Huacachina

D112: 2015/04/01 Nazca → Palpa → Huacachina
Ráno si to ešte v chlade odšlapeme na stanicu, kde o pár minút ide veľký bus spoločnosti Soyuz do Palpy. Tam nechávame vaky v úschovni a berieme ďalší veľký bus smerom späť, aby nás vyhodil pri hieroglyfoch – Familia Real, ktoré sme cestou tam vďaka nekvalitnému reserču prepásli. Mysleli sme si totiž, že nebudú na hlavnej ceste. Buď sme nevedeli ako sa to v lokálnej hantyrke volá, alebo o tom nikto nevie, no ani dvaja ťukťukári v Palpe nás tam nevedeli hodiť. Tak sme zobrali veľký bus z Limy za 2Soly, že nech nás vyhodí po ceste. A ani sprievodca a vodič to poriadne nevedeli, našťastie to K zbadala z okna a vyhodili nás presne pri tabuľke. Tam sme sa prešli 40 metrov po slnku, strážnik nás skásol 2Soly za každého a pustil nás na 12metrovú vyhliadkovú vežu so slovami, že je to bezpečné. My sme z toho nemali taký pocit, no napriek tomu sme vyšli až hore a pár minút obdivovali a fotili vlastné tiene. Dokonca došlo aj na samotné geoglyfy.
Keď sme zišli dole a pobrali sa na hlavnú cestu, strážnik si sadol do tieňa veže. Ale až keď sme boli v slušnej vzdialenosti od nej. Toľko na tému, aká je tá veža bezpečná a unesie 10 luďí, keď pod ňou ani strážnik nechce sedieť, keď sú na nej ľudia. Ledva dobehneme na hlavnú a už nám zastavuje bus, čo nás za dvojku hodí späť do Palpy. Tam si kúpime lístky do Ica za 8Solov a čakáme a čakáme. Keby sme mali so sebou veľké vaky, mohli sme pokračovať stopnutým busom až do Ica.
V Ica si pri stanici dáme čínu, menučko za 14PEN a fičíme taxíkom do oázy Huacachina. Je fajne teplo a už zo stanice vidno pieskové duny. Oáza je nimi obkolesená a na moje prekvapenie sa ťahajú do všetkých strán. Zopár ich je aj v meste (Ica), vyzerajú zvrchu ako pyramídy obstavané domami a zeleňou.
Dnes zháňa ubytko K, no nájde len dormy po 20PE na hlavu, tak skúšam štastie ja. Na mňa sa zaškerí viac a získam privátnu rustikálnu (obité steny pri zemi) izbu s privátnou sprchou a spoločným bazénom za 50PEN v hotely z 1938. Keď sa vrátim po K, tá už je obložená vakmi a backpackermi, ktorí sa podľa nášho vzoru v hnusnom púštnom teple zložili v tieni a vyslali neborého bežca nech zháňa izbu. My sa celí šťastní presúvame do izby číslo 13, od radosti si dávame pivo za 7Sol z miestneho marketíku v rohu hostela a poďho schladiť sa do bazénu. Tam ma ešte viac schladí cena 10Sol za pivo. Na izbe nie je signál, musíme riskovať elektroniku pri bazéne. Miestni si totiž zamieňajú plávanie so špliechaním a že „plávajú“ teda poriadne.
Večerný výšľap na západ slnka je clekom náročný. Dosť to šmýka dole a nepomáha ani stupňujúci sa vietor. Sadneme si na hranu kade prefukuje piesok, takže vrcholovkové pivo pijeme s pieskom v ústach. Západ je ale magický a nenecháme si ho ani pokaziť brblajúcimi pieskovými buginami, ktoré vozia turistov po dunách na kilá. Mám tielko a vo verte je veru teda poriadna zima.
Pritrafí sa nám aj dobrá večera s piscom v menu za 15. Vidíme milú kuchárku a dvoch obsluhujúcich barmanov. Začíname predjedlom – špargľová polievčička a zemiaky v pikantnej omáčke, potom ryba a boloňské špagety. Cítime sa fajn, tak si ešte presadneme nad promenádu s miešaným drinkom Machu Picchu. Podnik sa postupne zapĺňa, no je čas ísť spať.

D113: 2015/04/02 Huacachina
Ranný výšľap na duny sa mierne odkladá, lebo sa nám po včerajšku nechce moc vstávať. Takže sme na najvyššej dune nad oázou až o deviatej a to je veru už slušný výpek. Z vrchu vidno 125tisícovú Ica aj druhú oázu, ktorú sa zrejme pokúšajú premeniť na polia a palmové háje a divné púštne dedinky. Dlho tam nevydržíme a bežíme dole. Zbehnúť z vrchu dole mi to trvá 2:20 minúty, hore sme šli 20, ale pochopili sme, že je oveľa jednoduchšie použiť vychodené chodníčky, i keď piesok zvádza šibnúť si to hocikam priamo.
Pýtame sa na recepci, že ako je to s ubytkom, lebo včera niečo chlapík splietal o zdražení vďaka Veľkej noci. A žiaľbohu som to dobre pochopil. Namiesto 50PEN chcú za dnešnú noc už 2x70PEN. To je veru pekný nášup, 260%. Díky Pane! Prečo tú Južnú Ameriku nedobili radšej Číňania. Chceli sme sa pôvodne odubytovať a kvasiť pri bazéne a potom ísť ďalej. O pol desiatej nám povedali, že bazén sa čistí a bude hotový o hodinu. O pol jedenástej stále nebolo po kúpaní ani vidu ani slychu. Odbil som si teda nejakú online robotu a sklamaní vývojom v bazéne sa sťahujeme do kempu a staviame stan. Tam majú bazén tiež a je pripravený na používanie. Močíme sa v bazéne a keď je nám zima vyhrievame sa na rozpálených kameňoch múrika. Na obed máme namiesto free už minutej pisco sour, vodku s limetovým džúsom.
Ryba je skoro ako na pláži. Parádna, čerstvučká. Namiesto špagiet máme výborné kuracie soté. Po obede pokračujeme v činnosti v a okolo bazéna. Francúzska princezná, jedna z kemperiek, si zlomí prst, keď s cigaretkou vchádza do bazéna a odmieta sa pohnúť. Oáza je preplnená turistami, len nášmu podniku sa akosi záhadne vyhýbajú.
Pred západom slnka skúšame sandboarding a svištíme po piesku ako svište so snowborďácku hymnou „Lords of the Boards” na perách.Pravda je taká, že sme ani nikdy neskúšali snowboarding, a keď sa to prkno po piesku trochu rozbehne tak sa preventívne od strachu rozplaskneme. Katka spravila aj otočku ale asi taká sláva ako má segra Ľubica s deckami na snehu v Rakúsku to veru nie je. Po 45minútach sme minuli vosk a trpezlivosť a balíme to.
Šlapeme s párikom Pepsi a rum na vrchol dún. Cestu hore vidíme aj francúzsku princesku s jej parťáčkou ako kríva na dunách. Hore to ale nedotiahli. Na vrchole je už dávano po západe a tak sa usadíme pred hranou duny, nech nemáme až toľko piesku všade a pozeráme na rozsvecujúcu sa oázu a mesto Ica. Riadne fučí,ale vydržíme až do konca (tmy).
Zbehneme dole a zapichneme to na večeru do #1 reštiky na TD – La Casa de Bamboo. Pochutnáme si na falafeli a quinote, dáme si pisco sour a caipirhinu na šťastnú hodinku a celé to zavŕšime asi najlepším banánovým chlebom v živote s mrte hrozienkami. Ideme spať do stanu okolo deviatej – šťastní, že dnes sa žiadna diskoška nekoná. O to väčšie je naše prekvapenie o polnoci, keď nám hlasitá muzika začne tiasť stanom. Brutálne to vypekajú, a aj im to celkom dobre hrá,ako keby sme boli priamo pred reprákmi. Štuple v ušiach to mierne skorigujú, no nemôžem povedať, že by som sa moc fajne vyspal.

D114: 2015/04/03 Huacachina → Ica → Pisco/Cruzero
Cez noc sa naša milovaná oáza zmenila na peklo. Ráno teda pekne zbalíme stan, hodíme ho ku bazénu a čakáme, kým ho vyčistia. Tu sa aspoň niečo deje a chlapík demonštruje názorne, ako sa čistí bazén. Nám sa na to ale zunuje pozerať a tak si ideme dať ku vode oázy, kde sme ešte neboli. Nemáme záujem kempovať na diskotéke a ešte za to aj platiť, takže dnes sme pevne rozhodnutí odísť.
Zastavíme sa na obed v Bamboo, je príšerne teplo a menučko za 17Sol až tak nepresvedčí. Mali sme ísť asi ku vode za 15 aj s piscom.
Aj náš bazén je už plný ukričaných špliechajúcich detí, takže sa tam horšie drieme. Vydržíme to ale do pol štvrtej a potom sa poberieme do Ica. Oáza je ale uzavretá, alebo je zápcha, žiadne taxíky von nechodia, tak si musíme odšlapať pred duny. Nie je to moc ďaleko ale oproti idú hordy turistov a sem tam aj nejaké to auto. Nakoniec chytíme tuktuk za 4Soly a ten nás hodí pred našu čínu pri stanici. Ideme do centra, kde sa mi po hodine hľadania podarí nájsť najlacnejšie ubytko za 70Sol a aj to som sa medičasom stratil a neviem kde to bolo. Rozhodneme sa teda pokračovať preč z tohto turistického pekla, ktoré keby Ježiš videl, určite by vstal z mŕtych.
Naskočíme na práve odchádzajúci bus, ktorý nás už potme vyhodí na križovatke pred mestom Pisco. Tam sa na nás vrhnú taxikári a iní otravovia, no my s chladnou hlavou ideme čeknúť ubytko priamo pri ceste. K má izby za 40 a ja za 60. Berieme teda tú jej. Je to super podnik, čistý, máme vlastnú kúpeľku a dokonca aj toaleťák, uterák a mydielko. Celí uveličení sa ideme navečerať a znovu máme štastie. Objednáme si džbán toho najlepśieho pisco sour na svete (konečne som tomu prišiel na chuť) a jednu z najlepších rýb s hranolkami. Na hoteli dokonca predávajú pivo za 5Sol (môj obľúbený Cristal) a dostaneme k tomu aj plastové poháriky. Aj voda je tu za štandardných 3.5. Končíme teda po pekelnom dni v naozajstnej oáze pokoja.