Po 4 hodinách sme v Malajzii. Vyberáme prachy z TW karty a hľadáme bus do mesta. Je to trochu zložitejšie ale nakoniec nájdeme výťahy a vezieme sa s Indom. Ten sa nás pýta, zkade sme a s radosťou nás veselým prízvukom informuje, že on je z Indie. (I am from India). Príde nám to smiešne, lebo mohol byť aj kľudne domáci. Majú tu cez 7% Indov.
Po chvíli nájdeme nástupisko #6, kam akurát prichádza náš bus. Busák nás pošle späť do vnútra, aby sme si najprv kúpili lístky (12RM), že ide o 10 minút. Tak cválame, aby sme to náhodou nezmeškali a potom sa ešte polhodku potíme vo vypnutom autobuse. Po viac ako hodine sme na centrálnej stanice, kde presadáme na metro (1.2RM). Zvezieme sa jednu zastávku na Basar Seni. Tu sa nevieme vymotať zo stanice, lebo je to tu už celé poprerábané a integrované s podzemnými vlakmi. Trochu prší, ale do ubytka (Agosto ~50+10RM/noc) je to len kúsok. Bookli a zaplatili sme to už dopredu na tri noci cez Agodu, ale na mieste sme museli doplatiť novú turistickú daň – 10RM za noc. Nič sa tu nezmenilo, je tu ten istý recepčný, dokonca si aj K pamätá. Posteľ sa nám zdá celkom veľká a miesta okolo nej málo.
Ideme do tradičnej pouličnej reštiky – Big Mouth. Našťastie majú ešte otvorené. Dáme si Clay Pot (kúsky bravčového v lahodnom vývare), parádne hodvábne Tofu, podusenú zelenina (bok choy), malú ryžu, celkom štipľavé čili so sójovkou a pohár čaju. Riadne vyštípaní fúkame sopeľ a ideme na izbu. K prikladá kľúč – kartu na odomknutie na úplne iné vchodové dvere. Vedľa postávajú a pofajčievajú Indovia z našej recepcie, tak nám so smiechom vysvetľujú ako na to. Treba prísť až úplne ku 7Eleven na rohu a až tam sú potom naše dvere.

D030: 07.12. 2018 Kuala Lumpur
Na raňajky sme si vygooglili kaviareň, no zapadli sme do prvej, pekne vyzerajúcej s dosť ľudmi na začiatku cieľovej ulice. Volalo sa to Ali, Muthu & Ah Hock Kopitiam. Majú aj pekné tienítko zvonku, kde je vybratie na hlavu. Mne je to tak po krk. Vo vnútri bol pekný, mierne hipsterský dekor a veľmi sa nám páčia pôvodné steny susedných budov.
Na stole je kartička, kde sa ceruzkou zafajkáva čo chceme. Problém je, že si už nepamätáme, čo sme jedávali, tak to konzultujem s obsluhou. Chceme chlieb s masielkom a kokosovým džemom s polo uvarenými vajkami a potom si nechám niečo odporučiť.
Ten chlieb sa volá Roti Bakar set: 2 vajíčka v škrupine, čo sa rozbijú a vyklopia na tanierik. Roti je teplý opečený chlieb – dva plátky zlepené maslom a Kaya (kokosový džem). Sendvič je ešte potom rozrezaný napoly. V sete je ešte fajný čierny čaj. Každý si rozbije jedno vajko do tanierika spod teplého nápoja. Soľ tu nemajú, iba sójovku a mleté korenie. Na posledný deň vidíme domorodca, ako si takto rozbije dve vajká do misky, dá sójovku a korenie, dlho to mieša ako na praženicu a potom to na párkrát vysrká. Zabudol som totiž dodať, že vajcia sú ešte mäkšie ako namäkko. Bielko je tekuté, ale už biele. Neviem ako to robia, ale vždy je to akurát. Nenapína to ako priesvitný žĺtok.
Mee Goreng Muthu (pražené žlté nudle s krevetkami, kuracinou na cibulke) je výborný. Parádne pražený, cítiť v tom dym. K má k tomu čiernu kávu, ktorá ma hustú čiernu, priam až olejovitú konzistenciu.
Náhodou nájdeme roh so zdravým čajom na zníženie teploty (Koong Woh Tong), tak si ho hneď dávame. Obsluhuje nás milá stará Číňanka s náznakom angličtiny.
Pomotáme sa trochu po okolí, po uliciach, ktoré sa pomaly otvárajú. Večer sú tu trhy a ledva sa dá ulicou prejsť, teraz je skoro všetko ešte zavreté a ulice sú viacmenej prázdne. Cestou späť navštívime čínsky chrám na našej ulici. Je to tu veľmi pekné. Hneď po vstupe visia nad hlavami špirálovité vonné tyčinky-špirály, rozvinuté do kužeľov, horiace odspodu hore.
Na izbe si zbalíme švestky a poďho na shopping do KLCC. Z našej Pasar Seni stanice ide zadara GOKL CityBus – purpurová linka. Pre istotu si ešte nafotím mapu liniek, keby sme si to náhodou nepamätali. Pri Pavilione prestúpime na zelenú linku, ale nabudúce pôjdeme od Pavilionu pešo. Zelená sa motá okolo celého Pavilionu, potom stojí 10 minút v zápche kúsok od KLCC a ďaľších 15 minút okolo parku pred KLCC.
Okolo KLCC parky vyrástli ďalšie mrakodprapy a KLCC nás stále fascinuje. Dvojité Petronas veže, obchodné centrum (KL City Centre) pod nimi ale hlavne park za nimi, vo ‚dvore‘ KLCC.
Keď z toho nakupovania a aj z tej brutálnej zimy všade vyhladneme, ideme do supermarketu. Tu je to prerobené, stánky s jedlom vyzerajú menej poulične a viac európskejšie.
Nakupujeme ryžové rolky, tom yum soup, sushi (pekne mastný losos) a očistené ovocie dragon fruit. Tam sa nevieme rozhodnúť medzi bielou a purpurovnou verziou, tak sa nám prihovára Ind, údajne z Vietnamu, a že sú obe rovnaké.
V NeHalal sekcii predávajú bravčové výrobky a alkohol. Biele víno tu maju pekne staré a drahé. Špekulujeme nad viacerými modelmi a sme radi, že majú všetky šróbovacie vrchnáky. Dlho si nevieme vybrať a nakoniec si podľa peknej etikety zobereme 2016 Savignong Blanc z Južnej Afriky. Snáď ešte bude dobré.
Spokojne nakúpení sa vyberieme z centra von, že sa napapáme v parku a bum. Prúser ako sviňa. Vonku si prší, ako keby sa nechumelilo. Tak s touto eventualitou sme vôbec nerátali. Park je ľudoprázdny a pár ľudí vonku sa schováva pod strechami. Vyberieme sa naľavo a v jednom prázdnom segmente, kde nie je reštaurácia sa zložíme na kvetináčoch s bambusmi. Jedia tu na stojáka dve domorodky.
Ďalší fail – priam rana pod pás nastáva, keď zistíme, že sme si napriek všetkým šróbovacím uzáverom vybrali fľašu s korkom. To už neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Pri predstave, že pijeme teplé drahé víno na izbe mi je skôr do toho druhého. Našťastie nás napadne heknúť korok sushi paličkami a víno prelejeme do pohára od čaju. Keď teda príde sekuriťák vyháňať fajčiarov z nášho kvetináča, tvárime sa chrumkavo, že splachujeme sushi zeleným čajom.
Keď dohodujeme prestane pršať a vyroja sa predavači prídavných šošoviek na telefónne foťáky. Sú to široké objektívy – rybie oko, aby sa človek na selfie a i neselfie fotke zmestil do záberu aj s celými vežami. Každý má aj mobil, kde ukazuje ako bude výsledná fotka vypadať.
Vystupujeme skôr – na hlavnej ulici – na začiatku Petalingu – trhovej ulice. Sú tu oproti sebe dve drogérie, no Watson je zavretá, tak ideme do Guardiana. Nakúpime tam, medzitým otvoria aj Watsona, tak ideme ešte mrknúť tam. Tu majú aj vlastnú penu na holenie, ale už je neskoro. Bohvie, čo sa stalo s mojou, čo som si nechal zbaliť a zmizla niekde.
Klíma v obchoďáku sa na nás podpisuje, tak ideme ešte na jelly tea Koong Woh Tong, so sladkou vodou na vyhladenie pokožky. Čaj varia s takých bylín, že im nakoniec ztuhne na rôsol a je sa to lyžičkou.
Na večeru nič lepšie nanájdeme a tak znova končíme v Big Mouth Fish Head. Obsluha sa teší, že sme tu zase a je tu aj domáca. Príde akurát na záver, pekne nás zkásne. Otak otak – rybia fašírka nám až tak moc nechutí.
Chvíľu ešte pozeráme na kuchtíka ako rozbaľuje a čistí soľou zakonzervovanú rybu. Riadne ju cítiť, tak sa pýtame na čo to je. Babka nám ukazuje v menu, že sa to podáva ako inak, k bravčovine.
Cestou domov sme svedkami svätenia motorky pred indickým chrámom. Guru s gorálkami potiera blatníky, späťáky, pokvapkáva kolesá citrónom. Je to veľká sranda. S takto vysvätenou motorkou určite nikde nenapára a ani mu ju nečornú.

D031: 08.12. 2018 Kuala Lumpur
Na raňajky zapadneme tam kde včera a dnes okrem Roti Bakar setu skúšame Kuey Teow Goreng. Sú to široké ryžové cestoviny s krevetkami, kuraťom a krabími guľkami. Včera nám to viac chutilo, toto je také diétnejšie.
Na WC ma zaujme integrovaná sprška v záchode. Testujem to najprv postojačky a ostriekam si koleno. Keď už ale sedím a nadíde ten správny čas, je to zásah do čierneho. Som s tým veľmi spokojný, príde mi to vrchol sofistikácie – najlepší vynález od čias kolesa. Znova už postojačky zisťujem ako to je a vyzerá to byť celé integrované do prkienka. Na boku sú dve páčky. Po stlačení páčky s modrým sediacim pajkom sa zozadu vyklopí rúrka a z jej konca znenazdajky silný prúd vody, že až dostrekne na koleno človeka stojaceho pred záchodom. To je tá, čo keď tam normálne človek sedí strieka do čierneho. Druhá s čevenou dámou je dlhšia a strieka teda viac dopredu.
Som veľmi spokojne vystriekaný. Po zaplatení účtu ideme na roh do Koong Woh Tong na čaj s dávkou prášku proti chrípke. Je to celkom koubojka, lebo najprv si objednáme jeden kvetinkový a jeden chladivý, potom skúšame do toho pridať prášok. Po anglicky si moc nerozumieme, ale vyzerá to, že do kvetinkového sa prášok nedá dať. Tak objednávam dva prášky do jedného čierneho a nakoniec skončíme s dvoma čiernymi a v každom je asi prášok.
V jednom z čajových obchodov si kúpime po 100g čierneho a zeleného čaju, nech máme na čajové dýchanky. K kupuje letenky na Langkawi a hľadá ubytko cez Agodu.
Na obed sa konečne dostaneme do kaviarne, kam sme chceli ísť na prvé raňajky – Ho Kow Hainam Kopitiam. Je to starý biznis s novou tvárou. Celkovo sa nám zdá, že čínska štvrť zhipsterieva. Skúšame zopár typov Dim Sum ale stále to nie je naša lahôdka. Zostáva tomu už len posledná šanca. Skúsime to ešte niekde v Číne a keď ani tam to nebudú mať dobré, tak koniec.
Majú tu výborné kuracie kari bez kuraťa, ktoré akurát došlo, tak máme miesto neho zemiak. Kuey Teow je tiež celkom fajn. Ako špecialitu nám odporúčajú cham, čo je zmes kávy a čaju. Je to dosť sladké a pripomína to vietnamskú kávu so salkom.
K dostala včera geniálny nápad, že si dáme oprať na hoteli, tak dnes pre zmenu nasleduje akcia stratené nohavičky. Prádlo je dodané na čas, ale vlhké, tak ho rozprestiera na posteli, nech sa dosuší. Pri inšpekcii zisťuje, že jedny nohavičky sú extra a jedny jej chýbajú. K nechce, aby som to riešiel so starou Indkou – upratovačkou, no tá šípi, že nie je niečo v poriadku a sama sa do toho zainteresuje. S K pobehajú všetky miesta (sušiareň), kde by to mohlo byť a v zúfalstve zaklopú Francúzkam vedľa, a upratovačka si vypýta jej práve dodaný nohavičkový prací vak a začne sa v ňom hrabať. K tam len tak stojí a spolu s Francúzkou sa na tom rehocú. Veď čo iného im už len zostáva. Potom Francúzku (ktorej patrili tie nohavičky navyše) pani upratovačka vyzve, nech si pozrie zbytok prádla. Vystresovaná Francúzka klope K, že nič nenašla. Naveľa naveľa sa obajví recepčný a donesie ich ešte mokré a teplé – asi spoza práčky.
Aby som to zhrnul: celkovo je prádlo iba vlhké, o vypratí sa nedá hovoriť a to na ňom ešte sú škvrny, ktoré môžeme len dúfať, že sú z pracieho prášku a pri najbližšom kvalitnejšom praní zmiznú. Raz darmo v krajine, kde sú práčovne si treba ísť oprať sám. Dôležité je len, aby nebolo žiadne oblečenie, ktoré nemôže ísť do sušičky.
Na večeru sa vyberieme kúpiť SIMku na internet. Tá by podľa internetu mala stáť 10RM a internet 38MR. Indi vedľa reštiky si vypýtajú 75RM, tak tým zistením naše hľadanie ukončíme a ideme sa radšej najesť. Dnes sú v meste akési protivládne demonštrácie a u Indov – Restoran Yusoof je to dosť plné. Obsluhujúci týpek nám moc nerozumie, čaj mu trvá nekonečne dlho, je horúci a pod dlhom čase sa vracia, že nič nemajú. Nakoniec skončíme s veľmi dobrým Lamb Murtabak, čo je braní gulášik zapečený v roti placke. K výde len Onion Naan – iný typ suchej placky pečenej v tandoori peci. K tomu máme slušné a štipľavé kari omáčičky. Z čierneho čaju čo trval tak dlho sme celkom vystrelení. Na účet nám dajú ešte 6% daň za obsluhu.

D032: 09.12. 2018 Kuala Lumpur
Tradičné raňajky v Ali, Muthu & Ah Hock Kopitiam: Roti Bakar set a Mee Goreng Muthu. Neska skúšame aký tu robia Cham. Tento je viac čajový ako včera u susedov.
Na WC idem, čo sa týka spršiek na istotu. Odvážim sa aj na červenú. Nie je to úplne zlé, len som zbytočne mokrý tam, kde netreba. Dnes konečne zaplatíme kartou, neviem, prečo nás to predtým nenapadlo. Na Revolute máme limit na bezplatný výber z bankochmatu len 200EUR/30dní a tu sa veľa dá platiť kartou, tak to treba využívať.
Vonku sa už trochu rozbehli trhy, tak obzeráme kabelky, že aké teraz fičia.
Je nedeľa, tak zapadáme v Leaf Cafe, že si trochu vyhodíme z kopýtka. To v praxi predstavuje koláčik so zeleným čajom a červenými fazuľkami, dvojnásobný zálev čaju a kvalitné kyseué espresko. Za kuchyňou sa pri WC fotí svadobný pár v bielo zelených šatách a žltom obleku.
Majú to tu veľmi pekné a bez klímy, tak relaxujeme a dobiehame zameškané.
Kopýtko sa vyhodí pri platení, keď nám na európske ceny kydnú ešte 6 a 10 percent za daň a obsluhu.
Ideme zas do Ali, Muthu & Ah Hock Kopitiam. Pre zmenu si dávame nudlovú polievku a nudle. Je tu rušno. Polievka s nudlami je to isté ako iné nudle (krevety, kura, gulky, klíčky), len je to biele. Teda nie čierne od sójovky alebo červené od štipľavky. To je fajn vedieť, ak si budeme chceť dať pauzu od tých farbív.
Zajtra letíme na Langkawi, tak sa tešíme na zajtrajšiu dovolenku.
Večeriame u Indov, tak K si skúša objednať rovno pri pulte. Vyberá si ryžu a cícerové placky. Ja chcem zase jahňacinu, no v kari sú už len kosti. Objednávam si teda tandoori kura s plackou a čakáme zase dlho. K jedlo je už dávno dojedené, keď konečne príde čaj.