D030: 15.11. 2017 Bocas del Toro
Náhodou som sa zobudil akurát na našej zastávke. Neviem, či by nás niekto zobudil. Možno by sme sa aj previezli. Rozospatí moc nešpekulujeme a poslušne platíme dolár na hlavu za odvoz v kabíne pikapu s dvoma Poľkami do prístavu. Je to asi 5 minút chôdze, ale to som si moc nepamätal. Taxikár si nechá v biletéri napísať, že doviezol štyroch bielych, ale keď mávame panamskými kartičkami a platíme $5 namiesto $6 vyškrtnú nás z jeho listu provízií. Čakáme ešte asi 10 minút, na ďalšie dva autobusy, čo išli po nás a konečne vyrážame.
Na vode je príjemne kľudne, sedíme úplne vzadu s Poľkami, takže to ani moc neskacká, keď ideme cez brázdu po inej lodi.
V mestečku Bocas ideme si na námestí pochutnáme na fajných raňajkách u príjemného dedka a nasleduje prešlap do Tio Juan, kde sme si bookli jednu noc. Cestou míňame 6 supermarketov. Naša chajda má checking v inom hosteli. Tam nám Litovka na recepcii povie, že si z karty na ubytko strhli iba jeden dolár a zvyšok im máme doplatiť v hotovosti.
Izba je malá, relatívne čistá a na okne sú pekné kvetinky.
Voda tu nie je pitná, tak kúpim 5galónovú prepravku ($5.30) a pivko v poslednom supermarkete. Záloha za fľašu je $10. Kým nie je moc horúco zoberieme pivko a ideme sa pozrieť na pláž, ktorú som vykukal na google maps. Nie je to ďaleko, je tam aj piesok aj more, ale nevyzerá to moc vábivo. Vo vode plávajú dvere z chladničky. V murovanej búde bez stien stanujú dvaja Argentínci. Pletú retiazky s kamienkami a cítiť okolo nich trávu. Dopijeme pivko v tieni malých paliem a ideme preč. Podľa infraštruktúry sa aj táto pláž využíva na zábavu, ale asi hlavne domorodcami cez víkend. Nečudujem sa, že nie je na žiadnej mape.
Začína sa dosť otepľovať, tak si nakúpime veci na obed a utiahneme sa do chajdy Uja Juana. Tam v parádne vybavenej kuchyni s dvoma sporákmi a dresmi, utierkami, vechťami a žinkami najprv drhneme hrnce a panvice a potom varíme obed.
Po obede sa pokúšame dobehnúť zameškané a príde chlapík, že robí pre Jenny a potrebuje 1.5USD na plyn. Keďže sa nám tu páči, plyn bol slabý a predpokladáme, že tu ešte aspoň jednu noc zostaneme dám mu $1.5 s tým, že veď mi to Jenny vráti.
Podvečer sa vyberieme do mesta na večeru, no dážď nás zaženie do druhého a tretieho supermarketu na pivo. Nájdeme aj väčšie balenie kari a keď doprší dokončíme aj našu prechádzku do mesta a za odmenu si dáme tri tacos. S tuniakom, bbq bravčom a vyprážanou rybou. K tomu dostaneme v akcii jedno malé pivo. Je to fajn, ale ideme sa ešte doraziť chobotnicou do raňajkovníctva. Majú tu akúsi slávu, všade sú stánky a kapely a kým jeme, viacero kapiel príde na jedlo do nášho podniku. Sú tu aj mládežníci z Kostariky, štíhlučkí chlapci a vymaľované baby, celkom bielo vyzerajúce.
D031: 16.11. 2017 Bocas del Toro
Tak žiaľbohu naša izba už na dnes nie je voľná a jediná alternatíva čo nám Jenny ponúka je za $31. O pôžičke 1.5USD nič nevie, ale príde jej to ako dobrý ofajč. Je ochotná ísť so mnou v strate napoly. To odmietnem, ale spýtam sa, či má pre nás welcome drinky, na ktoré vďaka nášmu genius statusu na booking.com máme nárok. Iba sa začuduje, že či to tam na ešte stále má. Keď zarmútený odchádzam ponúkne mi malinovku z chladničky. Dúfal som v niečo tuhšie a tak na otázku, či chcem obe odpoviem, že stačí jedna. Je to ginger ale – použijeme ho neskôr ten deň do sangrie. 31USD za izbu sa nám zdá trochu zbytočné a tak si rezervujeme izbu vo Vista Pista na booking.com. Keď sa odubytovávam, zbadám v zozname víl u Jenny na stene aj Vista Pista. Pre istotu si ešte pred barákom skontrolujem emaily aby sme nechodili hore a dole v teple dňa. Zbehnem späť na recepciu, kde mi povedia, že izba by už mohla byť hotová. Je už 11hodín – odubytovacia hodina a my máme pred sebou presun po slnku s extra 15kg vody. Radšej na to ani nemyslím. Našťastie dostane K geniálny nápad a vloží celú bandasku s vodou do záložného ruxaku, ktorý so sebou celý čas vláčime. Celí dopotení dorazíme k domu s ceduľkou, že si máme prečítať inštrukcie v emaili. Heslo na wifinu je z druhej strany. Ja som mal email už naštudovaný, ale páči sa mi, ako sofistikovane to majú spravené. V emaili je heslo do trezoru pod schodami, kde sú uložené kľúče od izieb. Vo vnútri v spoločenskej miestnosti spojenej s kuchyňou posedávajú nemeckí jetsetteri. Na chodbe sú izby 1 a 2 a jedny neoznačené dvere, kam sa neviem dostať. Idem si teda sadnúť k Nemcom a K napadne vyjsť na terasu, kde odomkne dvere s číslom 3. Máme parádnu veľkú izbu a je tu dokonca aj klíma. Terasa má ešte vlastné dvere, fajné sedenie a parádny výhľad na letisko, ktoré od nášho domu oddeľuje len futbalové ihrisko na šírku, priekopa a nespevnená cesta.
Nemci vyzerajú poriadne vyflusnutí – cestovali celú noc z Panama City tak ako my a mladej je ešte aj zle od žalúdka, tak im hovoríme, či si pozerali inštrukcie v emaili, že naša izba je už pripravená. Tak si idú pozrieť dole kľúčik a môžu sa kľudne ubytovať. Inak by asi čakali do druhej, kým je oficiálny ubytovací čas.
Medzitým sa v kuchyni objaví jedna po druhej dve Austrálčanky, ktoré si tu robia záchranársky kurz pre potápačov a začnú si tesne pred dvanástou pripravovať raňajky. Tiež sú tu dve chladničky a sporáky s dresmi. Všetky nože a to aj príborové sú doničené ako sa s nimi niekto pokúšal otvoriť konzervu.
Mňa potápačky inšpirujú k nákupu Čilského červeného vína a ovocia na sangriu.
Spoločenský priestor je pekne zariadený a keď ponad dom pristáva prvé lietadlo nie sme ani veľmi vyplašení a bežíme po telefón, aby sme si to nafotili. Údajne sú len dve za deň, no dnes je sviatok a je toho trochu viac.
Večer zase prší, no ku babám prídu dvaja Amíci na bicykloch a niečo popijú, kým vypadnú hýriť do mesta. Majú perfektné časovanie, lebo ešte môžeme trochu popracovať kým ideme spať.
D032: 17.11. 2017 Bocas del Toro, Panama → Puerto Viejo, Costa Rica
Izba bola zase len na jednu noc, tak to dnes balíme a ideme do Kostariky. Po skorších raňajkách odšliapeme do prístavu, kde zaplatíme rezidentskú cenu a chvíľu čakáme na čln. Pred nami sedí akýsi socio a strašne si chce ruku namáčať do striekajúcej vody vedľa člna. Riadne nás ostrieka tak mu poklepem na plece, nech to nerobí. Skúša to inak a ostrieka nás ešte viac, tak musím zvýšiť hlas a pekne ho poprosiť, že už nie. More nie je také kľudné, tak musíme občas pribrzdiť ale dostaneme sa do prístavu. Tam nás otravujú taxikári, že nás zvezú hocikam. Hovorím najotravnejšiemu, že pôjdeme busom. On na to, že koľko stojí bus. Chcel som povedať, že $1.75 no pomýlim sa a poviem $1.45. Chlapík zamrmle a razom ma nechá na pokoji. Bus akurát vyšiel na hlavnú cestu, tak mu zamávame nech nás zoberie do posledného mestečka pred hranicami. Pri platení sa dozvedám, že som náhodou uhádol cenu busu.
Pred stanicou sa musíme predierať zápchou, lebo po ceste pochodujú kadejaké hudobné skupiny. Na stanici, ktorá vyzerá dosť slabo, majú prekvapivo aj Mekes. My sa ale uspokojíme s posledným panamským pivkom a v rozpadajúcom sa školskom buse z USA s mega telkou ideme na hranicu.
Tam neplatíme žiadne výstupné poplatky a ani nás nikto neotravuje. Teta na imigračnom je rada, že sme rezidenti. Pozrieme si Duty free obchod a vyzerá to, že tam majú celkom dobré ceny na alkohol. Pokúšam sa ešte overiť, či zobrazená cena je koncová, alebo na to napriek duty free dajú 10% daň na alkohol ako inde v Paname, no všetci sa tvária, že to je konečná cena. Dobre vedieť, ak tadeto ešte niekedy pôjdeme, môžeme sa zásobiť.
Peši prejdeme mostom cez hraničnú rieku Sixaola a stojíme pri jednom okienku na vstup i výstup z CR. Dlho to trvá a nevyzerá to, že by sa nedalo ísť do CR bez pečiatky. Nechceme to ale riskovať a hlavne pôjdeme von niekde úplne inde, tak si pečiatku vystojíme. Niet tu kde zameniť peniaze a ani bankomat, no lístky na bus do Puerto Viejo sa dajú zaplatiť aj dolármi ($3.30 na hlavu). Vydajú nám v Kolónoch. Čakáme pol hodku na bus a potom sa v ňom 2.5hodky ešte varíme.
Ubytko sme si bookli na AirBnB ale nebolo do nášho ranného odchodu potvrdené, tak sa zastavíme v prvom hosteli, či si u nich nemožeme pozrieť emaily. Izba je potvrdená a máme aj inštrukcie ako ju nájsť.
Ubytko je žiaľ také otrasné ako to písali niektorí ľudia v recenziách, takže rýchlo padáme von pohľadať bankomat a na karibskú večeru. Našťastie pivo nie je až také drahé (1L=1250CRC <2EUR) a dokonca tu zálohujú aj fľaše. Inak sa nám to tu ale zdá výrazne drahšie ako v Paname.