatky a máme kávu zadara.
Objavujeme dnes duty free u Číňana. Pri nákupe alkoholu tu nechce ani pas. 0.5L Carlsberg tu je najlacnejší, čo sme kde videli – 2.90RM. V obchodoch pri vodnom svete sú za 3.1 a 3.2 a u nás v obchodíkoch za 4.5RM. Pred obedom testujeme veľké Saporo (japonské pivo). To ale také lacné nie je. 0.66L stojí 9.5RM. Je ale dobré a v krásnej, brutálne hrubej a nestlačiteľnej oceľovej plechovke. U vedľajšieho Číňana, obedového stánkara si dáme dobré nudle so zeleninou a krevetami a na cestu domov si z mekesa voláme Grab. Je mega teplo, tak sa odvezieme, RM4. Po skorej večeri v Kaktuse ideme na pláž na pekný západ slnka. Vraciame sa skratkou cez rezort na pláži.
D044-46: 21-23.12. 2018 Langkawi
Konečne sa dostávame k rannému plávanie. Pre skratku cez rezort teta na bráne nemá pochopenie, tak chodíme okolo ako ostatní.
Prvý krát plávame smerom sa ku skalám, kde dúfame, že bude čistejšia voda. Tá je žiaľ plná častíc, až je to strašidelné. Blízko pri brehu je v tom ešte piesok, takže nevidno poriadne ani ruky, ďalej okolo skál je to lepšie ale žiadna sláva. Celý čas plávania nič nevidíme, ak nerátam jednu stredne veľkú medúzu – asi ako dve päste. Sem tam ale štipká niečo malé, neviditeľné, hlavne v zhybe za kolenami. Pláž je ešte prázdna, sú tu len zametači a strážnici. Neskôr sa objaví prdkací traktorík čo zametá pláž.
Keď sa konečne dostaneme k použitiu čiernej výživnej masky na tvár, ľutujeme, že doterná opica sa zjavila až potom ako sme si ju zmyli, lebo K ju konečne mohla vydesiť inak ako jačaním.
Predvianočné dni zasväcujeme vystavaním Štedrovečerného menu.
V susednom podniku Yam Yam testujeme pulled beef hambáčik. Ťahaná hovädzina sú mäsové vlákna z rozvarenej hovädzinky v BBQ omáčke. Je to fajn len je k tomu mrte veľa hranoliek. Skutočne zaujme carbonara s udenou kačkou. Kôli moslimom tu nemajú moc bravčových výrobkov, priam by som povedal žiadne, tak často vidíme v menu hovädziu slaninu. Nemám moc chuť skúšať aké to bude, radšej vydržím bez toho až do Európy. Použiť ale namiesto slaniny údenú kačku – hlavne teda vrchnú časť s mastnou kožou, to je už náznak kumštu. Vyzerá to, že je tu konečne niekto so zmyslom pre lokálne ingrediencie. Dokonca k tomu majú aj parmezán, i keď ten chutí dosť organicky, skôr ako pecorino. Špagety sú dobre uvarené a omáčka je skutočne príjemnou variáciou na povinnú tému. Dezertujeme s afogato, ktoré chutí ako poctivá copa cabana z detstva. Aby toho nebolo dosť máme aj brownie s výbornou kokosovou zmzkou. Zmrzka vyzerá byť domácka, naozaj robená z kokosu.
Vianočný pocit chladu prichádza prekvapivo v chladničke veľkoskladu s ovocím a zeleninou pred mestom, kde hľadáme vhodné ovocie. Zima je riadna, ale môžeme si v kľude pokukať čo majú. Berieme veľký ananás a štyri mangá a keď vylezieme von, zarosia sa mi okuliare, že ani nevidím, keď platíme.
V Tshoppe, ktorý patrí k nášmu džungľovému ubytovaniu sme na našu radosť objavili vrecká ľadu za 2RM. Tetušky boli také milé, že nám dovolili si z vrecka odobrať ľad do termosky a zvyšok označili menovkou s číslom izby.
Menu v Katuse postupne prelúskame až ku kačke. A tá je výborná. Údená kačka je nakrájaná na zelenine ako šalát. Je to perfektné, i keď štipľavé. Naštastie sa zelené čili nasekané na kúsky dá povyberať von.
D047: 24.12. 2018 Langkawi
A máme tu Vianoce. Včera sme si požičali skúter, aby sme mohli dnes ráno skoro vyraziť na Sky Bridge. Tak sa aj stalo. Skúter sme dostali bez pohonných látok, tak prvá zastávka smeruje na benzínku. Tá je podozrivo ďaleko, tak radšej cestou zastavíme, K sa pýta na cestu a ja čekujem buzolku. Na benzínke natankujeme 3L, reku do rezervy. Máme neska veľké plány ako obehneme celý ostrov. 1L by mal byť na 25km a stojí pod 50centov, tak nebudeme zbytočne špekulovať.
Jasné, že sa nám cestou podarí na jednej jedinej križovatke zle odbočiť a samozrejme, že na to prídeme až v jednosmerke, tak sa pekne prevezieme celým našim mestečkom, kde sme určite nemali v pláne ísť. Nakoniec sa ale predsa len dostaneme do cieľa, dokonca sme cestou do kopca predbehli zdochýňajúci autobus a auto, čo sa zaň zaháklo. Zaparkujeme a poďho kupovať lístky. Tým, že sme si privstali to nie je až také kritické a po dvoch foteniach sme konečne v kabínke. Tá vyzerá úplne ako zo Štartu na Skalnaté pleso. Ešte aj gastro vozíky tu majú podobné.
Jazda je parádna, dramatická, lano má veľké prevýšenie a chvíľami máme pocit, že sa vôbec nehýbeme, len kabínky na lane smerom nadol chodia hore a dole.
Na medzizastávke sa pekne ofajčíme. Chlapík na nás zrúkne, či vystupujeme alebo pokračujeme. My mu nerozumieme a tak vystúpime. Pofotíme si výhľady, to je ešte fajn, ale potom možno 20 minút čakáme, kým sa dostaneme do kabínky na vrchol, lebo zrazu už skoro nikto na medzizastávke nevystupuje.
Hore navrchu je to paráda, i keď už pomaly začína pripekať slnko. Kúpime si lístok na skybridge a chodníčkom klesáme dole ku začiatku mostu. Most samotný a pobyt na ňom sú rozhodne najzaujímavejšie momenty tohto tripu. Most je do oblúka, aby to bolo zaujímavejšie a boli lepšie rozhľady. Zo začiatku sa normálne bojím pristúpiť k zábradliu, taká je pod nami hĺbka a do bokov tiež prázdno. Načiahnem ruku, chytím sa zábradlia a pomaly sa priťahujem bližšie. Z pohľadu nadol sa mi až zakrúti hlava. Keď pako nadskočí a začne hegať mostom, až mám chuť mu jednu vlepiť. Fotiacky prejdeme na druhú stranu, kde je trochu tieňa a priveľa opíc. Opice sú tu asi len štyri, ale robia takú neplechu ako keby ich bolo sto. Vyžierajú smetiaky, zubami trhajú plechovky z koly pokúšajú sa uchmatnúť nepozorným turistom jedlo z rúk.
Cestou späť je chodníček už hustejší a často stojíme. To nám celkom vyhovuje, lebo do kopca je to celkom fučiačka. Hore sa chvíľku chladíme v klíme suvenírového obchodu a potom prejdeme na druhý vrchol, kde je kaviareň a záchody. Ľadovú kávu nemajú, tak si kupujeme predražené a prečapované lungo (12.90RM) a pocuckávame ho zajadajúc tekvicové semienka.
Zbehneme dole a dáme si obed v hale s viacerými stánkami a potom obzeráme, či sú nejakí ľudia v amerických fastfoodoch.
Pri vstupe do 3D múza sa musíme vyzuť. Premietanie má byť až o pol hodinu, ale hádam bude vnútri menej teplo ako vonku, tak sa ideme pozrieť. Je to celkom haluzné. V každej miestnosti sú po stenách a zemi kvázi 3D obrazy. Na zemi sú vyznačené miesta zkade sa to má fotiť. Ľudia – hlavne teda deti sa potom aranžujú do záberu, ab to vyzeralo, že sú v scéne. Že lezú po strome spolu s pandami alebo na lane unikajú pred žralokom. Je tu toho neuveriteľne veľa a keď predbehneme dav, tak sa občas niekde cvakneme aj sami, prípadne sa necháme odfotiť ochotnými návštevníkmi. Premietanie na záver vo veľkej sále je dosť trapas. Blýskajú tam lasermi a celé to vyzerá veľmi amatérsky a nedomyslene. V ostrom kontraste s pomerne kvalitnými statickými scénami doteraz.
Nasleduje 360 stupňové kino. Stojíme najprv vonku na schodoch a potom čakáme vo vnútri, sediac na stoličkách. Na premietacej guli je nápis a piktogram – „zákaz grcania“. Príde nám to vcelku ftipné. Vnútri najprv ukážu 3D animáciu žralokov a potom sme na húsenkovej dráhe. Pocit jazdy nadvihne trochu žalúdok, ale na grcanie to až nie je.
Nasleduje Trex. Tu to ale po 15 minútach čakania vzdávame, lebo to vyzerá ešte na dlho a pred nami sú ešte vodopády.
Nájdeme motorku a poďho preparknúť to o kus ďalej. Tu už si za parkovanie vypýtajú 1RM. Kráčame do strmého vyasfaltovaného kopca a všade posedávajú drzo vyzerajúce makaky. Z asfaltky ďalej do kopca pokračujú schody. Na konci sú smradľavé toalety, ktoré využijem na prezlečenie a riadne dopotený sa chladím v jednej zo siedmych studní ako sa kruhové výmole v skale volajú. Je málo vody, ale stále sa dá za veľkej radosti prítomných, šuchnút po sklách z jednej studne do druhej. Keď sa sušíme prídu na strom nad treťou studňou opičky Hulmana tmavého a začnú sa kŕmiť. Príde aj samica s malým žlto oranžovým mláďaťom. Všetky dospelé su tmavo sivé až do čierna.
Mali sme plány obehnúť ešte aspoň tretinu ostrova, no sme takí unavení a je toľko hodín, že ideme radšej rovno domov. Aj cestou späť sa nám podarí raz zle odbočiť, niekam na výstabvisko. Nakoniec ale trafíme a sme takí unavení, že po Štedrej večeri zaspíme ani nevieme ako.
D048: 25.12. 2018 Langkawi
Sú Vianoce, tak si doprajeme veľké raňajky v Kaktuse. Bundáše (chlieb vo vajci) sú výborné.
So slovenským ránom a nasledujú vianočné blahoželania.
Večer zisťujeme, že sa nám konečne minul ľad, tak kupujeme nový pytlík. Ten zapuzdrím do starého sáčku, ktorý má na sebe moju menovku.
Zo včera máme na lýtkach riadnu svalovku, asi ak sme chodili do kopca po všetkých tých schodoch.
D049: 26.12. 2018 Langkawi
Zas nám došli prachy, tak ideme do mesta na výber z bankochmatu. V Mekesi kupujem makiato po nejakých belochoch, tak mi teta naplieska pečiatky aj za nich. Myslel som, že makiato s extra espressom bude fakt makiatové, no teta pridala penu aj na druhý shot a je z toho skôr kapučíno.
Kaktus je dnes prekvapivo zavretý, tak skúšame thajský podnik. Vonia to pekne citronelou proti komárom, čo je oveľa lepšie ako agresívne špirály v Kaktuse. Je tu plno a dlho čakáme na jedlo, tak si to krátime nákupom piva u susedov, keďže tu alko nepodávajú.
Jedlo nám chutí, krevety sú čerstvé a dobre pripravené.
D050: 27.12. 2018 Langkawi
Je upršané ráno a na pláži sú hordy čakajúce na výlet na loďkách. Poslabšie typy, čo sa nechcú omočiť nastúpia na banán a na tom ich odtiahnu až ku člnu.
Na 50ty deň na ceste sme dostali pekný darček v podobe hnačky. Celý deň úpenlivo rozmýšľame z čoho by to mohlo byť. Vychádza nám to na to thajské večerovníctvo. Ak to bol ale náš nový ľad alebo ananás, ktorý sme si v chladničke ovocinárstva včera kúpili, tak sa to vráti s ďalšou dávkou domáceho punču. Veď uvidíme, keď sa z tohto vystrábime.
Obed skúšame v marockom podniku. Mladý nám predvádza tradičné prelievanie zeleného čaju s mätou. Je výborný, hlavne s kockou cukru v decáčiku. Skúšame predjedlá, obe bezmäsité nátierky s teplým pečivkom a potom kurací tajine, keďže jahňacinu nemali. Mäsko je výborné a aj omáčka k tomu. Len to strašne páli.
Hnačka sa pár hodín po jedle hlási o slovo. Nevyzerá to byť úplne kritické, aspoň tenké žrevo zdá sa robí svoju prácu. Len hrubák hádže flintu do hajzľa. V každom prípade máme menej energie a zajtra to s plávaním nevyzerá najružovejšie.
D051: 28.12. 2018 Langkawi
Dnes už sračkujeme intenzívne ako keby sa nechumelilo. Na obed je z Kaktuse tak narvané, že nemajú ryžu, tak nás nemôžu obslúžiť. Normálne vybehne servírka, že nech si ani nesadáme, že došla ryža.
D052: 29.12. 2018 Langkawi
Tstar sa zapĺňa na Silvestra. Opice majú radosť a riadne z toho ťažia. Nové tváre znamenajú nové príležitosti – zabudnuté jedlo a nápoje tak, že sa k ním opice dostanú. Nové tváre rýchlo nadobúdajú nasraný alebo vystrašený look, často sprevádzaný vreskom alebo nadávkami.
Pravidelne počujeme jačanie, hlavne z horných poschodí. Spomíname na naše začiatky, ako sa nechala K obrať o celú misku krekrov.
Pri raňajkách ma K bežne vystríha „drž si pomaranč“. Ak sú totiž nablízku opice, stačia dve tri sekundy a pomík je fuč.
Prejavuje sa problém s vlhkosťou. I keď vetráme kedy sa dá a ventilátor ide takmer nonstop, je chatička takmer hermeticky uzavretá a v kúte, kde máme zložené vaky to moc nevetrá. Takže je tam všetko vlhké a veľmi ochotne to chytá pleseň. Je to potom nesmierna radosť baliť.
D053: 30.12. 2018 Langkawi
Pri plávaní sa nám voda v mori zdá priehľadnejšia ako zvyčajne, ale stále prd vidno. Tesne pred checkoutom sa presúvame do stanu, lebo všetky chatičky sú doho do predu na Silvestra vybukované. Stan je veľký priestranný, no bez toalety a sprchy. Dokonca sa nám zdá, že je tu chladnejšie, lebo sme dlhšie v tieni.
Stany sú pod sieťou a je to tu plné anduliek.
Po obede vyrážame do mesta. V čínskom Duty Free nakupujú Rusi chlast. Je tam celkom chaos, lebo nevedia, kto kúpi litrovku whisky. Nakoniec sa jeden odhodlá, no nemá pas. Vedúci – najpevnejší Rus nakoniec povie, že pridá na to a ide kúpiť Chivas Regal do duty Free vedľa Mekesu.
My sa chladíme Tigrom vonku a pozeráme na zvyšných Rusov, čo čakajú na Chivasa.
Pred nás príde pes a začne sa nervózne rozhliadať. Keby mal hodinky, tak sa na ne určite kuká každých 20 sekúnd. Po chvíli mu donesie čašník od Číňana zvyšky jedál a pekne mu ich presype na list vhodne spadnutý zo stromu. Pes to trochu oňuchá, ale asi to nie je to, čo si objednával, lebo sa tvári prekvapene. Keď mu nič nové nedávajú príde k Rusom s igelitkami whisky a čaká, či ho ponúknu. Nikto nevytasí fľašu, ale pánko ho odborným okom skontroluje, očistí mu karpiny a prezrie zuby. Zapojí sa do toho pani a chlapík jej niečo odpovie a demonštratívne strčí psovi celú ruku do tlamy. Neskôr sme to uzavreli, že asi bol zverolekár. Určite vyzeral na lekára, keby nemal na sebe len trenky, tričko a igelitku z Duty Free. Pani sa ešte pochváli kazetou s piatimi malými Aboslutkami rôznych príchutí a už si to cez cestu štráduje Chivas s krabicou Chivas Regalu a spustí sa debata, čo so všetkým tým alkoholom.
Na pláž v tieni odvážne kombinujeme gaštany a čokoládu Toblerone so Savanna Dry a Franziskanerom.
Dokonca uvidíme aj náš záchranný čln ako sa vylodí na breh. Žartujeme, že sa ním dáme zviesť naspäť na našu pláž.
Konečne si dávame večeru na pláži v reštike Hugging Hippo. Prekvapivo na našej pláži nie sú žiadne reštiky. Tu vonku na piesku to majú celkom pekné a vnútri je to vyslovene, že hipsterská. Dáme si čajík, hambáčik a koewtye so sépiami.
Cestou späť ideme mestskou plážou. Tá je riadne natrieskaná, skútre lietajú, všade je nejaký parasailing a výskajúce banány. Na konci pláže majú decká športové hry. Akurát prebiehe lanová naťahovačka. Vedľa chodníka je uložených mrte veľa prilieb z motoriek.
Je už celkom fajn, tak neberieme Grab, ale idem grabnúť Bacardi do nového Duty free. Tam veľmi dlho rozmýšľam, že či zobrať ten s pohárikom (40RM) alebo bez (38RM), ale bojím sa, že pohárik by chcel ešte súrodenca a to by už nebolo zdravé.
Spolu s mrazeným ananásom si dnes robíme Silvestra v stane.
D054: 31.12. 2018 Langkawi
Dnes máme posledné šnorchlovanie, lebo zajtra už skoro ráno odchádzame. Máme online lístok na trajekt na 10:30.
Pláž pred Dashom je oplotená, vyzerá, že sa tu bude diať nejaká strelecká súťaž.
V Yam Yam si dáme dobré holandské bitter gule s ťahaným hovädzím a syrom. Majiteľ vysvetľuje, že ich názov nie je od trpkosti, ale od názvu alkoholu, ku ktorému sa zajedali.
Lístok na ferry musí byť vytlačený, tak ho posielame na recepciu emailom a za 1RM nám stránku vytlačia. Sú na nej oba lístky, takže to je fajn.
Aj náš posledný západ je nádherný a na poslednú večeru v Kaktuse si doprajeme kačku a cesnakovú rybu. Kačka je výborná a dnes jej máme riadne veľa a riadne aj štípe.
Pri stole vedľa sa vystriedajú dve príjemné rodiny. Najprv sa mladý pár až nenormálne pekne stará o dieťa (na dnešnú dobu) a to dieťa vyzerá byť aj decentne vychované. Potom príde rodinka s troma dospelými deťmi a tí si ani nevytiahnú telefóny, pekne si naobjednávajú a striedavo si berú zo zdieľaných misiek.
Od druhého stola so štyrmi dospelými stále niekto nosí malú na rukách, aby mohli ostatní jesť. Keď ju nosí dedko, pristaví sa pri vianočných ozdobách, z ktorých malá pohotovo urve vianočnú guľu. Po chvíli už je s malou niekto iný a guľa je položená na pláznom stole opodiaľ.
Vyzerá, že si to dnes všetci užívajú.
Na recepcii pri naberaní vody diskutujeme o Silvestri. Mladá hovorí, že končí o štvrtej a večer ide na párty. Stará (30ročná) končí o polnoci a ide rovno domov.
Večer máme žabu v sprche. Sprchujem si chrbá a keď sa otočím, aj bez okuliarov vidím, že na mňa pučí oči žaba radšej sa zase otočím, nech ju nevidím. Keď som zas tvárou k nej, posunula sa o kus ďalej ku dverám. Neviem, čo ju to napadlo vliezť do sprchy. Nechám jej otvorené, nech zdrhne, kým príde K. Na to, že som jej to zabudol povedať si spomeniem, keď ju počujem zvýsknuť zo sprchy. Do noci pracujem a pred polnocou si idem umývať zuby. Neviem, či skôr začali ale zrazu všetky tri hotely na našej pláži spustia ohňostroje. Podľa mojich výpočtov som to mal s tými zubami stihnúť. Stretávame sa s K pred stanom, ja mám ešte v hube kefku a pozeráme na ohňostroje. Vystrašené andluky lietajú krivoľako ako netopiere. Ked prestane posledný ohňostroj dokončím zuby a idem spať.