Klaipėda, Juodkrantė, Pervalka, Preila, Nida
D03–11: 28.07.–05.08.2019 Kuršská kosa, LT
Na nedeľu 28.07. volíme jazdu do mesta Klaipéda (otočka 46km) na známy Sea/ Júra Festival. Cesta je v lesnom poraste super, bez stromov je to riadny výpek. Tento rok sú populárne aj elektro kolobežky. Škoda, že cyklo/peší chodník nefixli, sú miesta, kde jamy a piesok dajú našim malým kolesám zabrať.
Trajektom (1E na hlavu, bicykel zadarmo) sme za chvíľu na druhej strane, priamo medzi stánkami s údenými rybami, pivom, lokálnymi výrobkami a hordami turistov. Teplota na dispeji hlási neuveriteľných 31 stupňov.
V starom centre na káve zisťujeme o pól štvrtej, že alko sa v nedeľu predáva v supermarkete len do 15h. Náladu nám vylepšia údené chobotničky.
Trajekt späť (1E za oboch) zmeškáme o chlp, tak aspoň vyskúšame solárny wifi stojan integrovaný so samoopravou bicyklov. Z najväčšej lode zo sťažnov revú unifikovane piesne kolumbíjsky námorníci, keď teatrálne odchádzajú z Klaipédy. Večeriame v príjemnej záhradke už na Kose v Smiltyné. Na našu pláž prichádzame na kúpanie v západe. Je stále teplo, na páperky to nevyzerá.
Po včerajšku volíme dnes 29.07. „kratšiu“ jazdu do Preila (s otočkou je to nakoniec 47km :) ). Na parkovisku pred Dunou je akosi veľa áut ale aj turistov s bicyklami. Perníkové dubáčiky a káva z Lavazza autíčka sú vítanou prestávkou. V dedinke Prevalka sa cítime už pekne rozdrncaní, ceste by sa zišiel poriadny upgrade. V malinkom markete kupujeme plechovky lokálneho piva za takmer supermarketové ceny (1,2E+1,7E). V zálive ostávame aj na zaslúžený obed. Pekne nastajlovaný nakladaný sleď, tradičná studená polievka z červenej repy a dva podčapované Engelman si vychutnáme na terase s výhľadom na more (16,40E). Po parádnom asfalte dofrčíme do Preila, kde to otáčame domov, aby sme stihli večerné kúpanie a zužitkovať pekný masliačik, ktorý sme cestou našli. Posledných 7km v silnom protivetre dá zabrať.
30.07. plážujeme, G cvičí jógu, ja sa učím španielčinu. Pre neskorý obed volíme dnes krátku jazdu (otočka 6,73km) cez kopec do Juodkranté. Je to celkom výšľap, v závere kopca, musím bicykel tlačiť. V najväčšom dedinskom markete, ktorý je silne poznačený socialistickou architektúrou, kupujeme nefiltrované litrové pivo v sklenenej fľaši. Ako si ho vonku na schodíkoch vychutnávame, prihrmí chlápek na elektokolobežke a na malom obrubníčku urobí v plnej rýchlosti salto a rozpleskne sa kúsok od nás. Sme v šoku, on sa ale rýchlo postaví, obzrie drahé hodinky, vbehne s kolobežkou do obchodu a keď o chvíľu výjde už ju len nesie v ruke. Myslím, že jeho kolobežkový čas definitívne vypršal, hádam nebude mať nič zlomené.
V parku na brehu zálivu je nová expozícia pieskových sôch. Ktovie s čím ten piesok miešajú, že to takto dlho drží tvar. Náš z minulosti obľúbený podnik je úplne plný aj s dlhou čakacou šórou, tak končíme v hisperskej kaviarňo-reštaurácii. Jemne sa rozprší a keď sa uvoľní miesto vo vnútri pracujeme na elektrike do večera. Cestou domov obzeráme známe udiarne rýb a obľúbené súsošie oviec. Na večer je slnečno, ale prvý krát ideme z plaviek do páperky. Poobedný dážď doniesol definitívne ochladenie.
Do hlavného mestečka Kosy – Nida (otočka 62,63km) sa po plážových raňajkách vyberieme posledný júlový deň, 31.07. V lokálnom obchode vykupujú len malé sklenené fľaše, tak so sebou berieme plastové fľaše a plechovky. Prekvapivo dnes po dni oddychu vládzeme jedna radosť. Na kávičke pred Dunou nabíjame telefón cez USB na solárnom wifi stojane s samoobslužnou cyklo opravovňou. Počasie je príjemné. V Nida volíme pre dnešný obed podnik nad zálivom. Na horizonte plávajú plachetnice a keď sa nám lokálna pani prihovorí, že či sme videli krokodíla, vyskočím z lavice, že kde. Vysvitne, ze nepovedala gator, ale regata a že nás upozorňovala na finále plachetníc na obzore. Zeppelíny sú obrovské, hrach so slaninkou správne rozvarený, sleď so smotanou lahodný a v tradičnej studenej polievke z červenej repy pláva konečne aj vajíčko. Dokonca aj pivo je prvý krát nadčapované. Sme nadšení. Dá sa opäť platiť kartou (20,50E).
V supermarkete v centre mesta je nátresk, ale podarí sa nám vrátiť všetky vratné fľaše. Doma na pláži večeriame domáce rizotko a obzeráme bizardné stádo oblakov.
Od rána 01.08. visí dážď z ťažkých oblakov za nohy. Podľa predpovede má okolo 14h pršať, tak po plážových aktivitách volíme okruhovú cestu (11km) do Juodkranté. Nový asfaltík spred dvoch rokov začína v cyklo časti chátrať, fakt škoda. Mám dosť vyšľapať kopec cez dunu. Zastavujeme sa na vyhliadke na hniezdisko kormoránov (6500 hniezd), obloha je celkom sivá, ale dáva pekné pozadie hniezdam a ich obyvateľom. U babky kupujeme typickú údenú rybu a v lokálnom minimarkete pod kopcom čarodejníc čierny chlieb a pivo. Piknikujeme s výhľadom na záliv a tesne pred dažďom parkujeme v hipsterskej kaviarni-reštaurácii. Dážď neustáva, tak pracujeme pri káve a vegánskom dezerte až do večere, keď nám čašník ponúkne extra zubáča. Pesto k nemu a aj šalát sú lahodné. Keď príde ešte raz, že má ešte jednu extra rybu, zdá sa mi, že by sme boli prejedení, tak ju na Tvoje sklamanie odmietam rybu s 50 percentnou zľavou. Pozorujeme západ a prvý krát sa dnes večer nekúpeme.
02.08. sa budíme do slnka a po rannej jóge a španielčine vyrážame do Nida (otočka 63,11km). Nejako dnes nevládzem, tak si dávam Juodo (čiernu) kávu na Dune. V Preile si v lokálnej udiarni kupujeme kaviár, samozrejme údený. Zvonka to vyzerá ako údené prepeličky a keď ho zlomíme, vyzerá ako polystyrén. Úplná haluz. Užívame si parádny asfalt až do Nida, dnes sú na horizonte opäť plachetnice. Dnes si veberáme len 3 jedlá, aby sme sa neprejedli ako posledne. Smotanu tu majú fantastickú, hodí sa všade, aj k zemiakovým plackách, aj do rybacej polievky aj k sleďovi. Pri vrátení fliaš stojíme v stále zväčšujúcom sa rade, nejaký plážový podnik vracia v piatok o 16.30 kisty fliaš, ale lokálna turistka mladíkov pošle s prehľadom niekam a máme možnosť ich vrátiť. A Ty si tak šťastný, že kupón neuplatníš pri platení, tak máme 0,80E kupón doteraz. Cestou naspäť nemáme prvý krát silný protivietor. Osviežený večerným kúpaním sledujeme magický západ pri domácom rizote.
Čisto plážový deň 03.08. využívame naplno. Na poobednú kávičku končíme v bare na dune. Čašníčka je zlatá, zapojí nám aj predlžovačku a môžeme sa dobiť. Náš lokálny internet tu má dobré pokrytie. Na večer robíme run do obchodu v Juodkranté. Je treba premazať reťaze, už včera riadne škrípali. Cez kopec tam a späť je to len 4,13km. Vlny na bežne plochom mori sú dnes večer pri západe masívne.
Dnes 04.08. je fakt krásne. Je to náš posledný plný deň na kose. Po domácom obede sa poobede prevezieme klasickým okruhom (10,96km) do Juodkranté. Kaviareň-pekáreň nájdeme prvý krát otvorenú, ostávame tu pracovať do záverečnej 18 hodiny. Večeru berieme v romantickom štýle v našom podniku na dune. K pivu z červenj repy si objednávame štvoricu ustríc a hrniec mušlí. Tá kombinácia smotanovej omáčky s kuriatkami (hubami) na víne je z iného sveta. V zbytku omáčky utopíme hranolky, je z toho delikátna hranolková polievčička.Západ v mrholení mesklame.
D11: 05.08.2019 Kurská kosa, LT → Plateliau – Žemaitija NP, LT
Posledné ráno 05.08. nás víta slnko. Vyrazíme pred odchodom ešte raz do Juodkranté, tento krát v opačnom smere (11,23km). Konečne mám správne svetlo aj vo fotogenických bažinách. Posledný krát sa kúpeme. Plavčík nás príde upozorniť, že plávať sa može len po bójky, čo je fakt, že kúsok od brehu. Ale že chodiť sa vo vode môže neobmedzene. Haluz. Nabíjame sa na našom solárnom stĺpe pre prezliekacej kabínke s reklamami na nealko nápoje. Musí sa uznať, že taký výber nealka piva, vína a iných bežne alkoholických nápojov sme jakživ nikde nevideli. Po domácich cestovinách na pláži vyrážame na trajekt.