D001: 27SEP2024 PD → BUD
Ráno nás berie Ľubka, aby sme mali šancu na rýchlu návštevu u Barboríka. Mám totiž trochu rozbité okuliare, inde to opraviť nevedeli a on mal do včera voľno. Klapne to celkom dobre a máme ešte aj čas na pivo v Semafore, ktorý nahradil Sokola. Čapovačka piva sa rozčuluje nad tým, ako niekto povedal, že je tu smrad… Dlhší monológ ukončí tým, že vec uvedie na pravú mieru. Smrad tu nie je, veď to je len nafajčené. Neviem, prečo s tým začala, som si istý, že v šoku, keď som vošiel do krčmy o pol desiatej som nepovedal, že je tu smrad, ale iba že „je tu brutálne nafajčené“ a poslal som Ľubku von, že nech od cigariet nesmrdíme obaja.
Vláčik v pohode stihneme a chvíľu sa s nami vykecáva aj Vanda Rozenbergová. Ponúkne nám dokonca ryžový chlieb. My máme ale kopec proviantu, takže sa moc nechytáme.
Vystupujeme v Zbehoch, kde nemajú ani čakáreň, tak v drobnom mrholení sa schovávame pod strechu rozpadajúcej sa budovy s dvoma čerešňami. Meškanie je cez 45 minút. Keď sa konečne dostaneme do Nitry, tak napriek tomu, že z rozhlasu hlásia pokračovanie, nás príde ujo z vlaku vyhodiť. Čakáme cez 20 minút s kopou bezdomovcov a Cigáňov na prípoj. Tu už asi vlakom okrem študentov ani nikto iný nejazdí.
V Nových Zámkoch síce naše EC meškalo, ale iba 20 minút a tak naša pôvodná 11 minútová rezerva nedokázala pokryť naše už hodinové meškanie. Na ďalšie EC nám teda zostava už len hodina, no ani sa nestihneme presunúť do reštiky a už má aj naše druhé EC meškanie 20 min. Staničný reštika-bufet (dá sa platiť kartou) je celkom drsný a nemá hazel, treba vonku platiť 50c.
Krušovice Bohém za 2.20E sú celkom fajn, mladá za pultom hovorí so zákazníkmi zväčša po maďarsky. Pri stanici je malý obchod s automatom na plechovky, takže sme ich nemuseli všetky vyhadzovať.
Konečne prichádza české EC, nainštalujeme sa za jedálenský vozeň. Je celkom plné, a tentokrát nám nechcú načapovať pivo do skla mimo jedálenského. Mali sme isť rovno tam. Predajú nám len plechovky, ale aspoň české. Príchod do Budapešti s 2a pol hodinovým meškaním, už nikoho neprekvapí. MHD lístky máme od poslednej pokuty, tak frčíme rovno na hotel v Židovskej štvrti. Pomaly zapadá slnko, tak máme pekné posledné svetlo. Dohnányho ulica je lemovaná reštikami a kaviarňami.
Ubytko má síce na Bookingu 7.9 z 10, no je to dosť divočina. Celkom drsný postsocialistický dekor sa tu mieša s pachom octu a hlukom z ulice. Ešteže je to čiastočne kompenzované polohou a nepreberným množstvom reštaurácií. Až takým, že nakoniec zostaneme na izbe a dojedáme zásoby z domu, čo sme cestou medzi prestupami a meškaniami jednoducho nezjedli.
D02: 28SEP2024 Budapešť
Ráno stihnem ešte zbehnúť na teplé péčko do Sparu, len zľahka mrholí. Tvária sa, že sklenené fľaše sa dajú vrátiť aj u nich v predajni, plastové v Lidli na hlavnom okruhu. Rozprší sa, tak čakáme s obedom až doprší. Po daždi vyrážame na obed do neďalekého japonského podniku. Objednávanie je len cez internet, ešte že máme ten EU roaming. Dávame si Ramen Black garlic oil a Shoyu stew pork, navrch si ešte dajú 10 percent. Dúfam, že nie za obsluhu, ked od nás nechcela ani objednávky zobrať. To sme si už mohli objednať rovno z ubytka. Je sobota a židovské podniky sú zavreté, takže to odpadlo.
Pred Štefikatedrálou je prázdno, ani pápež sa tu neukáže. Sadáme do SB na rohu. Babenka vo vnútri ma odpálkuje, ze veinte filtrovanej kávy nebude, tak načapuje grande, potom to preleje do veinte a dočapuje. Nakoniec mi to ešte dá aj za nižšiu cenu. Sedíme pod slnečnikom a pozorujeme okolie. Zbehnem do Lidla, čo je blok za katedrálou a vidím, že som mal zobrať prázdne fľaše, tu sa to dá všetko pekne povracať.
Cez Széchenyi reťazový most (posledne bol v rekonštrukcii) prejdeme na druhú stranu, chvíľku posedíme a vydáme sa doprava, až na úroveň parlamentu, na ktorom je pekné posledné svetlo zapadajúceho slnka. Je nádherne, konečne sa nám vyčasilo.
Hladina Dunaja je vysoká, ale všetko je očistené, iba jedna loď má nachytané drevo na rebríku. Vrátime sa kúsok na metro stanicu, zkade to ide metro popod Dunaj až ku nám (Maria Lujza).
Pri výstupe z metra sú revízori, našťastie sme mali tentokrát lístky (tie sa štikajú pred pohyblivými schodmi nadol).
Na večeru si v hipsterskom podniku neďaleko dávame maďarské halušky. Sú to také, aké sa u nás robia s perkeltom. Tu na to majú kadejaké omáčky, čo idú navrch. Necháme si poradiť a keďže je už clkom zima, bereme ich na izbu. Jedny sú špenátové so slaninkou a druhé červená smotanová (perkeltová) omáčka s hubami. Je to celkom fajn, a napriek tomu, ze štvorcové misky vyzerajú byť malé, jedla je nakoniec až až.
D03: 29SEP2024 Budapešť → Istanbul → Panama City
Ráno sa vydáme s vakmi na najbližšiu zástavku busu na letisko. Je to asi 12 minút, včera sme šli okolo, je to len pokračovanie po našej Dohányi utca. Ideme po opačnej strane, ale autobus vidno z diaľky. Pred ním sú borci v krikľavých vestách. Jeden nám stlačí tlačítko plus na stroji v autobuse, že akože platíme jednou kartou za dvoch ľudí, čo je úľava, že nemusíme hľadať druhú kartu. Lístok stojí 2200HUF na hlavu, je prekliate zavčasu, tak jazda je plynulá. Dokonca aj sedíme. Posledne to bolo dost peklo na stojáka.
Nejakým zázrakom Katka klikla na niečo v Trip.com appke a dostali sme zadarmo VIP Lounge v Budapešti. Bolo to fajn. Z jednej nás poslali do prdele, že máme ísť najprv cez kontrolu pasov a potom tam bude druhá. Asi sme boli v EU lounge. Tak sme prešli pasovou kontrolou a našli sme si lounge znova. Tam bol studený raňajkový bufet, bolo však predsa len dosť zavčasu, ale mali aj malé šumivé vína Hungaria robené tradičnou metódou sekundárnej fermentácie vo fľaši (ako šampanské) a aj Bombay Gin. Problém bol, že sme boli ešte rozospatí a ani som nevedel nájst tonik. Katke to ale už pálilo a odporučila, aby som pozrel mašinu na nealko. Moc sme to ale takto ráno nedali. Dokonca ani pivo som nemal. Úplná tragédia.
Letíme Turkish airlines a tí majú dobré vínko i raňajky. S tým druhým celkom bojujeme, lebo však sme ešte celkom najedení.
V Istanbule ideme na Connecting flights a konečne nemusíme ísť cez immigration.
Lietadlo do PTY je úplne plné, je tam kopec potmavších námorníkov (seamen-ov), tipujem, že asi kvôli štrajku na východnom pobreží USA.
Sedíme za sebou na ľavom kraji stredu, v 3 sedadlovom rade. Nabudúce asi radšej vpravo ako vľavo kôli voľnej pravej ruke na jedlo.