D015: 03DEC2016 Koh Phangan → Koh Lanta
Celú noc leje a leje aj keď ideme na loď. Leje aj keď nastupujeme na loď a vezieme sa 2.5 hodiny, popŕcha aj keď prestupujeme z lode do busu, zastavíme sa na čaj a v daždi križujeme úzky pás (2.5hodiny) Thajska na západné pobrežie Adamanského mora. Doteraz sme boli v Thajskom zálive a na Adamanskej strane nám sľubovali krásne počasie.
V buse dopisujem denník a obzerám polia a palmové sady zaplavené vodou. Vyzerá to dosť drsne a nemôžem uveriť, že po 2.5hodinách jazdy bude krásne počasie.
A veru že ani nebolo. Bus v Krabi zrazu začne cúvať do opustene vyzerajúceho pozemku a všetci vystupujeme v provizórnej – stanovej stanici. Keď vymieňam poukaz za iný a dostávam tretiu nálepku na košelu , kvapká na mňa zo strechy dažďová voda.
Čakáme asi polhodinu. Frantíci si zase dávajú nanuky. Asi nemajú chuť na raňajkové žemle a ani instantné rezance. My sa napchávame praženými hráškami. Mikrobusom ideme už len traja ku prístavu, kde máme zase čakať, tento raz 50 minút do druhej. Ideme sa teda normálne najesť. Vedľa sú tri reštiky, hneď prvá varí halal a majú happy hour, jedlá za 50B. Tak si dáme moje obľúbené široké rezance. Tie donesú prvé a je tam namiesto zeleniny trochu kuraťa. Vyzerá, že muslimi sú ešte mäsovejší ako my. Aspoň teda v porovnaní so severnejšími Thajcami. Pokúšam sa zohnať nejakú štipľavku, lebo na stole je len chemická – kečup a nejaké čili, no končím len s polkou limety a soľou. Potom donesú Katke kari a to štípe ako sto čertov, tak sme nakoniec radi, že sme tú štipľavku nezohnali. Je tam brutálne veľa mäsa a červenej mletej papriky. Keď hovorím brutál veľa mäsa, tak myslím také 4 porcie v BKK. U nás je to približne taká bežná porcia.
Naveľa naveľa na naše prekvapenie ideme mikrobusom. Dokonca dvoma. Sedeli sme doteraz oproti prístavu, tak sme si mysleli, že len prejdeme cez cestu a pôjdeme loďou. Vozíme sa mestom, zastaneme na benzínke a keď už ideme dobrú polhodku mimo mesta sme prekvapení ešte viac, lebo je zjavné, že ideme mikrobusom až na ostrov.
A tak sa aj stalo (v LP bol spomenutý most vo výstavbe a ten zjavne dokončili). Cesta je celkom dobrá, často dvojprúdovka, v mestách býva ešte extra parkovací prúd oddelený obrubníkmi. Po asi hodine a pol od Krabi ideme na trajekt. Fungujú tu 4. Jeden sa zaplní autami a už je nachystaný druhý, do ktorého idú autá. Tretí potom autá vykladá, štvrtý je na druhej strane. Celkom to odsýpa, napriek dlhej šóre áut a malým trajektom sme na druhej strane cobydup.
Keďže sme si nepriplatili za odvoz na hotel – lebo sme ani žiaden nemali vymyslený – vyhadzujú nás hneď na začiatku hlavného mesta ostrova. Tuktukár nám za 100B ponúka odvoz na Long beach, kde je lacnejšie ubytovanie, lebo tu je vraj drahé. Odbíjame ho s tým, že sa prejdeme. Vidíme veľa belochov s deťmi chodiť hore dole po vysokých chodníkoch prerývaných cestami, tak si myslíme, že hotely sú blízko. Dotiahneme to po prvé 7-Eleven na našej strane a chladíme sa ľadovou kávou a pivom. Začína to vyzerať zle. Tu cestou žiadne ubytko nevidíme a na Long Beach je to predsa len trochu ďaleko. A na trik s odložením vaku a motorkou za 99B je tiež už neskoro. Tak sa ešte kúsok prejdeme a berieme nakoniec tuktuk za 50B na hlavu, priamo pred vytipované ubytko Hutyee Boat. V mestečku odbočíme z hlavnej cesty strmo dole kopcom a sme na nespevnenej štrkovej ceste smerom k pláži. Predstavujem sa ako sa bočná kára pripevnená k motorke odlomí na tých výmoľoch a my sa rozpleskneme na štrku. Potom však odbočíme na fajne rozblatenú cestičku paralelne s plážou a to už stískam sedacie svaly. Našťastie sa nič nestane a my prekvapivo vystupujeme pred bungalovmi, kde sme chceli byť.
Ubytujeme sa v peknom drevenom domčeku s veľkou posteľou a ešte väčšou moskitiérovu u veselého muslima, ktorý je ukecaný i keď nevie po anglicky. Našťastie sa musí ísť modliť, tak si môžeme ísť omrknúť pláž. Tá je žiaľ, ako sa písalo v knižke preč. Aj pri odlive je len trochu piesku a potom more skál a kamenia. Ideme smerom na sever, kde vidno viac piesku no časom to pre istotu otáčame, aby sme po skalách nešli potme.
Večeriame v Marina reštaurácii. Pivo tu v HH stojí 100B. Kde je ten 80B Chang z Koh Tao? Asi tam beťár zostal. Ešte že v 7Eleven tu majú Archa za 49B. Jedlo je výborné. Dáme si morské plody na ďumbieri a parádnu polievku s kuracinou a kokosovým mliekom. Stačí nám k tomu jedna ryža. Snažíme sa dávať pri vode morské plody, ale túto kokosovku očividne robia iba s kuracím.
Na pláži je romantika, príjemne fúka od mora a čašník nám zapáli aj fakle.
V posteli je pod moskitiérou zima. Vyťahujeme dokonca aj deku z lietadla. Vôbec netreba púšťať ventilátory, ktoré sú tu až dva.
Zaspávame za zvuku rehotajúcich sa detí od susedov Frantíkov.

D016: 04DEC2016 Koh Lanta
Leje skoro celú noc a neprestáva ani ráno, tak vylihujeme a nič sa nám nechce. Ani Frantíci vedľa ešte nevstali. Na raňajky v posteli dojeme všetko jedlo čo máme – posledné DRU tyčinky a kexíky z potápania. Kukáme telku a keď okolo obeda konečne prestane pršať ideme do 7-Eleven, na pláž a obedovať.
Zisťujeme ako je to s potápaním. Ceny sú tu 2krát také ako na Koh Tao. Dva ponory za 4000B a keď sa ide do národného parku platí sa ešte 600B extra. Pre zlé počasie sa nikam poriadne nechodí a chlapík, čo sa nám páčil najviac má zaujímavé ponory naplánované až na stredu. To tu už asi nebudeme.
Na večeru si nakupujeme ovocie – mango a ananás, že si spravíme HH na pláži. Dnes je prechod cez Nautilus rezort na pláž uzavretým, tak musíme chodiť naokolo. Tam nás stále odchytávajú do baru na západ slnka. My si ale konečne doprajeme masáž a to rovno na pláži. Nie je to až také super. Zo začiatku je teplo, potom prídu komáre a až ku koncu je teplota príjemná. Rozhodneme sa, že nabudúce pôjdeme radšej do klimatizovaného salónu.
Výborná večera v Marina zakončí príjemný plážový deň. Milé je, že napriek tomu, že HH končí o ôsmej sú pripravení servírovať pivo za HH cenu aj o pol deviatej.

D017: 05DEC2016 Koh Lanta
Mopedy sú v našej obci všade za 200B na deň, tak si ho berieme od nášho dedka. Hneď na prvej benzínke čapujeme z rumovej fľaše cez lievik 7deci pohonnej hmoty za 40B. Jazdíme na zúfalo vyjazdenom mopede smer juh. Cieľom je poobzerať pláže, ktoré by mali byť smerom na juh stále krajšie a zachovalejšie. Je to čiastočne pravda, no zážitok z jazdy nám kazí moped. Tej je taký istý ako na predchádzajúcom ostrove, má ale miesto 1000km najazdených 29000km, takže to na nerovnostiach trochu škrípe a K nefunguje pravý držiak na nohu, takže riskuje, že si ju priškvrkne o výfuk.
Nič sa ale našťastie nestane. Na juhu od nás chcú nekresťanské peniaze za vstup do národného parku (520B za dvoch), tak to otáčame a ideme na peknú veľkú pláž. Okúpeme sa, posedíme a ani sa nám nechce odísť – tak sa bavíme na deckách, čo prišli s dvoma Francúzskymi rodinami na dvoch mopedoch.
Pred obedom na útese nad morom si ešte kupujeme 7 deci benzínu, lebo už máme zase len jeden dielik. Najeme sa, zastavíme v 7Eleven na pivko. Máme šťastie, lebo je akurát 5 minút pred koncom predaja alkoholu a ideme na miestnu pláž. Tu si aj trochu zdriemneme a inak pozorujeme lode ako dovážajú potápačov a húfy výletníkov.
Cestou spať sa už zastavíme až v prvom mestečku, kde si predávajúca sama zjedná cenu odvozu do Hat Yai z 600 na 500B. No, možno sme jej trochu dopomohli, ale nápad to bol jej, keď sme jej navrhli, že sa stavíme po lístok neskôr. V našej dedinke zaň chceli 650B. A to nás ešte prídu vyzdvihnúť pred hotel i keď tomu moc neverím. Nemajú na nás ale žiadne číslo, tak to hádam klapne.
Cestovka je na odbočke na pláž, tak si to pre budúcnosť ideme ešte omrknúť a objavujeme najkrajšiu pláž na záver. Chceme toho ale ešte veľa stihnúť tak sa len chvíľu kocháme a frčíme naspať do našej dedinky na masáž v klíme.
Masáž je fajn, ale klíma je taká studená, že mám omrznuté nohy. Vonku si chvíľu vychutnávame teplo, kým sa poberieme ďalej.
Na pláži je dnes vymreto ale stále pekne.