D5: 2014/05/04 Eger
Presúvame sa pred Turecké kúpeľe. Pani biletárka nás ukecá aj na 50minútovú detox masáž. Kúpele sú nedávno zrekonštruované, celkom fajn. Vo vnútri sú 3 bazény s 31C vodou, s obsahom radónu. Ten je vraj dobrý na pohybový aparát. Najviac sa mi páči malý bazén s veľa bublinkami. Vyvaľujem sa, chytám bubliny bruchom, pridávam vlastné a meditujem, ktoré sú rádioaktívnejšie. Potom sú tam bazény s 32 až 38C vodou, sauny a para. Vonku je kopec bazénov, no poprchá, tak to zapichneme do prvého 38C. V cene vstupného /2200FT/ je iba 2.5 hodiny, čo nie je veľa.
Výdatne sa najeme v neďalekej kebabiarni, troche dobijeme baterky – na telefóne, nie v nás a presúvame sa do Údolia krásnych žien na koštovku vína. Nechceme platiť za parkovné, tak to pichneme ku prvému vinárovi s otvorene vyzerajúcim dvorom a koštujeme u neho. Všetky vína sú dobré i keď prekvapí iba jedno biele. Kúpime 2x2litre červeného a keď nám povie, že je Dr. enológie na neďalekej univerzite, je nám jasné, prečo sú tie vína take fajné. Liter stojí 600Ft, on vyprodukuje 300HL a z toho 150HL predá vinárom, zvyšok priamo. Necháme u neho auto, že prešlapem koštovku. Tak sa ale nestalo, lebo sme vošli do origoš údolíčka pôvodných starých pivníc a pokoštovali ešte viac – formou nákupu decákov. Rozhodli sme sa preto, že strávime ešte jednu noc v Egeri. Vybrali sme sa na hrad, dopili Chardonnay pri západe slnka a na večeru dali pizzu v Pizza Clube. Plánovali sme ešte okoštovať zakúpené dvojlitrovky, ale akosi sme na to zabudli.
D6: 2014/05/05 Eger → Huedin
Načapujeme si teplú radónovú vodu do termosky a spravíme ľadový čaj. Dnes už by sme sa mohli konečne dostať do Rumunska. Plánujeme ešte zástavku v Debrecene, lebo K veľmi zaujíma, ako je to s tou ich šunkou.
V Debrecene je parkovanie hrozné, platí sa aj na sídliskach. Hlavné lákadlo – katedrála je zavretá – v rekonštrukcii. Dáme si teda kávu s výhľadom a pokúšame sa čosi porobiť online. Cestou k autu sa ešte zastavím v Coope, ale debrecínsku šunku tam veru nevidím. Frčíme teda ďalej, smer Rumunsko. Cesta ku hraniciam je celkom fajn, nový povrch, dokoncami je miestami lemovaná aj cyklistickým chodníčkom. Hraničný prechod je tiež bez problémov, len dedinky a hotely nemajú žiadne bankomaty. Prejdeme menšie pohorie a na noc parkujeme v Huedin. Vyzerá to tu horšie ako v Maďarsku. Budovy dosť schátrané. Samé obchody s jedlom a krčmy. Na začiatku mesta boli obludné novostavby – aj štvorposchodové, s farebnými strechami a kovovo lesklými kovaniami. Neboli ani omietnuté a vyzerali neobývané. Najhoršie je, ako sa všade strašne fajčí. Dávame si pivko a pizzu a troche internetujeme a zafajčení sme ako z krčmy.