D67: 2014/01/08 Thakhek → Nakhon Phanom → Bangkok
Rozhodli sme sa, ze sa prejdeme na stanicu tak, aby sme stihli prvý bus o 08.00. Vyrazili sme aj s rezervou, boli sme tam pred pol ôsmou. Bolo ráno, celkom príjemne sa šlapalo, nebolo moc horúco. Pred stanicou na K vybehol pes, ona sa naň ešte zahnala, tak som ju rýchlo zahriakol, že pokiaľ nemá dosť dlhú palicu, tak nech sa ničím nezaháňa, iba ho viac rozzúri. Zostali sme zmrazení, hypnotizovať psa, aby sa ukľudnil. Zahli sme do velikánskeho staničného dvora. Už sme boli zhruba v strede a s veľkým havkotom k nám pribehol ďalší pes, nevedeli sme ani či ten istý alebo druhý. Kúsok za nami ale zahol prestal brechať a odbehol do opačného rohu stanice. V búdke kde majú napísané časy odchodu do Thajska nikto nie je, pred ňou stojí ale zopár autobusov. Zbehnem do okienka na opačnom konci, kde je viacej ľudí, ale tam predávajú lístky inam. Objaví sa aj šofér a ten ukazuje na zavretú búdku. Niečo po ôsmej pride predavačka lístkov, kúpime si lístky po 18000 a zvyšné peniaze (20000K) vrazíme do posledného piva a jogurtu. Za drobné čo ostali (8000K) si nechám navážiť mandarínky. Raňajkujeme pivo a zajedáme to nori, čo s ním cestujeme ešte z Thajska, zo začiatku nášho výletu. Plechovka je prázdna, bus ide až 08:15 a jogurt sa nám moc na to pivo nechce kombinovať. Slovo dalo slovo a vymenil som jogurt za druhú plechovku piva. Tú sme už dopíjali v autobuse, i keď bolo nad šoférom dosť jasne napísané, že alkohol je zakázaný. Ale tak koho by to napadlo. Rozjarení z raňajkového piva (ktoré nie prekvapivo obsahovalo alkohol) sa žartom pýtam dvojice mladých Frantíkov, či aj oni idú do Vietnamu. Obaja zamrzli, prestali robiť čo robili a nekonečne dlhú sekundu sa na mňa spýtavo pozerali. Keď sa už už začali s chvatom baliť, že vystúpia som to nevydržal a s úškrnom som ich informoval, že to bol len žart. A prišiel mi celkom vydarený, aspoň z mojej strany. Oni nevyzerali, že mali zrovna na moje ftípky náladu.
Cesta na hranice trvala dosť dlho – skoro hodinu, vystúpili sme na Laoskej strane, opečiatkovali odchod nalodili sa znova a cez psycho kruháč, ktorý nebol kruháč ale menič smeru, náš bus prešiel na ľavú stranu a po moste cez ozrutánksy Mekong sme už cestovali na ľavej strane.
Na thajskej strane sme už museli vystúpiť aj s batožinou, na kontrole sa aj pýtali aké máme plány, ale letenku vidieť nechceli. Dostali sme 15 dňové víza, čo nebol problém, lebo o dva dni sme mali letenku do Jakarty. Náš jediný problém bol sa dostať na letisko, čo nemal byť problém, lebo večer mal ísť nočný bus a ráno sme v Bangkoku a na ďalší deň letíme. Plní optimizmu, že sme znova v Thajsku sme prehnali batožinu cez skener a naložili ju naspäť do busu. Ten nás odviezol na stanicu a bolo. Naozaj už nič nešlo, najbližší bus bol až 17.30. Dvaja Amíci nám hovorili, že nočná jazda z Chiang Mai nebola až taká horzná, tak sme si kúpili sediaci bus, zložili si v cestovke vaky a vybrali sa do centra, že sa niekde zakvasíme. Trafili sme na hlavnú cestu, kde bolo masívne Tesco a žiaden tieň, no po pár minútach chôdze sme sa ponorili do mestskej zóny s trochou tieňa a množstvom obchodov s autami a hlavne motocyklami. Podla buzolky sme zahli smerom ku hlavnej ulici a zastavili sa v kaviarni na ulici. Objednali si kávičky, tie boli decentné a k tomu sme ešte dostali krčah zeleného čaju, takže nakoniec pri platení sme boli pekne vyklepaní z kofeínu. Ako sme si tak popíjali prišiel americký expat na čopri a poď ho obdivovať novú nadupanú športovú motorku postaršieho domorodca z kopírkového obchodu, pred ktorým sme kávičkovali. Dokonca si od neho aj vypýtal kľúče a vybehol biele šidlo prevetrať. Bola to celkom milá situácia. Expat vyzeral, že sa rád baví s ľudmi, chytal sa každej príležitosti pohovoriť si s kýmkoľvek. Ako som už spomenul, z dvoch veľkých káv a litra čaju sme boli dosť nastrelení a vybrali sme sa smerom ku centru. Zastavili sme sa ešte v lekárni, že si kúpime preventívne zinok a po pár minútkach sme boli na hlavnej uličke, preskúmali sľubne vyzerajúce kafé a šli ku brehu Mekongu. Tam vyzeralo byť úplne všetko zavreté, tak sme sa pokochali pohľadom na neďaleký Laos, ktorý sa zdal byť tak ďaleko ako dni, keď som ťahal káčera po dvore a zmestil sa celý do vane. Vrátili sme sa teda do kafíka s internetom a mega ventilátorom, objednali jedlo, zapli počítač a čakali na bus. Na TA sme vygooglili podnik so stejkmi, tak sme sa tam vybrali na skorú večeru. Otvárali až 16.00 tak sme sa ešte trošku motali a vrátili sa 16.03. Dali sme si decentné mäská za takmer slovenské ceny, spláchli vínkom a Erdinger kvasinkáčom za šesť dolárov a rezkým krokom cez jedlovú nočnú tržnicu na stanicu. Tam nás naložili do takmer prázdneho busu, mohli sme si vybrať aj miestečko, kde sme sa hneď vyklopili. Kým sme vyrazli bol už bus skoro plný, a po pár zastávkach sa úplne zaplnil.
D68: 2014/01/09 Bangkok
Noc bola hrozná, nedalo sa nám spať, staré dobré pololeháče z Vietnamu. Keď si spomeniem ako sme na ne nadávali, že sa do nich pohodlne nezmestíme, hneď by som ich bral späť. Samo, ako vždy, keď sa mi zdalo, že som konečne zaspal boli sme okolo 07.00 v Bangkoku. Tam sa na nás decentne „vrhli“ taxikári, ktorí boli natoľko milí, že nám aj ukázali smer na autobusy. Dozvedeli sme sa, že máme ísť na 3ku. Ten sme nakoniec aj našli naložili, počkali 5 minút a vyrazili. 5 km na hotel nám trval 1.5h. Trochu sme si nadbehli cez jednosmerky, trochu sme sa motkali, hlavne bola slušná ranná zápcha. Bus nás vyložil na dobrom mieste, na začiatku uličky kde sme sa chceli ubytovať.
Ceny boli drsné, mali sme dve ponuky prebrať hotel po belochoch, ktorí asi zdrhali pred demonštráciami. Ponúkali nám parádnu izbu za iba 1000B (posledne sma mali izbu za 350B), no keď sme povedali, že chceme izbu iba na jednu noc, tak sme ich odzbrojili. Naveľa naveľa sme našli miesto za 300B, zložili sa, ospršili a po raňajkách na výbornej lepkavej ryži so salkom a mangom, sme si trochu zdriemli. Obaja sme dáky prechorení, tak kupujem lokálne medicínky v 7eleven. Vyberieme sa na masáž celého tela, že hádam nás to vzchopí. Cucacie guľky z obchodu pomáhajú hlavne na hrdlo.
Prejdeme sa do informácii po ulici kde sme spali v novembri. Všetko vyzerá inak. Ulice sú oveľa plnšie, všade je kopec čerstvých a oddýchnutých dovolenkárov. V novembri to bolo viac turistov a starších párov, ktorí cestujú dlhší čas. Vraciame sa po prepchatej Khao San Rd. Nič nás nezaujalo tak večeriame tam, kde sme raňajkovali. Obsluha je pomýlená, pýtali sa 2X, čo sme si objednávali, nosili to postupne. Ani sme to nevládali všetko zjesť, tak sme si zvyšky oboch jedál dali zabaliť, že sa nám to zíde ráno na letisko. Z hotela som ešte vybehol nakúpiť vodu na nasledujúci deň a objednal odvoz na letisko za 110B na hlavu. Z letiska sme síce pri príchode išli verejnou dopravou, ale opačným smerom, keď máme chytiť lietadlo a prepásli sme informácie sme to nechceli moc riskovať a hlavne so správami o blokujúcich demonštrantoch (ktorých sme nikde nevideli).