D029: 17DEC2016 Tanah Rata, Cameron Highlands → Kuala Lumpur
Po divokej noci, keď sa proti nám všetko spriahlo vo forme štekajúcich psov, chrápuceho suseda aj šteňaťa ako aj bolestivého uhryznutia Katky plošticou a aj divokých snov z čaju, nie ráno najčerstvejší. Vyrážame s vakmi na raňajky a nad Roti kecáme s domácim. Je víkend, prišiel na maškrtku.
Na hlavnej už stojí bus, tak ešte v úprku zisťujem detaily od Nemca, čo cvála naším smerom. V cestovke si kúpime lístok do KL za 35R na hlavu a poďho do hlavného mesta. Ide s nami veľká skupina Austrálčanov a dostaneme aj A4ku s informáciami od ich sprievodkyne.
Po 4 hodinách pohodovej cesty v rozpálenej džungli veľkomesta zúfalo hľadáme ubytko. Buď je to otrasné alebo plné. Partičku z busu sme stratili za prvou zákrutou. Všetky indické ubytovania vyzerajú hrozivo, tak ideme radšej do čínskej štvrti. Tam sa konečne ubytujeme, keď už začína pršať.
Fasa obed u Číňanov pozostáva z hustej polievky v hlinenej nádobe – claypot. Je v tom kopa bravčového, tenké jemnunké hubičky a zeleninka. K tomu sme si ešte dali varené huby, zamatové tofu a sparenú zeleninu. Biela ryža sa hodí ku všetkému. Zase prší a my sa nalievame čajom z konvičky.
Hotel GH Agosto má taký japonský štýl, asi hlavne umocnený posuvnými dverami a sedením na vankúšikoch na zemi.
Večer sa vyplašene prejdeme preplneným trhom, kde predávajú hlavne kabelky, hodinky, tenisky a dvojveže – pýchu mesta. Nevjeme nájsť nič na jedenie, tak si aspoň dám parádnu šavarmu. Vysoký Arab si zo mňa robí srandu, lebo som ešte vyšší ako on. Tvári sa smutne a keď ho K utešuje, že ešte narastie, odvrkne, že už má 24 rokov. Pristaví sa aj iný biely párik a muslim z taxíku si robí srandu z arabskej hudby – spevu, čo sa šíri z vnútra šavarmérie.
Na konci reštauračnej ulice majú v akváriu veliké živé pieskovohnedé ropuchy. Po fiasku v Kambodži račej žaby už len fotíme.
D030: 18DEC2016 Kuala Lumpur
Na raňajky vybehne K po kolášky, čo sme objavili v uličke za čínskou reštauráciou. Tam ju pošlú do podniku oproti, lebo to je len výrobňa. Hlavne, že včera nám kokosovo ananásový predali. Najlepšia tortička je čízkejková. Konečne niečo poriadne, neumelohmotné. Dáme všetky štyri a keď mi potom celkom ťažko. Raz darmo, na raňajky to netreba preháňať.
Obzrieme si indický chrám, kde je akurát celkom rušno a za odloženie šlapiek platíme 30centov. Pred vchodom bolo zakázané si ich nechávať. Až cestou ďalej vidíme, kde si ich zadara nechávajú domorodci. Vnútri v chráme sa chodí naboso. K hlavnému chrámu majú muži a ženy samostatné značenie. Všade horia malé svietničky s ghee namiesto vosku. Za rohom na ulici predávajú obetné vence z naozajstných kvetov a limetiek navlečených na šnúre. Ak bolo v indickom plno, v čínskom chráme je úplná tlačenka. Číňania sú veselí podpaľači. Furt pália obetné papiere alebo vonné tyčinky. Pred chrámom je zaparkované nablískané Porsche a vnútri je hlava na hlave a vonná špirála na vonnej tyčinke.
Cestou do múzea si obzrieme nezaujímavý starý trh oddýchneme v klíme 7-Eleven.
Múzeum textilu je celkom fajn a je zadarmo. Sú tam ukážky spriadania, farbenia a použitia textilu. Len sa mi zdá, že je tam dosť tma, asi, aby nebledli farby. Na poschodí sú aj šperky, opasky a tabatierky. Je tam aj výstava kreatívnych pokrýviek hlavy a umeleckých príčeskov.
Na námestí deklarácie nezávislosti sa so mnou chce vyfotiť jednozubý chlápek. Chytí ma za ruku a ja mu ju držím pevne, aby mi ňou náhodou neskĺzol do záhrenia.
Obed u Indov si necháme navoliť za 10R. Vytrvalo nám núkali ryžu s mäsom, ale nenechali sme sa ukecať.
Večer má okolo siedmej pršať, na zajtra ráno máme letenku a ešte sme nevideli veže, tak po obhliadke dvoch parádnych obchodov s čajmi a hlavne čajníkmi a šialočkami zapadneme do kaviarne aby sme si to v chlade rozmysleli. Dáme fajné kapučínko (10) a ešte fajnejšie dopio (8) a prídeme na to, že ak chceme mať na káve z peny urobené postavičky, tak sme si mali objednať čosi iné. Tak si objednáme ich špeci kávový nápoj s príchuťou ‚sladkých 16‘ (13) a donesú nám sladký kávový drink s penou v tvare Mikuláša a nápisom HoHoHo. Opatrne posrkávame a sme asi v polke, keď Miky úplne stratí formu.
Rozhodneme sa ísť na veže rovno. Je polooblačno a slnko sa pekne leskne na kovových vrchoch. V čajovníctve si kúpime 100g čierneho čaju na raňajky a 100g zeleného na zvyšok dňa. Čajníčky majú pekné aj nie drahé, len neviem ako dlho by vydržali útrapy cesty. Ani s niečim cestovným na filtrovanie nepochodíme. Ideme na stanicu, no ľudia nás navigujú koldokola až skončíme v bočnej ulici na zastávke busu Go KL, ktorý chodí ku vežiam zadarmo. Je to s jedným prestupom a vozením sa po obchoďákoch, ale zvládneme to. Prejdeme cez nákupné centrum pod vežami a ocitneme sa vo veľkom parku s fontánami a hordami víkenďakov. Pofotíme si veže a ja zbehnem do supermarketu v podzemi po super sushi (31) a japonské pivko. Lososia slanina je úplne najlepšia.
Posrkávame chladené šardoné z JAR a čakáme do zotmenia. Namiesto dažďa našťastie padlo len pár kvapiek ale teplo je brutálne. Fotíme nočné zábery a busom ideme domov. Trvá to dlhšie, všade je zápcha. U Číňanov dáme ešte bravčovú polievočku v hline a máme dosť.