D084: 10FEB2017 Moalboal → Dumaguete
Rully nám ešte donesie zopár cigariet, no zjavne na to zase zabudol. Nechce ani žiadne peniaze. Dáme posledné šnorchlovanie a podarí sa nám chytiť trojkolka, čo sa akurát otáča pred našou bránou. Zatiaľ čo čakáme na bus, dáme si obed.
Hrkotáme v buse do Bago a tam nastáva kowbojka. Bus nás nechce zobrať do prístavu, i keď cestu sem sme cez prístav šli. Zostáva trojkolka za 50 na hlavu. Všetci turisti ponaskakujú a my zostávame sami. Ideme sa spýtať do klimatizovaného busu, čo práve vyráža a ten, že nás zoberie a vyloží na hlavnej. Zapýta si 20 na hlavu. Čo je veľa ale menej ako trojkolka. Nakoniec nás vyloží za trojkolkami, ktoré brali bielych z nášho busu. Tí sa len čudujú. Kupujeme lístok na ostrov Negros a čuduj sa svete – vedia to predať naraz aj s odchodovou taxou.
Bláznivá Francúzka z busu sa vykecáva s Aileen, no na Negrose sa kdesi stratí. My sa zavesíme za Aileen a odeme na verejnú dopravu do Dumaguette. Cesta trvá dlho a vyložia más pri parku v centre. Aileen nám vysvetľuje, z kade idú jeepney do Dauinu, kde ona býva a my tam chceme pozajtra – na K narodky potápať.
Po krátkej zastávke v turistickom office sa ubytujeme vo Vintage Inn. Hotel vyzerá ako niečo medzi nemocnicou a kláštorom. Na izbe máme dokonca okrem mydielok aj šampóniky.
Vonku cez ulicu sa dám ostrihať za 40Peso, čo je zhruba 77centov. Holenie je ešte lacnejšie, no nemajú penu. A to ešte majú kasu, kde sa platí mladej pokladníčke. Normálne rozmýšľam, či nevybehnem na izbu zobrať vlastnú penu.
V pekárni majú pivo v plechovkách, aké sme ešte nemali, tak berieme nákup na HH na čiernej pláži a fotíme to Prievidžanom, nech im nie je v Pekingu smutno. Keď zapadne slnko dáme si super masáž nôh za 50peso, čo je menej ako euro. Tuším to bola pol hodinka. Chodí sa nám ako po obláčiku.
Na véču zapadneme do Pasta King a cítime sa ako v raji. A tým nemyslím sporoodetú obsluhu v kraťaskoch, ale božské cestoviny. Pizza im moc nejde, ale červená omáčka je na umretie. Do toho sú na špagetkách dve mäsové gule. No jedna báseň. Už sa neviem dočkať zajtrajšieho obeda. Kým trávim spriadam stratégiu na zajtrajšiu objednávku. Skoro všetky cestoviny totiž robia v dvoch veľkostiach a keď to dobre vymyslíme tak môžeme toho otestovať viac.

D085: 11FEB2017 Dumaguete → Dauin
Raňajkujeme opatrne, aby sme mohli ísť čo najskôr na obed do Pasta King. V centre stretneme Aileem a tá nám ponúkne odvoz do Dauin. Tak sa dohodneme o hodinu a pol na námestí a poďho nakupovať. Raňajky nám nesadli, tak preplachujeme žalúdok pivkami v plechu, aké sme ešte nemali. Pivo je teplé, ale na promenáde chutí dobre, hlavne belgické biele.
V PK objednávame malé carbonara, putanesca a veľké červené gule. Nechcel som riskovať, že mi donesú len jednu. Červené víno – Merlot z Čile servírujú v kýbliku s ľadom. Carbonara moc nevyšla – je tam málo syra a smotana je umelá. Zato putanesca je na zbláznenie a špagetky polpette sú minimálne tak dobré ako včera. Dobre, že som dal dve gule. Mäsko je fajn, ale prím hrá lahodne svieža rajčinová omáčka. Pomáha asi aj tučík vytečený z mäsových gulí. Idem sa špagetami zadrhnúť. Myslím, že by som to mohol jesť i dvakrát denne. Pizzu sme neriskovali, škoda miesta v žalúdku.
Napchatí sa kymácame na miesto určenia a na veľkom námestí s veľa stromami obohnanom parkovaním hľadáme Aileen. Trochu meškáme a to ešte musím zbehnúť po vaky na hotel. A K ešte oblieha bankomat.
Cestou sa Aileen pýta, čo máme vyhliadnuté na ubytovanie. Popravde ešte nič, plánujeme sa zastaviť v diveshope, kde by nám mohli dať nejaké budgetové tipy. Aileen ponúkne, že by sme šli spať k nej. Zdvorilo odmietneme a už len čakáme, kedy sa opýta podruhé. Možnosť navštíviť niekoho domov je v cudzej krajine obzvlášť lákavá. Druhýkrát nenastane až kým nepríde odbočka k jej baráku. Povieme jej teda, že ak to nie je pre ňu moc veľký problém, tak by sme šli k nej na jednu noc. Odbočíme z asfaltky na nespevnenú cestu a zrazu mi je jasné, prečo jazdí v SUV. Prekymácame sa cez dva pozemky a sme u nich. Velikánsky dvojposchoďák so záhradkou plnou – a teraz ma podržte – zasratých kohútov. Kohúty sú krásne, ale ja už veľmi dobre viem, že keď jeden zmrd zakikiríka, aspoň dva sa mu snažia kontrovať a neskončia, kým nedosiahnú unisono. Ale dosť bolo o kohútoch. Naľavo od brány je moderný domček, ktorý postavili za pol roka na prenájom pre invalidného Nóra.
Na prízemí haciendy býva brat s rodinou, ktorý sa starajú o dom a pozemok. Je tu aj naša izba a kuchyne. Na terase sa popíja čaj a raňajkuje. Kým chystajú našu izbu ideme sa pozrieť na pláž. Je tu prastará akácia s hojdačkou a skupinka hrajúcich sa detí. Piesok je medovo zlatistý. Nie naozaj čierny. Veľmi pekný. Máme pocit, že je to naša súkromná pláž. Tak toto je naozaj najkrajší darček na zajtrajšie K narodky. 72ročný austrálsky manžel britského pôvodu 45ročnej Aileen je milý vtipálek silne pripomínajúci môjho nemeckého šéfa Alexa. Na večer majú párty – narodeniny iného expata, takže máme voľno. Podvečer obehneme Dive shopy. Zajtra má byť zlé počasie, lode majú zákaz ísť na ostrov Apo, kde sme chceli potápať. Napriek tomu sa v jednom obchode tvária, že pôjdu. My sme mali vyhliadnutých Damaguete divers a tam nám chlapík prostredníctvom knižky „100 najlepších ponorov“ predá dva ponory priamo v Dauine, keďže loď nepôjde. Dostaneme malú zľavu a dve pivá grátis na K zajtrajšie narodky. Majiteľ musí ísť, lebo letí do UK po nový pas. Keď nám konečne pretrávia cestoviny dáme si košík vyprážaných morských potvôr. Ryba je výborná, no prvú cenu vyhráva tatárka, ktorá chutí ako za starých dobrých čias, až si vypýtame druhú dávku. Cestou späť po pláži je taký príliv, že miestami beháme medzi vlnami. Na našom kúski pláže už pomaly voda vteká do záhrady. Mesačný svit osvetľuje divoké more, my sa na striedačku hojdáme na hojdačke a pokúšame sa zachytiť čaro momentu na foťák. Jasné, že sa to nedá, tak si to aspoň vychutnávame plnými dúškami pred tým, ako sa znavení šťastím poberieme na izbu.

D086: 12FEB2017 Dauin
Dnes má Katka narodeniny. Včera nechala domácim pozvanie na večeru, tak sa dnes dohodneme, že pôjdeme do El Dorada.
Po raňajkách s našimi, kde máme muesli, jogurt, vykostené mango a nasekané ovocie ideme autom ako páni do diveshopu. Keď vychádzame z pozemku na bráne si všimneme výstražnú tabuľu – pozor kengury.
V diveshope nás vítajú s happy birthday (Šťastné narodeniny)
Potápame s novomanželmi na svadobnej ceste. Obaja žijú v Londýne, ona je Nemka tureckého pôvodu, on je Angličan iránskeho pôvodu.
Zobneme si ešte bagel s udeným lososom, lebo to znie moc lákavo a ideme si nachystať výbavu. Na mikro autíčku sa potom dostaneme na čiernočiernu pláž a v plnej poľnej s plutvamy v rukách vykročíme do vody.
Tmavý piesok robí úplne iný konstrast a sú tu aj iné zvery ako na bielom, ale keďže sú tu všetci potápači ryby sú preč. Skoro všetko nám vyplašili. Najväčší zážitok máme, keď strčím prst do sasanky, ktorú si chlapík fotí a ona sa úplne celá zbalí a schová do piesku. Zostanú po nej len dvaja vyplašení nemuškovia. Viditeľnosť je tiež poslabšia a ešte nás aj ťahá prúd. Keď sa otočíme a ideme stúpať začne ma to silno ťahať dohora. Bojujem z celých síl a spaľujem vzduch ako blázon až ma divemaster zachráni a vypustí mi vzduchovú bublinu, čo som mal naspodku vesty.
Naspäť musíme šlapať do diveshopu cez kokosový háj lebo pomocník nenechal v aute kľúčiky od zapaľovania.
Druhý ponor je trochu lepší, viac koralu a rybiek, no ťah je ešte silnejší a aspoň si už viem sám vypustiť vzduch z priveľkej vesty BCDéčka. Dva ponory nám bohate stačia, ani mladomanželia nechcú tretí.
Katku oslavujeme obedom, pripíjame si špeci rumom, ktorý sme s deckami tiež nemali. Hambáč Big Boy (veľký chlapec), na ktorý som sa tešil hlavne kôli wagyu mäsu ma sklame na plnej čiare. Fašírka mi priveľmi pripomína páročku alebo špekačku a chutí to aj tak podobne. Samozrejme že ale cena tomu nezodpovedá.
Cestou domov vidíme veľa lokálnych na nedeľnej plážovej chvíľke. Dosť nás pobaví malý so živým krabíkom na silone ako ho púšťa po pláži.
Po sieste sa vyparádení vydáme na večeru do najluxusnejšieho podniku na pláži.
Ako predjedlo máme mega super ceviche filipínskeho typu. Moja fish and chips (vyprážaná ryba s hranolkami) nie je moc vhodná na opevovanie v blogu a ani inde – slabšie ako včera v diveshope. Katkin seafood platter (selekcia ryby a plodov mora) je ale báječný. Mali sme si to dať pre dvoch.
Celkovo je za nami príjemný večer, užili sme si veľa srandy s Tomym a Aileen.
Doma pri mori dáme ešte čajík a pivko. Je to super darček, ktorý by si človek ani nevymyslel.
Dozvedáme sa viac o kohútoch, nelegálnych a neoficiálnych zápasoch. 60 kohútov môže zomrieť majiteľovi počas zápasov v jednom dni. Niekedy to môže trvať celý deň. To by vysvetľovalo, prečo ich všade toľko chovajú. Spomínajú ako mali na Vianoce zabíjačku štyroch svíň a prišlo sa najesť 150 ľudí. To musel byť iný žúr.