27.11.2020 odišla nám CHLADNIČKA, už 2x. Ona vlastne ani nikdy nešla.
Keď sme sa nasťahovali, tak sme v mrazáku držali maslo a v chladničke, kde bolo menej ako 30 stupňov sme mali zeleninu ako v trezore, pred nočnými návštevníkmi.
Po 5 mesiacoch nám chladničku prišli opraviť dvaja fešáci. Jasné, že to bolo práve v tom momente, ako sme do nej napratali veľký nákup na pizzu (3kg rajčín, 500g niťoveho syra a kopec iných vecí). Majstri doniesli na dočasné používanie malinkú chladničku a poďho zhurta vykladať tú našu, stredne veľkú. Hneď rozsypali mandle a neviem čo ešte, lebo nevedeli, že to skladujeme na rýchle použitie bez zatvorenia. Ale keď začali lietať bio vajcia, tak to sme sa už bez ostychu vkliesnili medzi nich a chladničku a narýchlo vyložili zbytok. Do umytej mikro chladničky sme naukladali, čo sa zmestilo. Podľa inštrukcií sme ju po dvoch hodinách chceli zapojiť do siete. Mala však o kolík viac, tak ma domáci poslal za pomocníkom a ten to kombinačkami dorovnal.
Netrvalo dlho, asik len 5 dní, keď bez ohlásenia, presne v čase obeda, priviezli fešáci naspäť tú starú ohrdzavenú midi-chladničku. Zase panika s prekladaním vecí, ale už sme mali trochu tréning. Chladnička hučala ako lietadlo pred štartom a viac mrazila ako chladila.
Keď sa po pár mesiacoch dostala do príjemného normálu, ostali sme bez elektriky. Tu podľa domácich platí jednoduché pravidlo. Chladničku neotvárať, aby vydržalo všetko v nej kým sa to porieši. Po desiatich hodinách, nás večer napojil na svoju sieť sused. Celý náš komplex bol na jeho kábli tri dni.
Teraz, asi tri týždne po tejto eskapáde (momentálne čakáme na vlastnú prípojku na pozemok), sa milá chladnička dostala do bodu, že nestíhala cez noc zamraziť ľad, nápoje boli teplé a zopár vecí sa nám zdalo zľahka fermentovaných (pokazených). Ventilátor hore v mrazáku vrčal, tak som chladku 2-3x odpojil a zapojil znova. Nakoniec to ventilátor vzdal. Domáci sa podujal ho vymeniť, lebo šak kedysi zakúpil záložný.
Kým sme prišli z jógy, to už naša teplá chladnička bolo bez výstrahy rozobratá a odpojená. Domáci, ale ten náhradný ventilátor nevedel nájsť. Potom prišiel bez okuliarov a narýchlo ho, konečne nájdený, nainštaloval. Ventilátor nešiel, ale dúfali sme, že keď sa kompresor zamrazí, tak sa rozvrtí. To, že žlto-zelený káblik na elinu nesedel, a bolo treba konektor odrezať a ručne namontovať na ventilátor, mu prišlo OK. Zatiaľ to len kopalo, keď som sa chytil ľavej steny. Ešte viac to kopalo, ked som handrou utieral vodu na zemi, čo medzitým vytiekla. To sa mi už zdalo zlé, tak som šiel za chlápkom, nech mi dá šrobovák, že si na to posvietim. Povedal, že za chvíľku príde… a že to asi treba rozmraziť. Keď hodku nechodil, tak mi napadlo, že možno pilníkom by sa dal ten jeden jediný šróbik, čo tam dal, naspäť uvolniť. Pomerne rýchlo som zbadal biely káblik, ktorý mal kompatibilnú koncovku s ventilátorom a tak som odhekoval zeleno žltý a oblepil ho páskou. S novým káblikom to nekopalo a po šťuchnutí sa aj motor začal točiť. Celý šťastný som to zložil, namontoval oba šróbiky a pustil. O ďalšiu hodku (keď sme už chceli ísť do mora) došiel šéfko so šrobovákom a celé to rozfofroval, tipol, že zeleno žltý bola zem. Tak napojil naspäť odfiknutý konektor a veľkoryso zapojil na venťák aj zem. Netočil sa síce hneď, ale po čase sa to rozbehlo a už máme zasa raz (na čas) funkčnú chladku.
29.11.2020 Prvá adventná nedeľa
Prológ: Špeky sa zamiloval do bezsrstej mačky. Jej majiteľka – Špagetka (Filipíny x Canada), chudá babenka ako Špageta tu bývala navrchu miesto Švajčiara 2 mesiace. A Špeky s ňou chodil aj 3x denne na pláž/do baru. Tak sme si robili srandu, že tam cucá iba kávu celý deň. Ale zrejme mu pomohol ten pohyb, ona chodila na opačný koniec, to je aj 1.2km. Normálne si to všimli aj domáci. Pochudol, rýchlejšie behal a celý deň sme ho nevideli. Zo začiatku bol taký unavený, že len prišiel si k nám sadnúť pod ventilátor. Ani nevyštartoval po chladničke, keď sme ju otvárali. Neskôr len prišiel (ked Špagetka prišla pred obedom dom), urobil kontrolnú otočku po dome a migal za mačičkou. Špagetka odišla vo 4tok na Thanksgiving, Špeky bol 2 dni priviazaný, aby sa netúlal po ulici sám, ale dnes ho tu už máme nasťahovaného od rána…. ako za starých čias. Stelesnený smútok.
Potom prišla adventná nedeľa a pri odchode sme sa Špekyho konverzačne opýtali, či ide s nami na Punta Cometa. A tak sa stalo, že Špeky podľahol turistike. Dal to až do cieľa na piknikovú deku.
ps: pre všetky prípady sme mali nachystanú kabelu, kde by sa Špeky na deku na cestu naspäť alebo nedajbože aj tam, zmestil, ale… fakt to dal!!! cestou domov sme si dali len jednu zástavku, na Corona pivko, a to z objektívnych dôvodov. Špeky vypil pól litra vody určených na chôdzu a potrebovali sme pre neho ďalšiu vodu, tak nám ju ku pivu pre úbehého psa dali. Samozrejme, že sme streli celú dedinu, všetkých známych, jogínov, speváčky a decká ale prihovorili sa nám aj jeho známy z jeho dobrodružstiev so Špagetkou.
