D3: 2014/05/02 Nitra → Nové Zámky → Budapešť
Vstávame s Kubkom do školy a zdá sa nám to zversky zavčasu. Máme ale pred sebou dlhšiu cestu a potrebujeme stihnúť opravára foťákov v Nových Zámkoch. Opravár je milý pán, prelepí nám opravovaný displej, že aby to na cestu vydržalo a ukáže prírastky do jeho foto výbavy. V Bille nakúpime Demänovku a Mily na cestu. Zdá sa, že tu všetci hovoria po maďarsky. Ideme smer Hurbanovo a potom už len Budapešť.
Podľa navigácie zaparkujeme v štvrti rodinných domov s výhľadom na sochu Slobody. Chvíľu sa motáme, lebo číslo domu nesedí a vidíme, že ulice s daným nazvom sú až tri. Nakoniec to ale zvládneme a Dennis nás príde zobrať pred bránu. Zvyšok dňa strávime v spoločnosti príjemného americko-maďarského páru. Začneme ich domácou slivovicou a okračujeme bielym a červeným vínom. Zajedáme výbornými klobáskami. Pred večerou príde na rad aj Demenica, ako Dennis skomolil Demänovku.
Večeriame typicky americky grilované kura – na vonkajšom plynovom grille, špargľu a šalát. Všetko je výborné. Ako dezert sa podáva bezlepkový koláč s lesným ovocím a ručne robenú bezlaktózovú zmrzlinu. Ako zábavu robí Katka foto workshop. Ukazuje techniku fotenia v tme. Najprv modelujem ja, potom Dennisova manželka Judit. Máme aj seriózny statív a čierne textilné pozadie. Raňajky si dohodneme na 0900 s tour mestom.
D4: 2014/05/03 Budapešť → Eger
Po paleo amerických raňajkách pozostávajúcich z praženice s raňajkovou klobásou a malých palaciniek z mandľovej múky s jahodami a javorovým sirupom nasadáme do audiny a Judit nás povozí mestom. Máme jednu stopku na kopci so sochou Slobody. Je tam už kopec busov s turistami z Poľska, Česka i Slovenska. A samozrejme aj nejakí tí Aziati. Svieti slnko ale riadne fúka a keď slnko zájde, je riadna zima. O 1200 sme už späť. Nechceme ich moc zdržiavať, tak si v rýchlosti pozrieme cestu a vyrazíme. Je ešte čas, ďaleko sa nechystáme a v sobotu sa neplatí parkovné, tak sa rozhodneme, že to ešte pichneme do mesta a domyslíme ďaľší postup. A tak sme aj spravili. Výborne sme zaparkovali – a ani sme to nevedeli – a prešli sme sa ku katedrále. Cestou sme sa zastavili na parádne jedenie. Chuť z jedla ešte umocnili aj príjemné ceny. Lacnejšie ako v Prievidzi. A prekvapivo vela slov máme podobných. I keď nerozumieme ani muk.
Vymysleli sme, že skočíme do Egeru, z tade je okrem Judit aj najznámejšie maďarské červené – Egri Bikáver – Egerská býčia krv. Cestou tak pršalo, že sme to zapichli pred Lidl, najedli sa a šli kúpiť Egerské víno na večeru, lebo večer už v tomto počasí asi nič nevymákneme. Barikové Chardonnay s exotickou zamatovou etiketou zelenej farby bolo úplne lahodné, až krémové a výborne pasovalo k nepaprikovej 156g saláme /obsah čertvého mäsa v 100g výrobku/. Samotný Bikáver až tak neočaril. Potreboval by ale dozrieť. Tak sme ho dali pod posteľ, nech dozrieva.