24SEP2025
Huaraz: Laguna Churup 4.450m
mirador 4.530m ↑2h30 (Mirador ↑10) ↓1h25
D10: 6.45 ráno sme už na stanici colectivos Pitek. Cena lístka sa nezmenila, 20 na hlavu spiatočný s odchodom späť o 14, 15 a 16h. Čakáme kým sa ležérnym krokom nedotrepú 2 objednaní a konečne vyrážame.
Cesta trvá hodinu. Je ranná špička a okolo rieky opravujú cestu. Tak stojíme asi 10 minút, kým nás protismer do mesta pustí. Štandardne zberáme babky, ktoré idú na polia. Niektoré si pamätáme z minulého roku. Zastavíme Nemeckému páriku, že či ich zoberime dole, ale oni čakajú na Uber. Príde nám to dosť neuveriteľné.
Vystúpime a na štarte čaká pracovník SERNAPu a predáva lístky. Ideme rovno k nemu, nech nestrácame čas a ukazujeme mu naše mesačné. Minulý rok to kontrolovali vyššie v domčeku. Potom už len šlapeme 2h30 dohora. Počasie je stabilné, polooblačno, ani moc zima ani moc výškvar. Prvotný strmší výšlap k búdke NP po čínskom múre strieda príjemný traverz, potom strmáčik ku rozbočke, kde ideme doprava na kemp a za tým finálny strmák cez dvoje reťaze v gumených hadiciach. Kemp je celkom pekné miesto na kempovanie na výšku. To by šlo.
Na lagúne sa akurát kuchtíci vybaľujú a obliekajú do kuchárskeho. Pozeráme na to ako puci. Chalan sa normálne oblieka do šefovského, ako keby zdrhol z mišulínskej reštiky. Pomocník sa tiež štafíruje a pani vybaľujú hrnce. Katka si to fotí a neveriacky ideme nájsť dobré miesto pri vode, aby sme si mohli umyť ruky keď dojeme pomaranče.
Moc sa nechceme najesť, lebo nás čaká 20min výšlap na najvyšší bod okruhu – vyhliadka nad jazerom. Ako jediní ideme hore. Tam strašne fučí, tak si len trochu zajeme, vyskúšame nové rukavice, oblečieme všetky vrstvy a pádlime dole.
Dole z miradoru sme za 1h30 o 13.25. šofér tam už kšeftuje s akýmsi pobudom, ale keď zbadá, že sme dvaja a máme spiatočný lístok, naloží nás a frčíme dole. Chudák je sám, alebo nemal spiatočný a tak musí čakať na ďalšie mikro.
Cestou sa zastavíme na pive u dedka a zistíme, že som stratil bufku. Bežím na zastávku, ale tá ani neexistuje (kancelária je zavretá a tabuľa schovaná). Vrátim sa a K mi hovorí, že chlapík mi to dovezie na zastávku. Tak tam zase cválam, tento krát s telefónom. Namieste píšem, že som tam a chlapík sa objaví. Bufku mi podáva okna.
Chúďa K tam celá polhodinu sedí pri dvoch otvrených pivách a ani sa ich nedotkne.
Po celej tej kalvárii je už doť neskoro a tak ideme do Eli´s tourist restaurant kúsok od baru, kde majú uspokojivé menu za 12. Je to OK zmena od El Fogon. Na hlavnej ulici kupujeme bombu za 33S a v pekárni syr na večeru k červenému vínu.
25SEP2025
Huaraz
D11: Po raňajkových palacinkách a káve sa oddávame práci a zasýtení El Fogónom sa po obede púšťame do príprav na 3 dňový trek. Mne sa začali trhať šnúrky a tak zháňame náhradné. Kupujeme ovocie na trhu a skúšame trhovú kaviareň. Káva (4S) je celkom fajn, ale na môj vkus kyslá. Dostaneme k nej aj bublikovú vodu. Vymetáme supermarket. Kupujeme tuniaky, cestoviny a utierky na stan.
Konečne večeriame v Salme – majú otvorené. Musel som napísať chlápkovi, že či sú otvorení. Ako predjedlo dáme tamal rojo. Ten celkom poteší, je aj dosť velký pre dvoch a aj celkom chutný. Ja si potom dám medailón de rez, ten je delikátny i keď malý. K si dá fettuccini artesanal, ktoré chutia tak vodovo rozvarené a hlavne ja mám ako prílohu niečo dosť podobné. Najhoršia je otrasná obsluha, kde nám chlapík v elegantnom podniku neelegantne oblečený amatérsky servíruje. Asi aj preto sú tam iba gringovia.