Cafayate

D053: 2015/02/01 Salta: Cafayate
Na kompe sedím až do druhej, tak som ráno po štyroch hodkách spánku pekne chrumavučký. Dnes nás príde zobrať mladá sprievodkyňa celkom zavčasu, tak sa ani nestihnem pripojiť na net. Babenka, Sara je dokonca dvojjazyčná. Tak dnes budem viac rozumieť. Odvedie nás za roh pred cestovku, nastúpime do minibusu ako prví. Ešte tam ani nie je šofér Marián.
Zberáme ľudí a trochu sa nám zatočí pred očami, keď nastúpi partička Izrealcov. Berieme aj Paraguajcov zo včera a lokálnu štvorku na veľkej križovatke zo včera. Prvý úsek cesty driememe, potom už sa nevieme dočkať cikpauzy. Je aj čas raňajok, tak si dáme sušienky s maté. Na benzínke si kúpime jablkový džús bez prídavku cukru a konzervantov. Ani nechutí nejako moc divne, ale na môj šok je v tom aspartam. Tak to je už aký drsný ofajč. Po cikpauze začne sprievodkyňa výklad, a kozenky z Izraela za nami kecať. Vôbec nič nepočuť. Aj ich sprievodkyňa teatrálne upozorní, aj domáci zvrzajú, no kozy za nami stále kvákajú. A keď nekvákajú tak nedávajú pozor a potom sa pýtajú sprostosti. Nenecháme sa ale znechutiť a robíme všetko preto, aby sme si výlet užili. Ideme púštnatou krajinou a zastavujeme pri kadejakých útvaroch vymytých do pieskovcových skál. Je ešte príjemne teplo, ale slnko už cerí zúbky. Niektoré útvary obzeráme iba z busu. Vedúca nám dopredu vysvetlí kam sa máme kukať, šofér trochu pribrzdí a my len kukáme. Má to vážne dobre načasované, ale asi jej aj pomáha šofér. Na troch posledných zástavkách už chodíme ako ako šváby po tieňoch. Je už brutálny výpek. Na poslednej zástavke pred Cafayate si už kupujeme chlebík a suveníry. Mali sme pôvodne ísť najprv do mesta a potom do vinárne, ale ako prechádzame okolo vinárstva, asi máme dobrý čas a zapadneme tam. Všetci sa hrnú do wécka a potom chvíľu postávame v tieni a kade tade, kým sa zorganizuje prehliadka. Vinárstvo je oproti tomu v Maipu úplne krpaté. Majú tu len pár malých sudov a do zrecej miestnosti nás ani nepustia. Nasleduje koštovka. Kozy rohaté spoza nás si ešte na drzovku vypýtajú doliať červeného do nedopitého pohára, na čo rozlievačka neveriacko pozerá. Ženské si zobrali víno von a vychutnali si ho s cigaretkou. Kúpili sme si fľašku vychladeného suchšieho bieleho za 45ARS ku obedu. Problém tu je, že skoro všetko biele víno tu robia sladké ako šľak, a nedá sa to piť v týchto teplotách. To čo sme koštovali bolo super, ale ako dezertné, deci a menej na hlavu. Ešte nás vyložia na 15minút na trhu. Trh je turistická megapasca – supermarket so suvenírmi. Kúpime si tam ale pytlík semienok chia. Pestujú sa tu vraj neďaleko a majú výbornú cenu 25ARS za ¼ kilo. To je menej ako 7.20 EUR za kilo. Na námestí nám mladá ukáže odporúčanú reštiku a zmrzlináreň s vínovou zmrzkou a vystupujeme. Máme dve hodky rozchod. Zapadneme na trávnik na námestí, v tieni a papkáme náš proviant, ktorý bol pôvodne na včera. V tomto teple nám došla voda, tak vybehnem nejakú pozháňať. Chodím strašným teplom, nájdem podnik, kde majú menúčko za 30ARS, no pivo nikde. Kúpim aspoň vodu za10ARS, ktorá v tomto teple chutí lepšie ako pivo a pečivko za 50Centov – lebo som nemal 2Peso drobné. Lokálne pivo nakoniec nájdem v cukrárni. 660mL za 55ARS. To je dosť brut, lebo priemyselné stojí liter 30 ARS v lacnejších podnikoch, 17ARS v supermarkete. Ale zase je seriózne dobré, tak sa ukľudním. K ukľudneniu prispieva aj 8% voltov alkoholu. Zbehneme ešte do kostola a znova do zmrzlinárne, tentokrát na zmrzlinu a WC. Nevieme sa rozhodnúť akú kúpiť a 250g predávajú iba v troch chutiach. Máme ale možnosť okoštovať a nakoniec kúpim pol kila za 70ARS, štyri chute. Biele víno – torrontes, kaktusovú s orechami, kokovú a tiramisu. Pre porovnanie, v našom obľúbenom Grido je z 70ARS celé kilo zmrzky. Bolo to zaujímavé, ale nemôžem odporúčať. Keď chce človek dobrú smotanovú zmrzku, radšej to Grido. A nie len kvôli cene.
Stretneme sa pred kostolom a fičíme späť. Zase podriemkávame. Už sa stavíme iba na cikpauzu a koláčiky. Sprievodkyňa vystupuje s nami posledná, tak sa ešte vybozkávame apýtame sa jej na zajtra, ako si to zorganizovať.
Vybehnem do Carrefouru kúpiť sviečkovú a vínko. Šalát nemajú, tak ešte vystojím šóru pri pokladni vo Vea. Dnes je neďeľa a mäska je málo, tak som ku obligátnemu nakrájanému šalátu z červenej kapusty, mrkvy a listov prikúpil ešte zemiakový šalátik a tiramisu ako desert.
Po večeri zase makám do noci, no snažím sa ísť skôr spať, lebo som fajne odpálený zo zajtra.

D054: 2015/02/02 Salta
Dnes je tu náš posledný deň. Zostali sme, lebo sme chceli ešte nakupovať v obchodoch a nemali sme presný plán. A ani sa nám nechce odísť. Tak to oslavujeme prácou od rána. Vtedy totiž najlepšie ide net.
K vybehne kúpiť božské medialuny, no dnes nám nie sú súdené. Pekáreň je stále zavretá. Tak aspoň zistí ako je to s praním. Vraj to vyperú a usušia do troch hodín, tak ideme nakupovať, že nech sú nové veci rovno opraté. Máme v merku nejaké to spodné prádlo, šlapky, šilt pre mňa a všeobecné ženské háby. Nájdeme sexi gate pre K z Argentíny, no cena je pomerne vysoká, tak ideme ešte ďalej. Nájdeme iný obchod, kde si K kúpi tri kúsky. Problém s gaťami je, že skoro všetko je v jednej veľkosti. Najčastejšie malej. Na doplnenie energie si dame čerstvý džús z pomela a druhý miešaný ananás s broskyňou. Obe sú dobré, zaujímavá je tá neošúchaná kombinácia. Dorazíme sa ešte točenkou v MeKese.
Katke sa ľúbi sexi čierna šiltovka, ktorú som objavil ešte keď som hľadal ubytko, tak ju berieme. Riadne ale na to pečie slnko, asi som mal predsa len ísť so šedou noname. Pozeráme ešte šlapky a slípy. Skončíme v megaobchoďáku, kde majú oboje, vyrobené v Argentíne, no K má trošku vyššie nároky. Beháme ešte a hľadáme robustnejšie šlapky a vbehneme do obchodu s textilom na rohu, ktorý láka reklamami na plavky a tielka. Po 5tich minútach brodenia sa zistíme, že sme v tom istom obchoďáku, kde som si chcel kúpiť trencle. Rozhodneme sa, že ešte kúpime tie sexi gate, no neviem ani za svet nájsť ten obchod, kde ich mali. Buď ho už zavreli na obed, alebo sme na zlej ulici. Smola. Ideme domov. Cestou zbadáme pekný grilisko a majú tam dobre vyzerajúce menučko, tak tam zapadneme. Dáme si menu a gril pre jedného a mäso ani nedojeme, toľko toho je. S mäsom sa tu veru nepárajú. Ale sme spokojní. Mali sme aj pol litra vínka za 1.8EUR.
Na hosteli potom už len makáme, plánujeme presun na zajtra, dojedáme proviant z ciest a keď sa ochladí zbehneme ešte zameniť 100EUR. Pre istotu, nech máme dosť peňazí. Náš zamieňač tam nie je, tak chvíľku behám hore dole, všetci ponúkajú len 14 Peso za EURo, nakoniec zoženiem maníka a meníme za biednych 14.2. EURo je v prdeli. USD sa oveľa viac oplatí. K pracuje, ja píšem. Domáci majú párty. Je to sranda,ako k nim chodia mladí – kamoši ich detí, popíjajú kolu a pivko a bavia sa. Jeden deň más ich dcéra na Skype v Amerike narodky, tak sa zíde veľká partia a gratulujú a spievajú jej cez skype video. Celkom sranda.