D013: 2014/12/23 Puerto Montt → Ancud
Ráno prichádzame do upršaného Puerto Monttu. Z cesty mestom je jasné, že tu zbytočne nechceme zostávať. Chceme ísť čo najrýchlejšie na ostrov Chiloe. Bez vážnejších problémov kupujeme lokálny lístok a o 10 minút už sedíme v ďaľšom buse. Adéla sleduje priebeh cesty na iPhone a vyplašene zisťuje, že cesta končí. My ale len vystúpime, peši sa nalodíme na trajekt, nasleduje nás náš autobus a ideme na vytúžený ostrov (2. najväčší v Južnej Amerike). Cestu nám spríjemňujú krásne čiernobielé Čilské delfíny.
Ancud nás prekvapí – je to milé mestečko. Taktiež nás prekvapí fakt, že bus ktorý sme zvolili nás vyložil na stanici 1,5 km od centra. Tak si to prekvapení prešlapeme a ubytujeme sa v luxusnom hosteli 13 Lunas. Je to najparádnejší hostel za veľmi dlhé obdobie. Ceny sú medzičasom už na 11500P, čo je nekresťanských 15.75EUR na hlavu, ale však sú zajtra Vianoce. Trocha luxusu hádam nikoho nezabije. Vyrážame sa najesť, končíme v Mexickom RestoBare. Jedno burrito nás s K spoľahlivo zasýti a fľaša fajného vínka tiež spraví svoje.
Presunieme sa do kaviarne a dorazíme sa koláčikom a kortadom. Na hosteli internetujeme a posrkávame pivko. Zo spoločenskej miestnosti vidno aj more. Hostel je skutočne v parádnom stave, len v sprche si niekto uletel a bulharsky namontoval záves moc blízko ku sprche, takže sa mi lepí pri sprchovaní na zadok. Naštastie vedľajšia je dobre vymeraná. Svetlo je asi do jedenástej, zima ako u nás na Vianoce.

D014: 2014/12/24 Ancud
Budíme sa do Vianočného rána. Kuchárky nám pripravia praženičku a opečú chlebíky. Napapkaní si kupujem výlet na tučniaky v agentúre MistyK. Bol to Adélin sen – aspoň K si to myslí.
Je to o dve tisícky lacnejšie ako na hosteli. Páči sa nám to. Nakoniec sme len my 3ja, šofér a sprievodca Gonzales, ktorý nám cestou objasňuje faunu a flóru lokality. Fičíme pol hodku autom do zátoky, tam nás po chvíľke čakania naložia na vtipné vozítko a aby sa nám nenamočili nohy odtiahnu nás ku loďke. My len prestúpime z vozítka do loďky. Tridsať minút sa vozíme okolo ostrovčekov a obdivujeme oba typy tučniakov, kormorány a kadejaké farebné aj čierno biele husy. Vlny sú celkom divoké, nás to hojdá na loďke a tučniaky majú tiež problém vyliezť z vody. Hniezda v kroví ostrovčekov a čakajú tu mladé.
Cestou späť stretneme aj dve morské vydry. Jedna zdrhne ale druhá si kľudne leží na chrbte a vyžiera kraba. Keď ho doje, ponorí sa, vypláva s čerstvým krabom a hodovanie pokračuje.
Cestou domov sa ešte zastavíme na výhľad nad velikou 6km zátokou, kde si to práve piráti niekto po pláži na motorke.
Vyložia nás v Cociniera štvrti – tržnica s reštauráciami, kde si baby kupujú ponožky z lamej srsti a sadáme na Vianočný obed. Dávame si miestnu špecialitu – mušle, kuracina, bravčové a klobásy – všetko pomaly varené v jame na uhlí. Pravda, my máme len takú reštauračnú verziu robenú v hrncoch. Stačí nám jedna porcia, aj tak sme úplne prepchatí. Biele vínko pasuje výborne k tomu. Adéla sa necíti dobre, tak ju odprevadíme domov a ideme mrknúť možnosti presunu do Castra – našej nasledujúcej destinácie – taktiež na ostrove Chiloe.
Telefonujeme domov, ideme na predraženú kávičku do hipsterského podniku, ale nestojí to za to. Nie som ochotný zaplatiť ani sprepitné, ktoré si automaticky zarátali. Kupujeme si pivko a v zátoke vychunávame dlho svietiace slnko. Supermarket nám medizčasom zavreli, tak kupujeme brazílsku cachacu 51 a čipsy. Zelené citróniky a dobré olivky splašíme ešte v zelovoci. Na hosteli sa chystá Vianočná párty, ale keďže máme v skupine vegetariána, tak sa nepridávame. Dáme si suchú večeru a ideme skoro spať. Pokecám si aj s Amíkom z našej izby, ktorý skoro stale spí.

D015: 2014/12/25 Ancud → Castro
Po raňajkách v spiacom hosteli si na stanici kupujeme lístok na 11:00 a už 11:30 vyrážame. Cesta trvá hodinku. Slávne domy na koloch – paladios – vidíme až z busu, lebo keď sme včera išli po ulici s nimi, videli sme ich len ako normálne domy od ulice, nie ako stĺpové domy z vody.
Všetko je zavreté a my sme hladní. Ubytujeme sa v chabom hosteli Cordilliera kúsok od stanice. Je to tu lacnejšie (9000P), ale o dosť horší štandard. Ešte sa musíme aj presunúť do menšej izby, lebo na prvej nefunguje zámok. Bežíme do panadérie pri stanici, ale tam je vypredané, že možno o pol hodinu niečo bude. No pekne. Dávame si aspoň banánik a ideme do prístavu hľadať niečo pod zub, prípadne zistiť, či by sa ďalej na juh nedalo pokračovať loďou.
Lodná kancelária bude otvorená až zajtra, ale uvidíme ľudí s igelitkami, tak sa pýtame, kde nakúpili. Za rohom. Ideme za roh, tam je polozavretá tržnica, kde si kúpime lososové ceviche s lacnou cavou z minimarketu. V prístave objavím aj tri uškatce ako čakajú, kým ich predavači ceviche nakŕmia. Kúpime si ešte jedno mušlové ceviche. Vo väčšom minimarkete nakupujeme na večeru, že K niečo uvarí a poďho na hostel. Aspoň, že tu ako tak ide net a k dispozícii je čaj a med.
K navarí výborné karí a domáca nám dokonca aj zakúri v kozube. Hráme sa v spoločenskej miestnosti, vychutnávame si príjemné teplo ohňa a cítime sa fajn. Zajtra bude hádam všetko otvorené a uvidíme ako ďalej.

D016: 2014/12/26 Castro → Puerto Montt → Punta Arenas
Ráno je ospalé ako včerajší deň. Naša sprcha už po druhom človeku kvapká na chodbe o poschodie nižšie. Je zjavné, že majitelia sa viac zameriavajú na požičiavanie áut ako na ubytovanie samotné. Prenajať si auto na deň a pobehať celý ostrov je inak dobrý nápad. Okrem tučniakov sú tu ešte zaujímavé drevené kostolíky. Chceli sme to aj spraviť, autá v Ancude boli žiaľ na 10 dní dopredu vypožičané.
Informačná agentúra na námestí sa otvára až o 10, aspoň že kostol nám nechali k nahliadnutiu otvorený. Hľadáme možnosti ako sa dostaneme ďalej. Loďka ide až o 3 dni, tak sa vraciame celú cestu do Puero Montt, z tade nám má ísť na juh do Ohňovej zeme kopa autobusov. Tam však naša denná mora pokračuje. Nič nejde a to málo čo ide je beznádejne vypredané. Existuje iba jeden bus zajtra ráno, 36 hodín s obyčajnými sedačkami. Nevýklopnými. To je trošku moc. To si z nás nikto nevie predsaviť. Nakoniec necháme milú Adélu na stanici so všetkou batožinou a ideme do mesta zisťovať letenky. V LAN nám nevedia urobiť žiadnu slušnú cenu, tak zapadneme na net do pivárne a končíme s najhnusnejším burgrom v živote. Obsluha trvá neskutočne dlho, nakoniec opäť odmietnem zaplatit sprepitné, i keď to zaokrúhlim, že dostanú aspoň 80 percent toho čo chceli. Vygúglime aspoň Sky Airline, tam na nás teta skúša finty, ale nakoneic máme letenky za ineternetovú cenu na večer. Že keď platíme kartou tak je internetová cena. Ha ha, kto by kupoval letenky v hotovosti? Šprintujeme už za Adélou, ktorá ešte necikala, tak sa na nás dosť teší.
Kowbojka ale pokračuje. Bus na letisko za 2500 na hlavu sme nejakým zázrakom zmeškali, tak neriskujeme a berieme taxi za 12000. Posledné, čo potrebujeme je zostať zakvasení v tejto zaprdenej diere. Čakáme na odlet a obdivujeme solárne magnetky. Blikajú pekne, ale som zvedavý koľko fiškusov si dáva chladničku na slnko. Adéla si – poučená z krízového vývoja – kupuje letenku z Puero Arenas do Santiaga, že keď sa bude vracať domov.
V lietku je totálne mikro priestor na nohy, hnusná pasta, ale celkom fajn mäsko.
Priletíme v noci, majú tu tiež bus, ale keď sme traja môžme íst rovno na taxík (9000P). Pani zisťuje, kde chceme spať. Povieme jej niečo z LP a ja zablafujem, že je to za 8000 na hlavu. Čuduje sa, niekam volá, kde to majú za 9000, a nakoniec nás vyloží pred hostelom, kde sa ide dovnútra spýtať, či majú miesto. Trochu nás to mätie, lebo však niekam volala, ale je už neskoro, je to za 9000 tak ideme spať. Blue House je hrozná neudržiavaná diera, kde to stojí aj s raňajkami aj bez nich rovnako, teda za hovno. Býva nám z tých hostelových raňajok zle, lebo sa vždy nafutrujeme ako hlúpi – keď už je to v cene. Tak sa snažíme to robiť bez raňajok a riešiť si vlastné jedlo. Minimalisticky.