D069: 24.12.2019 San Andrés, Cocoplum Beach → Mexico City
Nevyspatých nás Judit budí ako moja mamka „Katarína, je už 6, treba vstávať“. Vo vzduchu vonia pečené kura, ktoré sa nám čerstvé rozhodla zabaliť do lietadla. Úplne ako moja mamka. Odprevadí nás aj na hlavnú cestu na autobus. Na motorke s mačetou prifrčí Ansel. Je po daždi, ide na farmu. Bus nás unáša prázdnou cestou, cez palmy sledujeme ránom osvetlené pokojné more.
Po 38 dňoch nás do oblakov nad karibský raj vynáša VivaAir. Sú Vianoce. Ozve sa hlas kapitána. A všetko čo si dnes nad oblakmi zaželáme sa zaručene splní.
Štedrú večeru s výhľadom na atmosferickú pristávaciu dráhu si vychutnáme v milom bistre na letisku v Rio Negro – Medellín.
Večerný, 4 a pól hodinový let Intejet-om ubieha vo vianočnej nálade. Stewardi sú úžasní, ponúkajú prvotriedne drinky, rozhodneme sa pre Tequila Patrón aj Bombajček.
Pred polnocou pristávame do zimy v Mexico City. Vyberáme hotovosť v ATM Bankorte a cez internet v hale si objednáme Uber. Naskočí nám do neho nejaká zmätená ženská, tak ju s telefónom vypoklonkujeme. V hoteli Eco v našej obľúbenej štvrti Buenavista nás čakajú a na brutálnu zimu v noci musíš zbehnúť po deku.
D070-078: 25.12.2019-02.01.2020 Mexico City
Hotel Eco s dvoma hviezdičkami je v podstate Love hotel. Prvý krát sme tu cez booking.com skončili pred dvoma rokmi. Personál aj čistota je stále top a 10 minút do centra po začiatok parku Hidalgo je pre nás výborná pešia poloha. Na presklenej recepcii s nekonečným výberom (od A ako Alkohol cez P ako Prezervatív sa dá vybrať až po V ako Viagra) je možné platiť len v hotovosti a to maximálne na jednu a to aktuálnu noc. Lokálne páriky si diskrétne vyberajú od 3 po 12 hodín, potom je už účtovaná plná nočná cena (240 MXN versus 260 online). Zamilované mladé páriky prichádzajú vchodom z ulice, tie postaršie inkognito vchodom z hotelového parkoviska.
Po dvoch ľadových nociach sa sťahujeme do priestrannej, slnečnej a tichej izby na 2 pochodí. Rána bývajú magické, svieti slnko a je príjemná teplota. Najviac mi to pripomína New York na skorú jar alebo možno neskorú jeseň. Cez deň, keď slnko všetko prehreje je teplo na krátke rukávy. Tiene ostávajú ale stále chladné a s tmou teploty klesnú z 24 na 6 stupňov. 2300 mnm a zimné obdobie je citeľné.
Vianoce sa tu slávia 25.12. a na naše prvé ráno je mesto úplne vymreté. Všade je pokoj a prázdnymi ulicami sme rýchlo v parku. Sviatočná omša znie zo všetkých otvorených kostolov. Na Zocale (Hlavnom námestí) frčí klzisko s najväčším umelým povrchom v Amerike. Výzdoba je zelená a rastlinná, podtrhujúca eco trend. Ulica s jedlom za Templo Mayor je úplne prázdna, ale podarí sa nám násť pár taco pointov (12 – 15MXN). Po obede sa staré mesto začína zapĺňať vyštafírovanými domácimi rodinkami. Štedrá večera nám napriek limitovaným možnostiam výjde kráľovsky ( v taquérii Camperón) a dostaneme sa aj k vysnívanému nopálu (kaktusu).
Nasledujúce rána si u nás na rohu kupujeme pollitrák čerstvého džúsu z mandariniek. Starčeka spred dvoch rokov nahradila mladá tehuľka. Tá ovocie poctivo omyje v lavóre, rozpolí a ručne v kovovom pákovom žmýkači vyžmýka. Džús cez riedke sitko naleje do pohára. Na pol litra potrebuje 20 ks mandariniek (20 MXN). Ponúka aj čerstvé sendviče, nenormálne dobrý je pierna espanola (údená šunka na majonézovom šaláte s jalapenos za 25 MXN).
V BestBuy v blízkej Plaza Forum (brutálne veľký šoping) kupujeme praktickú jednolitrovú rýchlovarnú konvicu za (689MXN, čo je o 90 viac ako vo Walmarte, ale tá mala až 1,7l). Postupne sa zásobíme čajmi, ktoré si vytrvalo varíme. Sklamaním je misia China Town a čaj, zoženieme len jeden sypaný, zelený-jazmínový. Nabudúce tam ale treba kupovať ekonomickú konvicu. Štvrť je plná milých kaviarničiek rušných rozhovormi domácich. Obľúbime si jednu v pasáži (ako na Obchodnej alebo niekde v Prahe) spojenú s pražiarňou. Okrem dobrej kávy a suchého pečiva majú aj slušnú matchu. Kaviarnička je vždy plná domácich, sem tam sa zastaví pouličný muzikant, ktorý využije akustiku pasáže. Susediaci obchod La Europea má nekonečný výber luxusných potravín (šunky, syry, oliváč) a alkoholu sveta (víno ale aj lokálna tequila a mezcal). Predávajú aj smradľavú nasolenú rybu bacalao navideňo (treska), ktorá je v tomto sviatočnom období trendová. Na druhej strane je obchod s nekonečnými domácimi potrebami v La Aurora.
Celkovo sú k nám obyvateľa tohto megapolisu láskaví, nešetria úsmevmi, radi nám ponúknu na ochutnanie predávaný a vyrábaný produkt. Čerstvé taco placky nám milý dedko podá ešte teplé zo stroja v malej výrobni. Placky si ľudia chodia kupovať na kilá a nie kusy. Švarkopeč nám ponúkne chicharrón (čerstvú praženú kožu z prasaťa), ktorý ulomí z mega veľkého kusu vo vitríne a hrdo pridá aj nálepku prevádzky.
Koniec starého roka sa blíži, počasie je príjemné a každý deň nachodíme 6-8 kilometrov. Napriek tomu sa ešte vždy zadýchame výstupom na 2. poschodie hotela. 2300 mnm, suchý vzduch a smog robia svoje. Na cestu domov si vybráme neznáme paralelné ulice. Neprestáva ma fascinovať produktová špecializácia ulíc. Od módnych hitov pre nevesty cez svadobnú výzdobu sa na rohu sortiment mení zrazu na miminkovské párty potreby. Neuveriteľné. Potom sú ulice mäsiarske, zeleninové, jedlové, želežiarstvové, svietidlové. Nekonečná selekcia tovaru.
Tri krát sa zastavíme v bezplatnom múzeu banky, ktoré má na 3 poschodiach naištalované nádherné remeselné práce rôznych regiónov z celého Mexika. Novonájdený Starbucks s intímnou záhradkou pod múrmi chrámu využívame na regeneráciu z mestského chaosu.
29.12. sa Miškovi a Barborke narodí Ninka a máme nového najmenšieho člena rodiny.
Posledný deň v roku sa nám poradí navariť si sračkový čaj. Už názov Piňalim (piňa = ananás) indikuje niečo na chudnutie, ale v lekárni nás presvedčia, že je to iba fajn čaj. Tak sme si v akcii kúpili aj ďalšie príchute, atričok a bylinkový. Po famóznej slávnostnej stejkovej večeri ledva dobehneme na hotel, s vyhlásením nového olympijskeho rekordu v chôdzi (so stisnutou riťou). S prestávkami sa naše červá vyprázdňujú až do rána, tak ani nevidíme parádu s ohňostrojom.
Na Nový rok je mesto vymreté ako na Vianoce. Cestou zo Zocalo sa mesto začne zapĺňať domácimi aj turistami. Všetci si želajú Feliz Aňo Nuevo. 02.01. kupujeme online ADO lístok (autobus) na nasledujúci deň do Oaxaca City. Lúčime sa s mestom výbornou talianskou pizzou de la casa (pestová s vlašskými orechmi a ančovičkami) v Italiano. Doprajeme si aj červené vínko (Moltepulciano 140MXN). Nabudúce skúsime jedno obedné menu za 129, milanesa (rezeň) vyzeral výborne. Vianočné a Novoročné sviatky v CDMX vyhodnocujeme k spokojnosti a je vysoko pravdepodobné, že si to zopakujeme.