D13: 2014/05/12 Sighisoara → Bistrica → Colibita
Poprchá a nemáme úplne jasno kam zo Sighisoary, tak zapadneme do – aspoň podľa TA – veľmi populárneho a masívne zafajčeného Cafe Lazy Luis. Vonkuje je hnusne, vnútri riadne plno a strašne nahulené. Požužlávame covrigu z vedľajšieho okienka, posrkávame kávu a snažíme sa Google Maps ukecať, aby nám ukázali kam máme ísť. Po káve nám vytrávi, tak zapadneme na obligátne raňajky v Bulvár Hoteli. Aj tam je dnes plno a žiaľ, tým pádom aj nafajčené. To tu je dosť problém. Na to že je pondelok 10:00 je kopec ľudí v produktívnom veku pohodených v kaviarňach a pofajčieva. Dosť prekvapivé. Pýtam sa servírky, kde zamením peniaze a ona ma zavedie ku vekslákom – jedným z hostí. Vysvetľujem, že by som radšej uprednostnil kamennú inštitúciu a ideme si hľadať zmenáreň do dažďa.
V Bistrici sa zastavíme pred Kauflandom na WC a kávu. Majú tam vonku aj gril a keďže ja som naľahko v šoférskom vyženiem chúďa Katku do zimy kúpiť čevabčiči. Podlhovasté fašíročky tu nazývajú mici.
Pokúšame sa nájsť bazén, že sa aspoň vykúpeme, keď je už tak škaredo. V jednej rozbúranej uličke okolo nás prejdú tri vozy plné kočovných Cigáňov. Konské povozy sú tu celkom bežné, hlavne mimo mesta, ale sú často prázdne, alebo plné senom. Títo kočovníci ale vyzerajú, že na voze majú všetok svoj majetok a je ich v každom kopa. Po vyskúšaní troch navigácií a pár debatách s domácimi trafíme ku Lidlu, z kade to naveľa-naveľa dobačujeme po dvoch ďalších preparkovaniach až do bazéna.
Dosť drahé vstupné – 20Lei (skoro 5EUR), Casa Ema je moderná plaváreň s horúcim bazénom a hydromasážami na tlačítka. Preto asi tá vyššia cena. Taktiež nie je časový limit na využívanie bazéna a po 18.00 sú zrejme v prevádzke aj sauny. Sranda je, že po 16.00 ide ešte aj cena vstupného hore. Zaplávam si 30 minút vo vlastnej dráhe a idem do vírivky za K. Nemôžem vlastným očiam uveriť, pretieram sa ich a uvažujem, že či nemám nejaké psychické stavy z toho chlóru alebo plávania. V bazéne pod prúdom vody stojí potmavší občan, voda strieka všade naokolo, on žmúri očká a priamo zo sáčku sa napcháva Baker Rollsami. Od šoku ani nedýcham. Prebrodím sa až ku K a pýtam sa jej, či aj ona vidí to isté ako ja. Tak toto je najväčší úlet, aký som na plavárni videl. Začína sa to napĺňať malými deckami, ktorým tréneri v krátkych mokrých oblekoch nasadzujú okuliare a čiapky, sprchujú ich a trénujú.
V šatni zbadám mlaďasa ako vychádza z prezliekárne a hovorím si, že asi by som tu nemal moc behať na divoko, keď tu okolo toho robia také caviky. Ešte ani poriadne nenatiahnem slipy, keď sa mi do šatne nahrnie horda mamičiek s deckami a poďho ich prezliekať. Jeden fučko si nechá ešte aj slipky sťahovať a nedbanlivo mi pri tom sedí na tričku. No pekne.
Dnes plánujeme konečne stráviť noc v divočine – rozumej v prírode – alebo teda aspoň mimo mesta. Aj sa tak stalo, i keď to bolo trochu divokejšie ako sme si želali.
Po 20km po Éčkovej ceste zídeme prudko cez roztrieskaný most na nespevnenú cestu. Éčkové cesty tu majú fajn, bral by som také aj na SK, aspoň z PD na diaľnicu pri Trenčíne. Mimo ciest to ale často ide priamo do poľných, štrkových, proste ťažkých offroadov.
10km ale hádam nejako zvládneme, ideme si pomaličky, okolo idúce autá nám mávajú. Kým dôjdeme ku jazeru aj pršať prestane a oblaky sa začínajú trhať. Dokonca uvidíme aj trochu oblohy, slnka a gýčovú dúhu nad skalami. Ku jazeru sa ale žiaľ nikde nedá dostať – nie že by sa mi po tom bazéne chcelo kúpať v ľadovej vode, ale predsa je to trošku nezvyklé. Vozíme sa hore dole, po decentnej asfaltke, ktorá je len sem tam prepadnutá, ako sa zosúva do jazera a nevieme nikde nič zaujímavé nájsť. Druhá vec v Rumunsku je, že i napriek slušným E cestám, nie je úplne najlepší nápad jazdiť potme. Občas tam totiž bývajú diery alebo vyfrézované kusy, bez vážnejšieho varovania.
Nakoniec ale nájdeme piknikové miesto a pod strieškou vo vrátivšom sa mrholení si pochutnávame na rumunskej salámke a vínku. Dosť surrealistický obraz sa nám naskytol, ako si tak odtrhávame olivovú bagetku, zajedáme krúžkami salám a klobás a pozorujeme buldozér, ako spokojne ťahá celý salaš. Z komína budovy na kolesách sa dymí, a za oknom sedí chlápek so šálkou, čo snáď nebude len čajom.
Na večer si spájame spacáky a vylepšujeme ich dekou, lebo anticipujeme mrazivú noc.