D073: 28.12. 2017 Puerto Escondido: La Punta, Playa Zicatela
Nočná jazda bola celkom pohodová. Zo stanice sa vyberieme pešo ku tržnici, z kade by mali byť kolektíva na pláž. Cestou sa zastavíme na espresso. Nie je to bohvie čo, dali tam strašne veľa vody. Ľudia si chodia kupovať kávu, ktorú im spolu so škoricovou kôrou pomelú na veľkých strojoch.
Naskočíme do prvého auta a keď sa začneme cítiť nesvoji poprosíme pani, nech nám povie, kedy vystúpiť na Punta Zicatela. Vyložia nás niekde na dvojprúdovke, že máme ísť dole kopcom ku moru. Navigácia nás nevie nájsť a internet nefunguje. Vyzerá to tu dosť ľudoprázdne, veľa prázdnych pozemkov a domčeky ďaleko jeden od druhého. Nakoniec sa trochu zorientujeme a podľa navigošky nájdem ulicu, kde by malo niečo byť. Pýtame sa na ubytko, ale buď je plné alebo drahé. Dorazíme na veľkú križovatku, kde zložím K do tieňa a idem obzerať ubytko sám. Za prvým rohom je reklama na pranie a ubytovanie. Izba stojí 500 ale je voľná až od zajtra. Pokračujem prázdnou ulicou a vidím mladú že sa len tak húpe v hamaku, tak sa jej pýtam, či má ubytko. Že má za 150. To sa mi zase zdá málo, tak sa pýtam, že či to je pre dvoch. Že len pre jedného. Dvaja by stáli 300. To by šlo, tak sa idem pozrieť, ako vyzerá izba. Je to celkom fajn, v novostavbe a je tam príjemne chladno. Ešte ale treba doupratovať. To presne nechápem ale dohodneme sa, že prídeme o 12tej, kedy by mala byť seňóra doma. Presunieme sa do skoro plného raňajkovníctva a dáme si kráľovské raňajky. Náš mobilný internet tu nejde, tak zisťujeme z kade ide aký signál, že tam pôjdeme a večeru. Je to celkom nešťastná situácia, lebo práve treba robiť nejaké veci online. 12:15 sa vyberieme na izbu, že to by snáď už mohlo byť ok. Nikde ale nikoho nie je, tak sa vpustíme dnu cez bránu pre auto a zložíme sa v tieni, že počkáme. Po chvíli príde domáca pani a po troche upratovania nás vpustí do izby. Ani tu nie je internet a na izbe nie je skoro žiaden signál. Budeme musieť niekam chodiť.
Na večeru ideme do podniku s internetom a máme parádne fish taco (placka s kúskom vyprážaného filé a majonézového kapustového šalátu) a tlayudu – veľká placka zložená , zvnútra natretá fazuľou a zapečená so syrom, kapustovým šalátom a pekne štipľavým mäskom. Mäsko je „enchilada“ (enčiláda) – načilované. Tlayuda je riadne veľká, dobre sa najeme. Internet ide iba chvíľu, potom úplne zmizne Apčko.
Ideme na parádny západík. More je pekné, vlny sú silné a niekedy robia na vrchu sklo – tenkú stojacu vrstvu vody prežiarenú svetlom tak, že cez ňu vidno. Slnko zapadá priamo do vody a krásnym červeným treskom posiela ružové farby po oblakoch. Keď slnko zapadne, ľudia od radosti tlieskajú.
Stále potrebujem internet, tak ideme do baru na biedne a predražené drinky, len aby sme zistili, že ani tu nejde internet. Úplne zúfalý idem do hostelu na našej uličke, že či nemôžem ísť na ich net. Sekuriťák mi s kľudom dá heslo a nechá ma spraviť čo potrebujem.

D074: 29.12. 2017 La Punta, Playa Zicatela
Na raňajky ideme ku včerajším babkám na parádne huelvos rancheros – volské oká na plackách zaliate zelenou omáčkou (štipľavou) a posypané syrom. Pijeme ovsené mlieko z plastového črpáka. Tak tu funguje všetko nealko pitie. Najviac sa oplatí zobrať malý, stredný alebo veľký džbán.
Inet ide trochu lepšie ako včera, ale stále je to voda. Ledva dočiahne z reštaurácie cez ulicu.
V peknom zelovoci na hlavnej križovatke kupujeme vlákninu – papáju a ananás. Papáju zjeme na obed. Domáci používajú v kuchyni vodu z dvoch bazénikovo vyzerajúcich nádrží. Keď nám seňora Rosa umýva poháre zdá sa mi, že tam vidím plávať malé rybičky. Na nádržiach sú police na riad a bordel. Majú dve veľké umývadla, to druhé je obložené pracími práškami a kozmetikou.

D075: 30.12. 2017 La Punta, Playa Zicatela
Dnes skúsime mexické biedne víno. Je to jediné čo mali v obchode. Nechutí moc dobre, riedime ho vodou aby sa to dalo piť. Večer si kupujeme jógu na zajtrajšok (2×70) a internetujem v hoteli na našej uličke.
Dnes sme dali všetky tri jedlá u babiek, bez drinkov, lebo zase nám z toho nebolo dobre.

D076: 31.12. 2017 La Punta, Playa Zicatela
Máme nových susedov. Doteraz sme tu boli sami na jeden záchod. Našťastie dostanú k dispozícii iný, takže všetko je v poriadku.
Po ľahkých, vlastných raňajkách sa nám konečne podarí ráno na pláži. Plávam ku surferom na našom konci pláže a nechápem, čo tam robia. Sedia tam hlava na hlave na surfoch a občas príde malá nenápadná vlnka. V Kostarike by ma na takej ani nenapadlo skúšať surfovať. Tu inštruktor do nej zatlačí postaršieho pána a ten sa pokúša stavať. No je to teda pekná haluz. Nešiel by som do toho ani zadarmo. Za surfermi sú hneď skaly okolo nich prekvapivo veľa rýb. Pokukám sa chvíľu pod vodou a pre istotu sledujem, či nepríde nejaká naozajstná vlna, aby ma nepichla o skaly. Nechcel by som si posledný deň roka vyťahovať ježovky z prdele.
Je nedeľa a v zelovoci predáva chlapík dusenú hovädzinu. Kupujeme jednu porciu (70) na obed a k tomu 4 placky (4×1) priamo z piecky u našich babiek
Pred jogou, ktorú dal nejaký ťupík práve na západ (18:00) ideme ešte s K trénovať vlnobrodenie. Vlny vo vode, kde my prídeme na pláž bývajú celkom fajné vlny a K má strach sa cez ne dostať von na šíry oceán, aby sa trochu schladila. Tak jej vysvetľujem, že ideálne je vlnám sa úplne vyhnúť, ale ak nechce študovať patern, alebo jej to jednoducho nevyjde, tak nech pobehne, alebo sa zapichne do vody pred vlnou. Ešte si robíme srandu s Boriska, lebo ten videl v Taliansku trojmetrové vlny, no tu sú výšplechy cez dva metre a keby sa zle načasuje, tak ho tá vlna inak vyplieska ako v Taliansku.
Joga je celkom fajn. Precvičuje mladá riťatá Nemka s tureckými génmi – Jessika. Zo začiatku trochu rušia mladí Nemci, ktorí sa chceli na teraske kde cvičíme rozohrievať na Silvestrovskú párty, no Jessica ich pošle preč a je klídek. Vidíme aj západ slnka a počujeme potlesk. O spestrenie praxe sa postará švárny mňauko pieskovohnedej farby – Papája. Chytí si malého geka a hrá sa s ním. Vôbec mu nevadí, že chudák geko pri tom stratil chvost. Jessika sa snaží mňauka odohnať, ale ten si geka prenesie do stredu karimatky a začne sa hrajkať tam.
Naše babky majú na večeru zavreté, tak ideme na výborný vegetariánsky burger a fish tlayudu oproti. Je celkom plno, lebo viacero podnikov je zavretých. Po jedle sa ideme pozrieť na pláž, či sa tma niečo nedeje, no okrem tanečníkov v plážovom hosteli je tu všetko zavreté. Skôr tu fičia súkromné párty.

D077: 01.01. 2018 La Punta, Playa Zicatela
Zelovoc je ráno zavretý. Ešte že máme ananásik zo včera, vodu budeme musieť pohľadať inde. Po raňajkách si ideme zaplávať. Zase idem ku surferom, pri skalách sú na dne záhradné úhoríky. Trčia z piesku ako hrubšie dážďovky a keď sa priblížim zasunú sa do piesku. Cestou dvakrát stretávam húfy rybiek, tak ich trochu popreháňam.
Dáme si parádny obed u babiek – najlepšiu tlayudu s mäskom a filé z ryby.
Podvečer je vo vlnách chlapík s telefónom. Pokúša sa fotiť zapadajúce slnko, no zakaždým ho vlna spláchne. Po tretej sa ho pýtam, či ešte mobil funguje. Tvári sa, že hej, ale mám z neho pocit, že už by to moc dlhšie neriskoval.
Večer majú babky zase zavreté, tak si dáme dobré burito oproti. Kým čakáme prihrnie sa partička pripitých. My takto na jogu nepijeme a tak sa obaja sa naraz spýtame navzájom, či aj my sme takí hluční, keď sme v náladičke. Prvý deň roka prebehol v pohodičke, snáď to takto fajn pôjde aj zvyšok roka.

D078: 02.01. 2018 La Punta, Playa Zicatela
Keď varím vodu na čaj pýtam sa domácej, či to varí Pozole. V jednom velikom hrnci má povarené kukuričné semená a v druhom menšom ich kombinuje s mäsom a koreninami. Spýta sa či chceme okoštovať. Reku, prečo nie. Tak nám domáca nadelí plné taniere Pozole, keď je dovarené. Chutí celkom fajn, nie až tak dobre ako v Taxcu, no K príde v tretine zle, lebo pani to podsypala nejakou chémiou. Nie je to tu v Mexiku zvykom, no žiaľ ľudia čo majú trochu viac peňazí kupujú hlúposti a sypú si ich do jedla.
Odovzdávame prádlo, máme 6kg – dve práčky po 54Pesos. Okolo tretej by to mohlo byť hotové.
Pri rannom plávaní vidím vo vode stringraje a nové malé raje s okraskami-plutvičkami. Je tam aj veľa rýb-nafukovačiek a cestou míňam aj jeden húf. Dnes niečo vo vode štípe, asi medúzky. Trochu sa poslníme a keďže zelovoc je ešte stále zavretý ideme na chladený kokos na hlavnej ceste, do nového podniku vedľa Peruánskej reštiky.
Kokos stojí tak isto a aspoň si obzrieme čo tu servírujú. Jediný rozdiel je, že tento kokos nemá žiadnu dužinu. Ten predtým sme jedli tri dni. Po sprche sa sem vraciame sa na božský obed tacos s krevetami v cestíčku s nastrúhaným kokosom (40) i len v strúhanke (35). Neodoláme, keď ide okolo piňa koláda. To bude asi tou kvapkou rumu, čo sme dopíjali pred obedom, aby sme nemuseli zajtra cestovať so sklenenou fľašou.
Cestou z obeda kupujeme jogu na večer a meditujeme, koho džínsy vidíme visieť na šnúre. Je už pol tretej, tak sa pýtame na naše prádlo. Baka nám hovorí, že nám hovorila, že to bude zajtra. Vysvetľujeme jej, že zajtra cestujeme, tak to potrebujeme mať do zajtrajšieho rána. Sľubuje nám hory doly a ja sa trochu rozčúlim. Skončí to tým, že si zoberieme obe tašky prádla tak, ako sme ich tam nechali a necháme si vrátiť peniaze. Je to celkom scénka.
Nejakí sme z tej jogy unavení, tak si poobede dávame oddych. Na večeru sa zrelaxovaní po joge ideme pozrieť do Peruánskej reštaurácie. Ukáže sa, že tam majú aj bar a zaujímavo vyzerajúce drinky. Neodoláme a skúsime mezcal sour. Chlapík robí všetky drinky od piky, niekedy mixuje aj 5 kyslákov naraz. Očividne sme prišli keď si všetci naobjednávali, tak musíme chvíľu čakať. Za odmenu dostaneme čipsy s omáčkou. Mezcal sour je variáciou na peruánske pisco sour. Lahodný nápoj obsahuje lokálny mezcal z agáve namiesto pisca z hroznovej šťavy. Ďalej je tam šťava z limiet a celé sa to vymixuje s vaječným bielkom. V druhom kole objednávame iný drink, ktorý tu zjavne fiči – Oaxaca Tonic. Ako názov napovedá, je to alterácia na populárny Gin Tonic, no namiesto džinu je použité, ako inak, keď sme v Oachake – predsa mezcal. Vyzerá to byť odležaný (reposado – v dubových sudoch) model a trpký suchý tonik výborne dopĺňa jeho chuť. Odležaný meskal je jemnejší, chutí trochu ako tequila, trochu drevom a dymom a trochu prezretým alebo duseným ovocím. Robí sa z hocakých mexických agáv, ktoré sú na začiatok pečené v podzemných peciach. Barman to s drinkami myslí vážne, všade tu stoja 80Pesos, no tieto sú jediné naozajstné. Myslím, že v kategórii veľmi slušných CZ-SK barov.
Po druhom drinku nám našťastie donesú večeru – sashimi z tuniaka a chobotnicu, takže už nemusíme tretie kolo. Nevieme, či je to jogou, alko pauzičkou, alebo je všetko také super ale odchádzame veľmi spokojní (550).