D005: 23NOV2016 BKK→ Hua Hin
Máme skorý budík. Chceme ofajčiť systém a ísť na najbližšiu možnú zastávku busu na južnú stanicu. Samozrejme, že skončíme 20minútovou prechádzkou po výpeku, kým nájdeme zastávku. Ideme dokonca až mostom cez rieku. V Thajsku každý rád poradí a dostaneme zakaždým inú odpoveď. Samozrejme, že cestou nie je žiaden bankomat. Ale na stanici – ak sa tam vôbec niekedy dostaneme – snáď nejaký bude. Za mostom, ešte tak 5 minút peši je veľká zastávka a aj náš bus je tam napísaný. Po chvíli prihrmí a my platíme závratných 9B na hlavu za asi 15 min jazdy. Stanica je mega veľká, čistá s obchodíkmi. Hneď prvý mikrobus vykrikuje našu destináciu, no my čekujeme aj ostatné, či nie sú náhodou lacnejšie. Nie sú. Aj asi 5ty minibus ide tam, kam my, a stojí takisto 180B. Vraj vyrazí o 10:00. no šak uvidíme. Pre istotu sa ideme naraňajkovať – ryža s dvoma prílohami. Je to super mleté mäsko a morning glory, nejaká zelená rastlina. Kúpime si ešte vodu a kým nájdem na treťom poschodí megastanice WC už na mňa minibus čaká.
Cesta z mesta je super. Často aspoň tri pruhy, bezchybný asfalt a zákrutky. Zastavíme sa tankovať a ja nechápem, prečo otvárajú kufor. Až keď vyleziem po 5 minútach tankovania z auta von a preventívne omrknem batériu pisoárov v čistučkej stanici zistím, že minibusík fičí od výroby na CNG a teda doň pumpujú plyn miesto benzínu.
V Huahine nás busík vyhodí na bočnej ulici a my nasledujeme kroky jediného belocha, ktorý s nami šiel. Ten beťár sa ale vo vedľajšom bloku zvítava s kamošmi v reštike a my pokračujeme ďalej, aby sme na križovatke zistili, že sme šli opačným smerom. Tak ideme aspoň na hlavnú cestu a vraciame sa späť. Ulička pri vode je bez výhľadu na more, lebo tam nastavali na koly domy s reštauráciami.
K mala vygúglené ubytko Victor v 100 ročnom drevenom dome za 490B. Majú voľné a keďže nejde bazén (lebo ho čistia) dostaneme aspoň poukazy na dva drinky pri bazéne.
Chceme si dať obed ale všetko je už pozatvárane. Tak natrafíme v bočnej uličke na domáci podnik, kde nám Anglán zbehne po pivo zatiaľ čo jeho thajská manželka pripraví krevety na lahodných kešu orechoch a opekanú zeleninu. Kým čakáme popíjame pivko a pozeráme na zlaté miešané decko pod vedľajším stolom. Hrá sa s kávou vo vákuovom sáčku a je mu dobre. Domáci chovajú raky. Majú jedného velikého modrého. Je zatiahnuté, tak ideme pomaly na pláž. Tá začína pod megahotelom Hilton. Voda je teplá, príjemná no trošku sa doškrabem na skalách na dne. Úkaz dňa č.1 je drsný pán, belech v turbane a bielej košeli na koni ako sa stále natáča telefónom na selfiepaličke. Úkaz č.2 je celkom statný mladý Číňan ako dusá okolo na mikro poníkovi, veje mu hriva a za ním beží majiteľ poníka a vypiskuje na píšťalke.
Konečne si doprajeme thajskú masáž v podniku Thai Thai. Je to úplne iné ako predtým. Nevieme prísť na to, prečo sme si dávali chrbát a nie thajskú masáž. Nohy na začiatku nám umývajú v lavóriku s citrónmi a dostaneme aj „pyžamo“ na prezlečenie. Je to super, hlavne sa mi páči masírovanie nôh, i keď lakte v stehnách mi tlačia slzičky do očí. A nie od radosti. Vedúca, ktorá masírovala K sa nás síce snaží dokopať na 20minútovú pedi, ale ja som hladný a nemám záujem.
Späť na hoteli zažívame sklamanie z happy Hour Welcome Drinku. Bazén je pekne vysvietený, no my napriek tomu, že si dávame pozor na alkohol necítime v tomto chemickom koktaily ani kvapku alkoholu. A ako na potvoru dostaneme ešte poukazy na free drinky do ich druhého baru – Panama. No už ma vidíš. To si radšej kúpim kokos, alebo čerstvý priamy džús, ako piť chemické sračky bez alkoholu.
Na večeru navštívime večerný trh, kúsok od stanoviska minibusov. Dáme si super fantastickú omeleta z mušlí a mega plný kokos, ktorý ledva dopijeme. Grilovanú sépia a pivo si radšej berieme na balkónik, lebo sme z toho kokosu plní.
D006: 24NOV2016 Hua Hin
Na ranný beh sme si nenastavili budík a tak to aj dopadlo. Celé doobedie sa ani nikam nevymoceme, pracujeme a obed si dávame na uličke kde včera. Dve polievčičky u babky v stánku kúsok pred včerajším miestom. Vybrali sme si rôzne cestovinky. K nechcela mäso, tak dostala kopec malinkých, asik 1cm dlhých krevetiek. Pochutíme si a dorazíme sa kokosovo ryžovými buchtičkami. Tie sú tvorené dvoma polkami opekanými vo formách. V strede je to ešte tekuté. Viac mi chutia, keď sú už chladné.
Našu debatu, či si dáme pivo alebo nie rozlúskne úradník v 7-Eleven. Je už 15 minút po druhej, a tak nám pivo nepredá. Kúpiť dostaneme už len vodu.
Dnes as rozhodneme zmeniť rutinu a ideme pre zmenu najskôr na masáž. Na pedikúru nie a nie sa nalomiť. Po masáži sa ideme vykúpať na pláž. Tá je dnes iná ako včera. Je neskoršie a tmavá voda sa kovovo leskne. V diaľke sa pekne ružovejú obláčiky, aj keď sme na východnom pobreží a slnko zapadá nad pevninou. Domáci sa už chystajú na víkendový nápor turistov a stavajú na pláži lehátka, stoly a slnečníky. Párik, čo tu plážoval včera dnes vychytal partičku Aziatov a vyzerá to, že sa pekne potúžili.
Večerný trh je plný mega lobstrov a aktívnych predavačov. Jeden, zakaždým keď ideme okolo kričí TU? … TU! (dvaja?, dvaja!). Akože či má chystať stôl pre dvoch.
Tam kde včera dávame omeletku s mušlami a lahodné kuriatko na paličke s arašidovou omáčkou – 10ks za 50. Dnes si konečne dávam aj palacinku. Kokos za 30B na záver má však málo vody a veľa dužiny, ktorú horko-ťažko zjeme.