D01-12: 19.-30.07.2017 Prievidza → Nedožery → Ostrów Mazowiecka, PL → Kurská kosa, LT
Ukrutne dlhá cesta začína prvou zástavkou v Nedožeroch-Brezanoch. Zastavíme sa s prázdnym narodeninovým demižónom a ENC mýtom na chorvátske diaľnice a odchádzame s náložou čerstvo natrhaných uhoriek.
Vypekačka v aute pokračuje až do neskorého večera, keď konečne v Poľsku zapadne slnko. My spolu so slnkom zapadneme do mestečka Ostrów Mazowiecka. Katka ho vytipovala na navigoške ako malé mesto blízko diaľnice. V lienkovom supermarkete (Biedronka) si diskrétne kúpime jedno pivo a dávame si naň bacha. Nechceme, aby sa zopakovala situácia z Krakowa, kde nám za jedno pivko naúčtovali dve pokuty po 100 Zlotych.
Miestna mládež nám ale na parkovisku pred plavárňou – ktoré sme si vybrali na spanie – ukáže ako sa to robí. Okolo nás sa ako v US filme preparkovávajú partičky v nemeckých autách. Prifrčia s veľkou pompou, vytúrujú motor a zaparkujú. Pokvasia 10 až 30 minút, niekedy urobia koliečko a zaparkujú inde, inokedy zmiznú. Audi a BMW prevládajú. Niektoré decká posrkávajú pivo z plechoviek alebo len malinovky. Nie sú moc hluční, no dúfame, že ich to prestane baviť pred polnocou. V každom prípade z nich máme zážitok. Predpokladáme, že pitie v aute je legálne, alebo si inak nevieme predstaviť, prečo to takto funguje.
Ráno 20.07. si v Biedronke nakúpime fajné pečivko a klíčky a frčíme smer Litva. Zastavíme sa natankovať a na obed. Studená polievka s červenou repou nás vzpruží a dofrčíme až do Klaipédie, kde nakupujeme proviant na Kurskú kosu. SIMka na pokladni stojí 2EUR a s prekladom litovských SMSiek na aktiváciu nám poradí predavačka. Je akcia, takže za 5 centovú aktivačnú SMS dostaneme 1.5GB dát na mesiac. Kredit 1.95EUR zostáva.
Na trajekte na Kosu je príjemných 23C. Pečie slnko a fúka vetrík – tak akurát. Ani zima ani sa nepotíme. Poznáme to tu už trochu z minulého roka, tak to v Juodkranté skúšame pichnúť rovno na pláž. Po pár porušených zákazoch vjazdu autám si nájdeme tú správnu cestu a parkujeme za dunou na plážovej strane Kosy. Voda je chladnejšia ako minulý rok a z plaviek ideme rovno do páperky.
Kurskú kosu podľa legendy vytvorila Neringa nanosením piesku vo svojej zástere, ktorý tam sypala dovtedy až vznikol pre rybárov tichý a bezpečný záliv plný rýb, ktoré tam doteraz majstrovsky údia.
Na parkovisku sú už dva kemperi – jeden velký a jeden zlato-žltý VW Transporter. Starí kemperi večer hrajú a spievajú na harmonike. Je to celkom atmosférické. Je možné, že by nás ešte aj alkoholom nalievali, keby sme vedeli aspoň trošku po rusky. Pokúšali sa nám prihovárať, keď sme ešte parkovali na zapadajúcom slnku, no moc sme sa nechytali.
Vo veľkom kemperi je pánko vyzerajúci ako lekár s dvoma hafkáčmi. Ten menší pes breše ako bláznivý. Večer sa preparkujeme do najzatienenejšieho – prémiového rohu a rozmýšlame, prečo tam nikto z dvoch rezidentov nestojí.
Nasledujúci podvečer 21.07. sa konečne vyberieme do Juodkranté, testujúc nové bajky. Je to celkom fajn, hlavne na novom asfaltíku, ktorý tu minulý rok ešte nebol. Do kopca cez dunu to síce dnes ešte nevyšlapeme, zosadáme a musíme tlačiť, ale časom to zvládneme. Míňame vyhliadku na hniezdisko kormoránov (6500 hniezd) a po večeri sa vraciame späť na obľúbenú kombináciu plavky & páperka. Zdá sa nám zimšie ako minulý rok.
22.07. zaránky sa rozhodneme pre cestu do hlavného mestečka Kosy – Nida, podľa cyklo značenia 31km. Nezdá sa to tak ďaleko avšak mnou odhadovaná priemerka 15km/hod je na naších mini bajkoch nereálna. Aj s prestávkami sa dostávame na 10km/hod, takže celá cesta je cez 3hodky. Zobrali sme to dosť z hurta. Máme otlačené zadky a mňa bolí aj krk a medzi lopatkami. Už po 9km montujeme vak na nosič v nádeji, že to pôjde ľahšie. Každých 30min si dávame prestávku na pitie a ku koncu aj na tlačenie bajku, aby si sedacia časť oddýchla. Na zastávkach si aj dokupujeme perníky, chrúmeme tyčinky a posrkávame famózne litovské pivo. Na najvyššej dune si dávame hríbikovú siestu – majú tu super medovníky v tvare muchotrávky. Posielame meninovú video gratuláciu. V Nida sa odmeníme skvelým a výdatným vobedom – aby sme mali dosť energie na návrat. Na parkovisku sa objaví zelený VW Transporter. Jeho posádka chodí do mora zásadne po západe slnka, všade bez. Voláme ich zelení nudisti.
Ráno 23.07. prebieha rozťahovanie zeleného kempera nudistov zlatým kemprom staroušov. My máme riadnu vypekačku plážová a večer si pochutnávame na prvej údenej ryba v Juodkranté.
Po včerajšom oddychu dnes 24.07. volíme zase 64km zájazd do Nida aj s povinnými zastávkami – hríbiková na dune (perníkové dubáčiky) a pivková v Preila. Tu sme medzičasom vyladili pivo na flámske – silné a korenisté. Úplne deluxe dezertné. Obednú pauzu v Nida predstavuje bohovská pikantná jahňacia polievka, hrach so slaninou a ryba. Po obede búkujeme ubytko na stredu v hosteli, lebo ma čaká servisný záťah v Norimbergu a nechcem, aby mi v polke akcie došla elina alebo internet. Internet nám mimochodom zožral facebook, takže si musíme za 1.5EUR (z kreditu) kúpiť ďaľšie 1GB na 7 dní.
Po včerajších 63km dnes 25.07. ideme opačným smerom – do Smiltyné, to je len niečo cez 40km. Už máme akú takú silu v nohách a občas dokonca zaradím aj trojku. To som doteraz pokladal za zbytčný prevodový stupeň. Je tam krásna mestská pláž sršiaca dovolenkovou atmoškou. Sú tam bary, sprchy a záchody a dokonca aj sauna. Tá je síce otvorená len cez víkend, ale možno tu dovtedy zostaneme. Cestou späť sa tu zastavíme na pivo a nasávanie atmošky. Domov šlapeme ako šípy, dávame km za 4 minúty a blížime sa tak k vysnívanému cieľu 15km/h.
Po plážovačke sa 26.07. presúvame autom do Nida a ubytujeme sa v Hosteli El Nido, priamo na zátoke. Obed i večera je varená v kuchynke. Vychutnávame si aj teplú sprchu a podvečer sa púšťam do práce. V noci príde lejak, no my sme spokojní, lebo sme pod strechou a snáď bude zajtra zase pekne. Robím až do nejakej pol piatej, takže posteľ si až tak nevychutnám, ale nestažujem sa. Aspoň mám priestor menej stiesnený ako s noťasom za kormanom a wifinou z telefónu.
Sme tak zvyknutí na bajky, že využívame 27.07. pekné póčkou a po čekoute dávame krátku bajkovačku z Nida do Preila. Tam skúšame iný obchodík, kde je flámske pivo ešte lacnejšie a dáme, mňamkový obed v reštike Lyra s nádherne vymanikúrovanou záhradkou. Pražená ryba, studená ryba, štipľavá polievka, dve pinty. Čo viac si môže človek priať. Presunieme sa späť na pláž v Juodkranté. Na našom top flečíku už kvasí Passat kombík. Jeho dvaja obyvatelia sú furt okolo auta. Neviem, načo sem vôbec prišli.
Po daždivej noci nasleduje 28.07. zahmlené ráno a K pri rannej údržbe prekvapí sused ježko. Ňuchá si okolo malej jedličky a keď si ho všimneme tvári sa, že tam nie je. S prvým slnkom sadáme na bajky do Preila (skracujeme 60km okruh na 40km). Pred Lyrou si chceme ešte dať flámske pivko, no akurát tak riadne opršíme a celí radi sa schovávame v Lyre. Aj s bajkami. Opáčime domáce fish fingers a medzi spŕchnutiami mastíme domov na plážovanie. Nakoniec sa vypekní a pohánka z Nida supermarketu nám chutí úplne super. Dnes dávame po 1x západ slnkas už umytými zubami.
Je sobota 29.07. a my sa vyberieme bajkami na trajekt do meste Klaipéda, že však to bude pohoška cez víkend – prázdne mesto, klídeček – vegetík. Už z nášho brehu je však jasné, že v meste sa niečo deje. Zase sme vychytali posledný víkend júla – Sea/ Júra Festival. Ešte sa s bajkami vymoceme z trakejtu, na na druhej strane je to už okolo stánov dosť plné, takže tlačíme. V starom centre je všetko vydláždené, takže tam si tiež nepojazdíme. Bicykle sú nám len na oštaru.
Zdá sa nám, že od minulého roku všetko zdraželo. Vidíme pekné striebro, ale zdá sa nám predražené. Potrebujem internet, tak zapadneme na obed do podniku z TA. Dáme vyprážané syrové prsty a pivko a cestou v sámoške dokupujeme dve plechovky piva, lebo ten mastný syr v langošovom cestíčku nám moc netrávi. Zasadneme na mega úžasnom námestí, kde prebieha skúška kapiel. Keď sa vrátim s pivom a lístkovým pečivkom K mi hovorí že aj Hitler tu v Memeli mal prejav. Nuž kôli pivu som ho prepásol. Je tu oveľa viac koncertov, divadiel a mimoriadneho programu. To sme minulý rok neregistrovali. Všade boli len stánky a to bolo všetko.
Cestou späť ešte obdivujeme striebro a na plavbu späť si kúpime teplého – čerstvo vyúdeného sumca. Večeriame ho na mestskej pláži v Smiltyné. Vidíme aj saunovníkov, ako pijú studenú vodu zo studničky v piesku, no na saunu sa necítime.
Doma ešte stíhame západ a cestovinky.
Na dnes 30.07. je naplánovaná oddychovka plážová. Dávame si opäť varené raňajky (pšeno) na obľúbenom mieste pred zavretým stánkom. Obedujeme pohánku so sumcom a dáme aj bajky i keď len do Juodkranté. Tam je káva so zmrzkou a večer na pláži rizoto so šunkou. Večer je neskutočne teplo, po 1x nemáme páperky.