D010: 28NOV2016 Prachuap Khiri Khan → Chumpon
Keď výjdeme pred hotel, zľahka sa rozprší. Kým prídeme na zastávku, sme už celkom mokrí. Nakladajú nás do minivanu, kde fučí klíma naplno a my len dúfame, že neprechladneme. Dlhá klimatizovaná cesta končí fiaskom, keď nás šofér vyhodí pred rozhodným predajcom lístkov. Ten je nespokojný, že sa v navigoške pokúšame čosi zistiť, tak nám volá kohosi anglicky hovoriaceho a silou mocou nás len zkasírovať. Loď stála 600B, bus do prístavu 100B a to ešte začal tým, že nás taxík odvezie pol hodinu. Anglicky hovoriacemu moc nerozumiem a ani ma nezaujíma. Celé je to nejaké pofidérne. Z navigácie zistíme, že stanica je len 400 metrov od nás a tak nakladáme vaky a ideme tam. Tam by mali byť dve predajne lístkov. Ideme po ulici a zrazu okolo frčí dedko predajca aj s belochom – čo s nami prišiel v minibuse. Kričí, že ok, ideme na stanicu.
Na stanici vidíme len stánok drahšej spoločnosti a tak zamierime do informácií. Tam už zpoza nás dedko čosi kričí na korpulentnú paničku a nám začína byť jasné, že to nie sú naozajstné informácie, ale zase len predajca lístkov. Navyše pani drží tú istú líniu ako dedko. Rozhodneme sa teda, že ostávame na noc a ušetríme stovku za loď a stovku za bus na hlavu. Loď lacnejšej spoločnosti Songserm vyráža z prístavu neďaleko o 07:00, o šiestej sa vyráža busom z mesta. Tranzit je v cene. Vyzdvihnú nás na hoteli.
Po skvelej polievčičke hľadáme ubytko podľa navigácie a po sprche ideme do mesta. Domáca nám hovorí, že má zákazníka, čo ide na našu loď, takže nás zoberú od nej z hotela. Dosť nasrate nám povie, aby sme si kupoval lístky na hoteli a nie u kadejakých pouličných predavačov. Prieskum mesta začneme zľahka frapéčkom v Amazone. Vnútri je taká zima, že sedíme v príjemnom vetríku vonku. Večerný trh začína už od stanice a my sadáme na parádnu omeletku z mušlí (50), ktorá je konzistenčne najpodobnejšia zemiakovej placke. Obdivujeme aj podkovové kraby. Tie sa síce nedajú jesť, ale ich vajíčka sa miešajú s pochutinami a servírujú sa v ogrilovanom krabovi ako v tácke. Majú modrú krv a sú na vyhynutie, lebo ich vo veľkom lovia a používajú v medicínskom výskume. A ani nie je príbuzný krabom, ale pavúkom, kliešťom a škorpiónom. A sú tu bez väčších zmien 445miliónov rokov.
Tak keď sme mäkkí na krabov, dáme si aspoň prvú moslimskú baštu. Karí s plackovým chlebom je fajn, ale čierna palacinka plnená čerstvým syrom a polievaná salkom je skutočná bašta. Aspoň že nám servírka v šatke poradila, že sa to má zalievať tým salkom. Celé to – keďže pivo tu neservírujú – splachujeme lahodným frapé zo zeleného čaju a mlieka.
Dnes sme prvý krát bez masáže, lebo už je asi neskoro a nechcú nás do jediného masážovníctva čo nájdeme zobrať. Toto mesto je skôr tranzitné, málo belochov tu zostáva cez noc, takže ani masážnych salónov tu toľko nie je.

D011: 29NOV2016 Chumpon → Koh Tao
Ráno čakáme s francúzskym párikom a domácou pred hotelom. Ja odmietam stáť na ulici, tak si podriemkávam posediačky vo vnútri. Zdrazu domáca zvrieskne bus a my sa v panike rozbehneme temnou uličkou na hlavnú. Tam je veľký bus plný turistov z Bangkoku. Zdá sa mi, že sa nevezieme ani 20 minút a sme v prístave. Prestupujeme na loď. Veľký vak hádžem na kopu ale v malom je kompík, tak ho tam nechceme nechať. Oni nás ale s vakom nechcú pustiť do kajuty. Tak chvíľu posedávame vonku, a do lode vôjdeme o poschodie vyššie. Nechcem riskovať morskú nemoc, a tak radšej schádzame do najnižšej úrovne. Je tam niekoľko stovák sedadiel a všetko je to prázdne. Tak sa vyvalím a pospávam celé tri hodiny. K pozerá niečo v telke a podchvíľou sa pochechtne.
Na ostrove Koh Tao vládne panika. Auto, loď a moto taxikári sa prekrikujú s nadháňačmi ubytovania. Snažíme sa cez nich dostať na ulicu. V prvom stánku obloženom plechovkami salka kupujeme thajské frapé (30). Maju kávu filtrovanú cez textilné vrecúška do kovových konvičiek. Z toho odlejú do pohára, dolejú kondenzované mlieko (strihnuté palmovým tukom) a sladené mlieko (salko), vymiešajú a nalejú do plastového pohára plného ľadu. Ideme uličkou, posrkávame kávu a uhýňame sa motorkám. Je to tu dosť divoké. Málokto chodí peši. Skúter za 150B (4.13EUR) na deň je pre bielych nič a príjemne to chladí. Ubytko sa nám moc nedarí nájsť. Všetko sú dosť zlé diery za veľa peňazí. Po ľadovom čaji sa teda pýtame u potápačov, či nemajú tip na ubytko. Tí poskytujú zľavy ba i bezplatné ubytko, ale len keď sa u nich robí kurz. Ten už máme, prišli sme len na fun dive (potápanie pre zábavu). Ale pošlú nás do bočnej uličky, ktorú sme predtým minuli, lebo tam bol dievčenský hotel a K ma tam nechcela zobrať. Pani má v peknej novostavbe ubytko trochu nad náš rozpočet, ale odvedie nás na hlavnú uličku, kde majú slušné ubytko za 450B. Len sme si to nejako na malej tabuľke nevšimli, lebo to vyzeralo hlavne ako cestovka. Konečne ubytovaní sa po sprche ideme najesť do velikej reštiky, kde majú na stole vyložený bufet za 150B na hlavu. Odoláme mäsu a dáme len praženú ryžu za 90. Je to dosť vysoká cena, ale zase porcia je belošská. Kľudne dvakrát taká ako pre domácich. Medzičasom sa podnik zaplní turistami, čo prišli na ostrov na otočku loďou. Je to dosť brutál. Bufet je tu preto, lebo by taký nával nestihli obsluhovať. Po obednej sieste obiehame potápačov a zisťujeme, čo je zajtra na pláne. Ceny sú zvačša 900B za ponor. Dvíha sa vietor, tak nevedia, kam pôjdu. Jedna ukecaná predavačka chce 1000ku za ponor a ešte nám chce privariť 150B na hlavu za obnovenie vedomostí, lebo sme posledne potápali pred skoro rokom na Galapágoch. Ostatným je to viacmenej jedno. Na najväčšiu vychytávku Chumpon ide len strašná domáca predavačka, ale moc jej neveríme. Holandský potápač nás varuje pred takým ponorom na prvý krát. Rozhodneme sa teda pre Holanďanov, zložíme zálohu a zapadneme do pekného podniku na happy hour. Majú parádne klasické a marakuja mochito za 100B. A čo sa dá pokaziť, keď sa držia hesla “nikdy nie je neskoro na kávu a priskoro na drink“. Nuž svätá pravda. Večer sa ešte presunieme na pláž a meditujeme aký je rozdiel medzi týmto tu a Karibikom. Dnes sme zase bez masáže. Nedá sa stíhať všetko.

D012: 30NOV2016 Koh Tao
Dáme si silné raňajky v reštaurácii Paprika. Ja mám ryžu a K široké rezance. Oboje za 60B. Na ponor vyrážame až 12:00, to je super, lebo ranné začínajú už o 06:00.
Náš inštruktor Bob nás najprv varuje, že pôjdeme len na juh, lebo počasie je zlé – fúka a sú silné vlny. Pod vodou to nevadí, ale cesta na lodi a skákanie do vody je trochu zťažené. No čo už, chceme sa ponárať, tak ideme do toho.
Pre istotu rozdávajú všetkým tablety proti morskej nemoci, no my to nechceme dávať do seba. Prinajhoršom ich Bob berie so sebou, tak si jednu dám.
Loďou ideme okolo a potápame sa v oblasti, kde sme zrejme poprvýkrát, čo sme boli na ostrove bývali. Nepamätáme si to a ostrov sa za tých 14 rokov neskutočne zmenil.
Voda je teplá, ale viditeľnosť je poslabšia. Kocháme sa ale rybkami, koralmi a vidíme aj korytnačku. Cestou preliezame cez jaskynné tunely a ja zatváram pohybom ruky všetky purpurové a fialové mušle, čo uvidím. Niektoré su veľké ako basketbalka, no tie už majú pery skôr do hneda. Pekné sú aj vianočné stromčeky. Tie sú žlté, červené, oranžové, modré a fialové a tiež sa schovávajú keď sa človek priblíži. Nimi porastená skala z boku vyzerá ako farebný psychedelický lesík.
Na druhom ponore dlho obdivujeme pasúcu sa korytnačku a sledujeme ako sa od pasenia dole vyberie hore nadýchnuť a opäť klesá dole sprevádzaná vlastnou rybkou čističkou. Ale hlavne je tu veľa mramorových morských uhoriek. Sú biele s tmavými fliačikmi a pohybujú na malinkých nožičkách ako stonožky, načahujú sa medzi skalami a tancujú v príboji, ktorý trochu cítiť, keď sa priblížime ku skalám na brehu. Zpredu majú biele uhorky chápadlá v tvare karfiolov – len ploché. Nič také sme ešte nevideli, je to celkom sranda. Bohvie, či také niečo robia aj tie čierne v Chorvátsku.
Po prvom ponore som nebol vôbec unavený a ani hladný. Boli sme dosť plytko. Ale keď po druhom prídeme na izbu, som po sprche dosť KO.
Po HH na pláži večeriame tam ako včera, ale dávame si obaja super kokosové kari a poriadne sa nabaštíme. Je to celé dobré, každé karí je iné a Chang stojí iba 80B. Dokonca aj film v telke sa skončil dobre (Hobbit) – teda aspoň dúfam.