D47: 2013/12/19 Hanoi → Halong Bay
Po hotelových raňajkách netrpezlivo vyčkávame na odvoz. Príde minibus a nastupujeme do už skoro úplne plného vozidla. Berieme ešte jednu dvojicu pri katedrále a motkáme sa premávkou von z mesta. Po niečo cez hodinu zastavujeme v turistickej pasci s veľkým množstvom suvenírov, trochou alkoholu, malinoviek a čerstvého ovocia za 20000D. Tam stojíme 30 minút a čakáme, kým sa objaví náš minibusík. Po ďalších dvoch hodinách sme konečne v prístave. Narýchlo cez cestu nakupujem plechovky nealka k bielemu rumu z Filipín a po 15 minutách postávania sa naloďujeme. Hneď na úvod sa zoznamujeme s pravidlami. Pravidlo číso jedna: pitie prineseného alkoholu je zakázane. Super. Ešte že máme len litrovku rumu a fľašu červeného, ktoré sme sem zbytočne niesli. Ideme rovno obedovať. Sedíme v jedálenskej sekcii loďe, za stolom s ďaľšími dvoma pármi. Frantíci a Kanaďanka s Frantíkom. Po jedle vystupujeme pred jaskyňou. Po nenáročnom výstupe sa spolu s desiatkami ľudí z desiatok lodí ponárame do ozrutnej jaskyne Thien Cung až gýčovo prisvietenej farebnými svetlami. Chodíme po chodníku vedúcom celou jaskyňou hádam aj 20 minút. Je veliká, ale nejaká moc suchá, miestami sa až moc podobá na vybetónované schodisko, takže pôsobí trošku umelo. Napriek veľkosti nie je moc „oslnivá“. Z horného východu jaskyne máme výhľad na celú zátoku. Zostupujeme dole a pri záchodoch sa ma sprievodca Jerry pýta, či by sme radšej nespali na ostrove ako na lodi, lebo je veľká zima. Zahrám to, že sa poradím s manželkou. Moc sa mi to nepozdáva. Zrejme sme prebookovaní – loď vezie viac pasažierov ako je na nej postelí. Nalodíme sa a presúvame sa do kajakovej dediny – niekoľko domčekov s plávajúcimi plochami pozbíjanými z dosák. Vystúpime, prejdeme z barovej do kajakovej časti, kde nafasujeme mokré vesty, nasadneme do kajakov a poď ho objavovať skaliská. Nasledujeme česky hovoriaci párik von zo zátoky, cestou križujeme veľkú loď, ktorá na nás aj trúbi. Nevieme sa dohodnúť prečo. Je zima, ale po chvíi veslovania na slniečku mi je celkom teplo. K fotí a ja zaberám. Vyberieme sa okolo veľkého ostrova, no v polovici to otočíme, lebo očividne vyzerá väčší ako sa zdal zpredu a v tieni je fakt zima. Vraciame sa a obiehame ho z druhej strany, po slniečku. Čas na člnkovanie sa pomaly kráti, tak sa vyberieme späť a šibneme to popod skalný útvar. Je to magické. Stojí akoby na nožičkách. Oproti nám idú experti, ktorí nevyzerajú že by vedeli dobre kormidlovať, tak sa im radšej vyhneme. Cez skalnú bránu to ale nedajú, lebo ich spoza nás niekto zaháňa, že je to zakázané. Fajne, zase sme raz boli v zákaze. To sme celí my. Do prístavu priplávame predposlení, ja som medzičasom celý povyzliekaný a pekne rozhriaty.
Legenda dračej zátoky je v skratke takáto. Vietnamský ľud bol sužovaný nepriateľmi, tak nebeský vládca poslal dračicu, aby to vyriešila. Tá k tomu pristúpila tak, že spolu so svojimi deťmi, dračiatami chrlila na nepriateľské lode jadeity. Tie a rokmi zmenili na skaly. Je to tu naozaj magické. Stovky skál najrôznejších tvarov miznú v diaľke a hmle. Halong Bay znamená zátoka zostúpených drakov. Človeka by ani neprekvapilo, keby sa spoza nejakej skaly vynorí rozospatý drak.
Smerujeme na ostrov Cat Bay. Kapi (kapitán) nám prideľuje kajutky. Šikuľka K nafasovala najsamlepšiu. Kúsok od jedálne, ani nie prvú pri reprákoch, ani nie poslednú ďaleko a nad motorom. Z kajuty som úplne paf. Lepší štandard ako hoteli čo mávame, z postele vidno pekne von okienkom na skaly, a dokonca vraj bude okolo 18:00 aj teplá voda. V tejto zime ale vôbec nemám potrebu sa sprchovať, takže teplá voda ma najmej trápi. Od radosti z parádnej izby si otvoríme rum a pár hltov spláchneme pepsi. Na bare si dávam pivko (35000D) a K sa pridáva k babám s objednáva si ginový zázrak (60000D). Gin s cukrom a citrónom až taký zázračný nebol, ale západ slnka z paluby bol úchvatný. Dokonca ako sa plavíme výde slnko dvakrát do boku. Až mám pocit, že to bude tým rumom. Rum hreje, pivko som si ešte ani neotvoril a ani sa v tej zime neponáhľam. Bavíme sa s Austrálčanmi a pomaly priplávame k hlavnému ostrovu. Tam sa lúčime s časťou posádky, ktorá tam trávi noc a vykladáme aj nasrdeného Inda, ktorý tam chcel byt 13:30 a pritom je 17:30. Nakladáme nemecký párik, čo bude spať na lodi. Cekom sranda, koľko ľudí sa cez tú loď premelie.
Trochu sa ideme zohriať na izbu a na večeru nás čakajú spojené stoly a kadejaké špecialitky. Máme aj kusy ryby chutiace ako údenáče. Jedlo je inak dosť vegetárianské, čo nám nevadí a pri cene za výlet už vôbec nie. Po večeri ešte obdivujeme zore z vrchnej paluby. Je tu veľký kľud a pohoda. Ticho, hviezdy, posledné stopy svetla. Na jednej strane sa pokojne hojdá dedinka, okolo nás sa postupne hromadia ďalšie lode a pripravujú sa na spánok. Chlad nás ale vyženie do tepla, a tam sa v jedálni pri hlasnej disko hudbe bavíme s Thajcom a Moravákmi (Patrik a Tamara). Z Thajca si robíme srandu, že má 5 dní dovolenku, a príde z teplého Thajska do studeného severného Vietnamu ako ťupík. Chlapík sa stále sam fotí ako čínsky turista. Už aj v buse sa fotil. Moravskí bratia nás ešte pohostia slivovicou a ideme okolo 22:00 spať ako medzi poslednými.

D48: 2013/12/20 Halong Bay → Hanoi
Ráno všetci vyzerajú ako po opici, čo je divné, lebo sme šli spať takmer poslední a nezdá sa mi, že by sa toho toľko popilo. Že by partizáni popíjali na izbe prinesený chlast? Dlho kotvíme v prístave a keď konečne naložíme dosť ľudí vyrážame bez zastávky do prístavu. Všetci sa vyhrievajú na slniečku na hornej palube. Je nedeľná pohoda, ktorú minimálne kazí vlhký matrac na lehátku. To si ale všimenme len keď sa postavíme a podfúkne vetrík. Čnejúce sa skaly sú impozantné tvarmi a množstvom.
V prístave sa sranda končí, čakáme vyše pol hodky na kraji cesty na odvoz. Príde mikrobus, kde sa ani všetci nezmestíme, tak si sprievoca s troma ľudmi berie taxík. Nechápem, prečo to celé nezavolal už z lode. Vykladajú nás pred reštauráciou (kam by sme boli bývai došli aj peši v rámci čakačky), kde sa najeme zase bezmäsite, ale do sýta a potom zase na obrubníku na slniečku čakáme snáď aj hodinu, kým nás príde zobrať minibus. Ten zrejme doviezol ďaľší turnus na loď. Tak ako bolo včera všetko až prekvapivo plynulé a na naše očakávania skoro až prirýchle, dnes všetko hapruje. Ešte aj sedenie sme vychytali na výklopných sedátkach v uličke. Cesta naspať je úmorná, ešte sa aj zastavujeme v tej prekliatej turistickej pasci. Vačšina ľudí po rýchlom vécku a prípadnej kole iba rezignovane postáva a čaká, kým príde ten ich minibusík (líšiaci sa poťahmi na sedačkách) a oni vyrazia na zvyšný úsek cesty.
Premávka v meste je zápchoidná, takže cesta sa ešte viac pretiahne. Austráčania definitívne prepasú ich bus o 17.00 takisto ako ďalší pár Nemcov ich vlak. Sme radi, že sme si na dnes nič neplánovali. Ja som niekde čítal, že zatiaľ čo pri ceste tam nás zozbierajú, pri príjazde nás vyhodia na jednom mieste, takže nie som až taký prekvapený keď skoro všetci (okrem nás) vystúpia pri jazere. K s tým ale moc nesúhlasí a pokúša sa vysvetliť šoférovi, aby nás hodil na hotel. Ten zase nesúhlasí s tým jej plánom a jediná ďalšia zastávka je katedrála. To je moc ďaleko, tak berieme batohy na plecia a mierime si to na kebab. Sme riadne hladní, tak si dáme rovno každý jeden. Na hoteli dostaneme novú izbu a nie sme až takí nadšení, je trochu menšia a neni tam net, ale aspoň že posteľ je rovnako fajn.