D016: 2015/11/27 Pasto: Laguna de la Cocha
Dnes robíme výlet na Laguna Cocha. Má to byť moc pekné a majú tam dobrých pstruhov.
Po drahých raňajkách v kaviarni s údajne najlepšou kávou v meste šlapeme za nemocnicu, kde majú byť autá na jazero. Je to rezká prechádzka.
Na jednej križovatke kde prebiehajú práce na ceste si prídeme ako škôlkari. Keď tam len tak postávame, neschopní prejsť cez cestu, všimne si nás pánko v reflexnej vrstve a plácačkou zastaví premávku, aby sme mohli prejsť cez cestu.
Za stanicou sú biele taxíky, ktoré, keď sa zaplnia vyrážajú na jazero. Je pracovný deň, tak čakáme asi 5 minút kým vyrazíme. Máme skvelú šoférku, ktorá sa prežehnáva v priesmyku, keď míňame kaplnku a začíname klesať dole ku jazeru. Ukáže sa nám krásny výhľad na lagúnu a po pár minútach nás vykladá v prístave.
Je to tu ako v Amsterdame. Všade malé dlhé loďky a kanál obstavaný malými budovami. Je to celkom romantické, i keď väčšina domkov sú reštiky alebo suveníry.
Hneď ako vystúpime dedko sa nám ponúka, že za 35.000COP nás povozí. Je to cena za celú loďku a iných turistov, ktorý by si ju s nami rozdelili moc nevidno. Máme ale čas, tak si zoberieme dve pivká (je to tu už drahšie, ale stále pod dolár) a ideme popri kanáli k jazeru, že uvidíme čo a ako. Cestou už ide cena za loďku na 30.000COP. Na konci kanála je prekvapivo jazero. Spolu s nami tam dorazili malí chaloši a odvážnejší sa dokonca vyzliekli do slipov a poďho do vody. Ani sa netvária, že nie je studená. My si sadneme na doštičku z lavičky a popíjame pivko. Keď vidím, ako sa okolo obšmietajú lokálni turisti, vybehnem za nimi, že či si teda nechcú rozdeliť tú loďku napoly. Že reku hej. Tak im poviem, aby počkali 2 minúty, kým dopijeme pivo a hor sa do loďky.
Pristávame na Isla Corota, kúpime si vstup do rezervácie a dáme si 30 minútovú prechádzku cez hmlový prales až na opačný koniec ostrova. Vrátime sa, oboplávame ostrov, preplavíme sa cez malebný kanál a pristávame v prístave. V drevenici s menu za 6.000 COP si každý dávame polievčičku a polku super dúhového pstruha.
Spokojne napapkaní fičíme naspať colectivom.
Pristávame celkom rozrušení na Plaza Carnival. Keby sme to vedeli mohli sme si ráno ušetriť polhodinový šprint mestom.
Múzeum zlata je zavreté, tak ideme do lokálnej kaviarne. Objednáme si espreso, čašník nám donesie divokú horúcu tekutinu a 2x sa nás pýta, či je to super 🙂 no čo mu poviem. Keď platíme dve espressa, pani v pokladni ani nevie, o čom hovoríme. Škoda, že čašník si myslel, že vie.
Ideme do Cafe Catedral, že si dáme nejaký ten džúsik v krásnej kvetnej záhrade, no nechce sa nám čakať do večere. V naozajstnej katedrále je ale parádny symfonický koncert. Je tam dosť zima, tak zbehnem po bundy a kým sa vrátim tak je už aj koniec koncertu. Oltár má ohromnú vianočnú výzdobu blikajúcich svetiel.
Na večeru nakoniec zapadneme v Kapitánovi Nirvána a obdivujeme záchranárov, ktorí majú cvičenie dole pod oknami. Mexické quessadillas sú ok, ale neprekvapia. Michelada (pivo s citrónovou šťavou) je ale famózna.
Večer si ešte s domácim dohadujeme taxík na odchod na Laguna Verde.